Podcast o Formy slovenského jazyka a literárny naturizmus

Kapitoly

Úvod do národného jazyka

Spisovná vs. štandardná forma

Subštandard a nárečia

Sociálne nárečia: Slang a argot

Čo je naturizmus?

Hrdinovia plní emócií

Drak sa vracia

Drakov Pôvod

Návrat a Skúška

Rozuzlenie a Odpustenie

Přepis

Tomáš: …počkaj, takže to, že môj starý otec hovorí „krumple“ a ja „zemiaky“, neznamená, že jeden z nás hovorí zle? Že sú to vlastne len rôzne formy jedného jazyka?

Tereza: Presne tak! Národný jazyk nie je len tá jedna „správna“ verzia z učebníc. Je to živý organizmus, ktorý zahŕňa všetko od spisovnej formy až po miestne nárečia.

Tomáš: Tak toto musím pochopiť lepšie. Počúvate Studyfi Podcast a dnes sa s Terezou ponoríme do foriem národného jazyka. Takže, čo všetko do neho patrí?

Tereza: Predstav si to ako veľký dom s mnohými izbami. Národný jazyk je celý ten dom. Má celonárodnú platnosť, ale je vnútorne rozdelený podľa územia alebo sociálnych skupín, ktoré ho používajú.

Tomáš: Dobre, takže poďme na tú najelegantnejšiu izbu. To je asi spisovná slovenčina, však?

Tereza: Áno, to je naša národno-reprezentatívna forma. Je to jazyk, ktorý sa používa v úradoch, v školách, vo vede. Je to jediná forma, ktorá je kodifikovaná.

Tomáš: Kodifikovaná? To znie... prísne.

Tereza: Trochu. Znamená to, že jej pravidlá sú záväzne spísané v kodifikačných príručkách. Napríklad v Pravidlách slovenského pravopisu alebo v Krátkom slovníku slovenského jazyka. Tvorí ich kolektív jazykovedcov, napríklad z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV.

Tomáš: A čo tá forma, ktorou sa bavíme teraz my alebo s kamarátmi? To asi nie je úplne stopercentne spisovné, však?

Tereza: To je presne tá štandardná forma. Má tiež celonárodnú platnosť, ale je voľnejšia. Používame ju v bežnej komunikácii. Gramatika je v zásade spisovná, ale občas nám tam prenikne nejaké nespisovné slovo alebo prvok slangu.

Tomáš: Okej, a čo keď sa tá bežná reč ešte viac „uvoľní“ a začne sa miešať s nárečím?

Tereza: Tak to sa dostávame k subštandardnej forme! Tam už je vplyv nárečí oveľa silnejší. Má nespisovný prízvuk, iné dĺžky samohlások, proste je to taký mix.

Tomáš: A to nás privádza priamo k nárečiam. Koľko ich vlastne máme?

Tereza: Delia sa na tri hlavné skupiny. Západoslovenské, kde sa povie napríklad „dzedzina“. Potom stredoslovenské, kde už počuješ spisovnú „dedinu“. A východoslovenské, kde majú krásne slovo „valal“.

Tomáš: Dzedzina, dedina, valal. To je skvelé! Všetko znamená to isté, ale znie to úplne inak.

Tereza: A potom tu máme ešte sociálne nárečia, ktoré nezávisia od územia, ale od skupiny ľudí. Najznámejší je slang.

Tomáš: Jasné, to poznáme zo školy. Keď niekto povie „klasák“ namiesto klasifikačného záznamu alebo „hysák“ pre dejepis.

Tereza: Presne! Je to jazyk študentov, športovcov, rôznych profesií. A potom je tu jeho „tajomnejší brat“ – argot.

Tomáš: Argot? Ten som tuším počul v nejakom kriminálnom filme. V čom je iný?

Tereza: Argot sa snaží o utajenie komunikácie. Používa ho napríklad podsvetie. Kým slang slovo skráti alebo zmení, argot použije úplne iné slovo. Napríklad „melón“ znamená milión, alebo „tráva“ je marihuana.

Tomáš: Takže ak poviem, že som za ten test mal dostať „melón“ bodov, tak vlastne používam argot?

Tereza: Teoreticky áno, aj keď v tomto kontexte by to už bol skôr slang, lebo niektoré slová prechádzajú aj tam. Ale podstatu si pochopil dokonale.

Tomáš: Dobre, od argotu sa presuňme k niečomu rovnako tajomnému. Próza naturizmu. Znie to trochu ako literatúra o ochrane životného prostredia, nie?

Tereza: To je častá mýlka, ale je to skôr o úniku do prírody a k podstate. Tento smer sa rozvinul hlavne počas druhej svetovej vojny, keď bol reálny svet dosť pochmúrny.

Tomáš: Takže autori ako Ľudo Ondrejov, Margita Figuli či Dobroslav Chrobák hľadali útočisko v prírode, ďaleko od mesta a jeho pravidiel?

Tereza: Presne tak. Ich diela sa odohrávajú v mýtickom, až rozprávkovom svete. Dôležitý nie je zložitý dej, ale vnútro postáv a to, ako prežívajú udalosti.

Tomáš: A akí boli hrdinovia týchto príbehov? Tiež takí trochu rozprávkoví?

Tereza: Áno, určite. Často to boli výnimoční ľudia, takí samotári žijúci v úzkom spojení s prírodou. Sú hlboko citovo založení a konajú pudovo, živelne.

Tomáš: Čiže žiadni suchári, čo si všetko trikrát premyslia.

Tereza: Určite nie. A autori vo veľkom využívali prvky z ľudovej slovesnosti. Symboliku čísel, zvieratá ako symboly dobra a, samozrejme, večný boj medzi dobrom a zlom.

Tomáš: To znie ako dokonalá pôda pre Dobroslava Chrobáka a jeho najznámejšie dielo, však? Drak sa vracia.

Tereza: Absolútne. Chrobák bol majstrom tohto žánru. V tejto novele, ktorá má len dvanásť kapitol a epilóg, máme presne takýto svet. Zobrazuje konflikt medzi jedincom a spoločnosťou.

Tomáš: A o čom to je? Lebo predpokladám, že tam nejde o skutočného draka.

Tereza: Nie, Drak je prezývka pre hlavnú postavu, Martina Lepiša. Je to tajomný hrdina, ktorého dedina kedysi odstrčila, lebo bol iný. Ako dieťa ho našli opusteného a stal sa z neho hrnčiar.

Tomáš: Aha, takže on je ten výnimočný jednotlivec a dedina predstavuje ten kolektív, ktorý sa ho bojí.

Tereza: Presne. Jeho návrat vyvolá v dedine napätie, hlavne u Šimona, ktorého žena Eva Draka kedysi milovala. Je to krásny príbeh o láske, odvahe, odpustení a prekonávaní prekážok.

Tomáš: A ten rozprávkový nádych tomu dodáva aj záver, kde Eva ako stará mama rozpráva tento príbeh deťom, však?

Tereza: Áno, to krásne uzatvára celý mýtický charakter diela. Takže kľúčové je spojenie s prírodou a rozprávkové prvky. Ale Chrobák nebol jediný, kto takto písal. Poďme sa pozrieť na ďalšiu ikonu naturizmu.

Tomáš: Vieš čo, Tereza, ešte sa vráťme k Drakovi. Prečo ho vlastne dedina tak nenávidela? Čo bol ten spúšťač?

Tereza: Ten príbeh je naozaj tragický. Vychoval ho starý hrnčiar, ktorý zomrel po páde do jamy na hlinu, keď mal Drak štrnásť. A krátko na to našli neďaleko mŕtve dievča.

Tomáš: A všetci si hneď mysleli, že za to môže on. Bez dôkazov.

Tereza: Presne. Zrazu bol zodpovedný za všetko zlé – ohne, povodne, choroby. Jediná Eva, ktorá ho milovala, stála pri ňom. Aj keď ho dedinčania takmer zabili, ošetrovala ho.

Tomáš: A on potom odišiel. Čo sa dialo potom, keď sa vrátil?

Tereza: Odišiel, a Eva sa nakoniec vydala za Šimona Jariabka. Ale po rokoch, keď dedinu postihlo obrovské sucho a horeli lesy, Drak sa zrazu vrátil. S páskou cez oko a jazvou na tvári.

Tomáš: To musel byť pre všetkých šok. Čo chcel?

Tereza: Chcel si získať ich dôveru späť. Ponúkol sa, že zachráni ich dobytok, ktorý uviazol v horách. Cestu poznal len on. A dedina, aj keď mu neverila, nemala na výber.

Tomáš: Takže ho poslali. Ale Šimon išiel s ním, však? Ako poistka.

Tereza: Áno. A tu prichádza ten najväčší zvrat. Šimon si mylne myslel, že Drak stádo predal Poliakom, tak sa potajomky vrátil a zo zlosti mu podpálil dom.

Tomáš: Och, to je hrozné. A čo Drak?

Tereza: Drak sa vrátil aj so stádom! Úlohu splnil. A nielen to, priviedol si aj svoju novú lásku, Poľku Zošku. Eva vtedy pochopila, že jej skutočnou láskou je Šimon.

Tomáš: Takže všetko sa nakoniec na dobré obrátilo? Aj keď trochu dramaticky.

Tereza: Presne tak. Šimon sa hanbil, ale Drak mu odpustil. Je to nádherný príklad prekonania predsudkov. A tým sa nám aj uzatvára dnešná téma naturizmu.

Tomáš: Skvelé zhrnutie. Takže, milí poslucháči, to je na dnes všetko. Ďakujeme, že ste boli s nami.

Tereza: Majte sa krásne a počujeme sa nabudúce pri ďalšej epizóde Studyfi Podcastu!