Podcast o Finančné trhy, logistika a dedičské právo

Kapitoly

Úvod do sveta financií

Kto sú hráči na trhu?

Prečo je finančný trh dôležitý?

Päť hlavných segmentov

Ostatné dôležité trhy

Od Trhov k Logistike

Ekologická Výzva

Energia pre Pohyb

Zelená a Reverzná Logistika

Tri Prístupy k Zelenému Manažmentu

Prvý krok: Dopyt

Odpoveď nemusí byť vždy "áno"

Vyžiadaná vs. nevyžiadaná ponuka

Dedenie zo zákona vs. zo závetu

Neopomenuteľní dedičia

Dôvody a forma vydedenia

Přepis

Adam: Keď si ráno na Instagrame alebo TikToku videl influencera, ako sa chváli novou akciou, ktorú kúpil... vlastne si sa pozeral na úplne miniatúrny kúsok obrovského sveta, ktorý sa volá finančný trh.

Tereza: Presne tak. Je to všade okolo nás, aj keď si to neuvedomujeme. A práve tento svet je motorom celej ekonomiky.

Adam: Zdá sa to ako niečo šialene zložité. Vitajte pri Studyfi Podcast, kde si dokážeme, že to tak byť nemusí.

Tereza: Presne. Takže, Adam, čo si predstavíš, keď sa povie „finančný trh“?

Adam: Úprimne? Asi chlapíkov v oblekoch, čo na seba kričia na burze v New Yorku a ukazujú si nejaké čudné gestá rukami.

Tereza: To je skvelý obraz a je to jeho súčasť, ale je to oveľa viac. Finančný trh si môžeš predstaviť ako vrchol všetkých ostatných trhov. Vieš, ako máme trh s rožkami alebo s mobilnými telefónmi?

Adam: Jasné.

Tereza: No, finančný trh je nad nimi všetkými. Je to miesto, kde sa presúvajú peniaze od tých, čo ich majú navyše, k tým, ktorí ich potrebujú. A celé to funguje podľa prísnych pravidiel, na ktoré na Slovensku dohliada Národná banka Slovenska, teda NBS.

Adam: Dobre, takže kto sú tí, čo majú peniaze navyše a tí, čo ich potrebujú? To som akože ja, keď si chcem požičať od kamoša na kebab?

Tereza: V podstate áno! Si v deficitnom sektore a tvoj kamoš je v prebytkovom sektore. Ale vo veľkom meradle sú tými hlavnými hráčmi domácnosti, podniky a štát.

Adam: Počkaj, akože domácnosti? Myslíš bežné rodiny?

Tereza: Presne. Domácnosti väčšinou sporia. Dávajú si peniaze na sporiaci účet v banke, investujú do podielových fondov... Tým vlastne ponúkajú svoje voľné peniaze. Sú teda veritelia, alebo ten „prebytkový sektor“.

Adam: A kto sú dlžníci? Ten „deficitný sektor“?

Tereza: To sú najčastejšie podniky, ktoré si potrebujú požičať na nový stroj alebo na výplaty. A tiež štát, ktorý si požičiava napríklad na stavbu diaľnic emisiou štátnych dlhopisov. Tieto subjekty vytvárajú dopyt po peniazoch.

Adam: A výsledkom stretnutia tejto ponuky a dopytu je... cena? Ako napríklad úrok?

Tereza: Bingo! Cena môže byť úrok pri pôžičke, kurz akcie na burze, alebo devízový kurz, keď meníš eurá za doláre. Záleží na tom, aký finančný nástroj sa použije.

Adam: Okej, chápem, že sa tam presúvajú peniaze. Ale prečo je to také dôležité? Aké má ten trh vlastne funkcie?

Tereza: Vieš, že ich je celkom dosť? Ale poďme si povedať tie kľúčové. Prvá je akumulačná funkcia. To znamená, že trh vlastne zbiera a sústreďuje voľné peniaze z rôznych zdrojov, od všetkých tých sporiteľov.

Adam: Takže pozbiera drobné od všetkých, aby vznikla veľká kopa peňazí.

Tereza: Presne. A hneď na to nadväzuje alokačná funkcia. Tá zabezpečí, že táto veľká kopa peňazí sa umiestni tam, kde prinesie najväčší úžitok a výnos. Napríklad do firmy, ktorá má skvelý nápad na nový produkt.

Adam: Takže peniaze nebudú len tak ležať v banke pod vankúšom, ale reálne pracujú v ekonomike. To dáva zmysel. Čo ďalej?

Tereza: Potom je tu prerozdeľovacia funkcia, ktorá vlastne sprostredkúva ten presun peňazí medzi subjektmi. A veľmi dôležitá je selektívna funkcia.

Adam: Selektívna? Akože si vyberá?

Tereza: Áno. Trh si vyberá, komu peniaze dá. Podporuje efektívne a zdravé firmy a, naopak, obmedzuje tie neefektívne. Ak si firma, ktorej sa nedarí, banka ti jednoducho úver nedá. Je to taký prirodzený výber.

Adam: Dobre, takže máme tu jedno veľké ihrisko, kde sa všetci hrajú s peniazmi. Alebo je to rozdelené na menšie ihriská?

Tereza: Dobrá analógia. Je to rozdelené na viacero špecializovaných ihrísk, ktorým hovoríme segmenty. Tých hlavných je päť. Peňažný trh, kapitálový trh, devízový trh, komoditný trh a poistný trh.

Adam: Páni, päť? Tak poďme na ne. Začnime prvými dvoma... peňažný a kapitálový. Aký je medzi nimi rozdiel? Znie to dosť podobne.

Tereza: To je častá otázka. Ten rozdiel je kľúčový a je v čase. Predstav si to takto: peňažný trh je šprint a kapitálový trh je maratón.

Adam: Aha! Takže peňažný je na krátke trate a kapitálový na dlhé?

Tereza: Presne tak! Na peňažnom trhu sa obchoduje s nástrojmi, ktoré majú splatnosť do jedného roka. Sú to napríklad krátkodobé úvery pre firmy na vyplatenie miezd alebo štátne pokladničné poukážky na vykrytie krátkodobého deficitu v rozpočte.

Adam: A keďže je to šprint, tak je to asi aj bezpečnejšie, však? Menej času na to, aby sa niečo pokazilo.

Tereza: Presne. Nástroje peňažného trhu majú vysokú likviditu, čo znamená, že ich rýchlo premeníš na hotovosť. Majú nízke riziko, ale s tým súvisí aj...?

Adam: Nižší výnos? Menej riskujem, menej zarobím.

Tereza: Správne. Naopak, kapitálový trh je o dlhodobých investíciách so splatnosťou nad jeden rok. Tu firmy získavajú peniaze na veľké projekty, ako stavba novej továrne, a to napríklad vydaním akcií alebo dlhopisov.

Adam: Takže maratón... vyššie riziko, nižšia likvidita, ale potenciálne oveľa vyšší výnos.

Tereza: Áno. A ešte jedna dôležitá vec pri kapitálovom trhu. Delíme ho na primárny a sekundárny.

Adam: Ďalšie delenie? Dobre, som pripravený.

Tereza: Je to jednoduché. Primárny trh je, keď firma, povedzme Apple, vydá úplne nové akcie a predá ich prvým investorom. Peniaze z predaja idú priamo firme Apple.

Adam: Okej, to je ako kúpiť si lístok na koncert priamo od organizátora.

Tereza: Perfektné prirovnanie! A sekundárny trh je, keď ty, ako majiteľ tej akcie, ju predáš niekomu inému na burze. Peniaze už nejdú firme Apple, idú tebe. Je to vlastne trh s „použitými“ cennými papiermi. Ako keď ten lístok na koncert predáš kamarátovi.

Adam: Tomu rozumiem. A práve na tom sekundárnom trhu sa tvorí tá aktuálna cena akcie, ktorú vidíme v správach.

Tereza: Presne tak. Ten sekundárny trh zabezpečuje likviditu. Bez neho by si sa tej akcie nemohol zbaviť, kým by firma nezanikla. Kto by do toho šiel?

Adam: Dobre, takže máme za sebou šprint a maratón. Čo sú tie ďalšie tri segmenty? Devízový, komoditný a poistný trh.

Tereza: Devízový trh, alebo Forex, je najväčší trh na svete. Tam sa obchoduje s menami. Keď ideš na dovolenku do Ameriky a meníš si eurá za doláre, stávaš sa jeho súčasťou. Na základe ponuky a dopytu sa tam tvorí menový kurz.

Adam: To je tá cena jednej meny vyjadrená v druhej. Chápem. A komoditný trh?

Tereza: Tam sa neobchoduje s peniazmi ani s cennými papiermi, ale s reálnym tovarom — komoditami. Najznámejšie je zlato, striebro, platina, ale aj ropa alebo plyn.

Adam: Takže keď počujem, že cena ropy stúpa, deje sa to práve na komoditnom trhu.

Tereza: Áno. A cena zlata sa napríklad určuje v dolároch za trójsku uncu, čo je asi 31 gramov. Len pre zaujímavosť.

Adam: Zaujímavé! A posledný je poistný trh. To je asi jednoduché — tam si kupujeme poistky, však?

Tereza: Presne. Je to trh, kde si kupuješ ochranu pred rizikom. Či už je to poistenie auta, domu alebo života. Ty platíš poistné a poisťovňa na seba preberá riziko, že sa niečo stane. Je to kľúčové pre stabilitu celej ekonomiky.

Adam: Perfektné. Takže, aby som to zhrnul... finančný trh je obrovský systém, ktorý presúva peniaze od tých, čo sporia, k tým, čo ich potrebujú na investície. A má rôzne ihriská — peňažné pre krátkodobé potreby, kapitálové pre dlhodobé, devízové pre meny, komoditné pre suroviny a poistné na ochranu pred rizikom. Je to tak?

Tereza: Povedal si to úplne dokonale! A to je základ, ktorý vám pomôže pochopiť všetko ostatné zo sveta financií.

Adam: Teda... od peňazí a búrz sme zrazu pri kamiónoch a skladoch? Ako sme sa sem dostali? To je celkom skok.

Tereza: Je, ale je úplne logický! Pretože všetky tie komodity, akcie firiem, ktoré niečo vyrábajú... to všetko sa musí nejako fyzicky presunúť. Peniaze hýbu trhom, ale logistika hýbe svetom. Doslova.

Adam: Dobre, to dáva zmysel. Takže logistika je vlastne o tom, ako dostať veci z bodu A do bodu B. Jednoduché, nie?

Tereza: V princípe áno. Stará definícia hovorí o pravidle „7 S“. Správny tovar, v správnom množstve, v správnej kvalite, na správne miesto, v správny čas, so správnymi nákladmi a správnymi informáciami.

Adam: To znie ako mantra každého manažéra. Ale mám pocit, že dnes sa k tomu pridáva ešte niečo.

Tereza: Presne tak. Dnes máme ôsmu, a možno najdôležitejšiu funkciu – ekologickú. A tu sa to začína komplikovať.

Adam: V čom je problém? Proste naložíme to na elektrický kamión a hotovo, nie?

Tereza: Kiežby to bolo také ľahké. Ten najväčší problém nie je ani tak cesta k zákazníkovi, ako skôr cesta späť. Predstav si všetky tie staré mobily, obaly, pokazené spotrebiče...

Adam: Aha, takzvané spätné materiálové toky. Veci, ktorých sa chceme zbaviť.

Tereza: Presne. Zorganizovať ich zber a spracovanie je extrémne neekonomické. Pre firmu sú to vysoké náklady a pre spoločnosť obrovská záťaž na životné prostredie. Doprava, skladovanie, manipulácia s odpadom...

Adam: Takže ako donútiť firmy, aby sa správali ekologickejšie, keď sa im to neoplatí?

Tereza: Sú v podstate dve cesty. Tá prvá je bič – regulačné nástroje. Zákony, pokuty, rôzne poplatky. Jednoducho, ak znečisťuješ, zaplatíš.

Adam: A tá druhá je cukrík, predpokladám.

Tereza: Presne! Motivačné nástroje. Štát ti dá dotáciu, daňovú úľavu alebo získaš nejaký pekný environmentálny certifikát, ktorým sa môžeš pochváliť zákazníkom.

Adam: Dobre, a keď už hovoríme o ekológii, najväčší strašiak je asi doprava, však? Emisie, hluk, záber pôdy...

Tereza: Určite. Každá dopravná prevádzka zaťažuje planétu. A hlavný problém je, že stále bežíme na fosílnych palivách – ropa, plyn, uhlie. A tie, ako vieme, nie sú nekonečné.

Adam: A ani veľmi zdravé. Takže aké sú alternatívy?

Tereza: Súčasný spôsob výroby energie je dlhodobo neudržateľný. Riešením sú alternatívne, alebo inak povedané, obnoviteľné zdroje energie. Sú to zdroje, ktoré nám dáva priamo planéta.

Adam: Čo si pod tým mám predstaviť? Solárne panely na strechách skladov?

Tereza: Napríklad! Patrí sem slnečná energia, veterná energia, vodná energia z riek, geotermálna energia z tepla zeme a tiež energia z biomasy.

Adam: Biomasa? To je to spaľovanie dreva a rastlín?

Tereza: Zjednodušene áno. Tieto zdroje sú prakticky nevyčerpateľné a ekologické. Na Slovensku sa napríklad veľa diskutuje o kombinácii jadrovej energetiky a práve využívaní biomasy.

Adam: Fajn, takže keď skombinujeme snahu o znižovanie dopadov a alternatívne zdroje, dostaneme to, čomu sa hovorí „zelená logistika“?

Tereza: Povedal si to dokonale. Zelená, ekologická, environmentálna logistika... všetko sú to názvy pre jedno a to isté. Snaha uspokojiť zákazníka, ale s minimálnym negatívnym vplyvom na prírodu a za čo najnižšie náklady.

Adam: Znie to ako svätý grál podnikania. A s tým súvisí aj tá spätná, alebo reverzná logistika, však?

Tereza: Áno. To je presne ten proces vrátenia tovaru, obalov alebo odpadu od zákazníka naspäť k výrobcovi. Ale je zaujímavé, že existujú dva pohľady.

Adam: Sem s nimi.

Tereza: Americké poňatie sa zameriava hlavne na vrátený tovar – reklamácie alebo veci, ktoré ľudia proste nechcú. Európske poňatie je širšie, rieši hlavne recykláciu komunálneho a priemyselného odpadu.

Adam: Takže Američan rieši vrátený iPhone, Európan rieši, čo s tou krabičkou od neho.

Tereza: Trochu zjednodušene, ale v podstate áno!

Adam: A ako to celé firmy riadia? Existuje nejaký manuál, ako byť „zelený“?

Tereza: Manuál asi nie, ale existujú tri základné prístupy. Prvý je reaktívny. To znamená, že podniky robia len to najnutnejšie, lebo musia. Vyjde nový zákon, tak kúpia filter na komín. Koniec.

Adam: Čiže reagujú, až keď horí.

Tereza: Presne. Potom je tu proaktívny prístup. Tieto firmy už premýšľajú dopredu. Navrhujú produkty tak, aby sa dali ľahko recyklovať. Predchádzajú problémom skôr, ako vzniknú.

Adam: To znie rozumnejšie. A ten tretí?

Tereza: Ten je najlepší – prístup zameraný na hodnoty. Pre tieto firmy je ekológia súčasťou ich DNA. Je to ich strategický cieľ. Implementujú rôzne environmentálne systémy a majú napríklad programy zeleného nákupu.

Adam: Zelený nákup? To znamená, že nakupujú len bio uhorky?

Tereza: Nie úplne. Znamená to, že pri nákupe materiálov zohľadňujú ich vplyv na životné prostredie. Uprednostnia napríklad materiály, ktoré sú už recyklované alebo pri ich spracovaní vzniká menej odpadu.

Adam: Fascinujúce. Takže logistika nie je len o kamiónoch, ale o celom cykle života produktu, od výroby až po jeho koniec. A ideálne aj o jeho znovuzrodenie v recyklácii. Čo všetko sa za tým skrýva...

Tereza: A to sme len na povrchu. Ale je to skvelý základ pre pochopenie toho, ako funguje moderný dodávateľský reťazec.

Adam: Dobre, takže mám firmu, mám premyslenú logistiku... ale ako vlastne nadviažem kontakt s dodávateľom? Asi mu len tak nezavolám, "Hej, pošlite mi kamión skrutiek," však?

Tereza: To by asi nefungovalo. Presne na to slúži obchodná korešpondencia. Sú to vlastne písomnosti, ktoré si firmy vymieňajú ešte predtým, než vôbec dôjde k podpisu zmluvy.

Adam: Aké písomnosti? Ako to začína?

Tereza: Väčšinou to začína dopytom. Predstav si, že si kupujúci. Chceš si otvoriť kaviareň a potrebuješ kávovary. Tak napíšeš viacerým dodávateľom dopyt.

Adam: A v tom dopyte poviem, čo presne chcem?

Tereza: Presne tak. Uvedieš druh, množstvo, opíšeš, akú kvalitu očakávaš, kedy by si tovar potreboval, a hlavne, požiadaš ich o zaslanie cenovej ponuky. Je to tvoj prvý krok k získaniu najlepšej možnej dohody.

Adam: Okej, takže rozošlem dopyty a potom mi prídu ponuky. Jednoduché.

Tereza: Nie vždy. Niekedy ti príde aj odmietnutie. Firma ti napríklad odpíše, že presne ten model, čo chceš, už nemajú na sklade, lebo zmenili výrobný program.

Adam: A to je všetko? Koniec komunikácie?

Tereza: Vôbec nie! Dobrý dodávateľ ti v takej odpovedi poďakuje za záujem, dôveryhodne vysvetlí, prečo ti nemôže vyhovieť, a možno ti ponúkne alternatívu. Alebo ti dokonca odporučí inú firmu.

Adam: To je dosť férové.

Tereza: Presne. Vždy treba odpovedať, aj keď odmietaš. Buduje to tvoju dôveryhodnosť na trhu.

Adam: Dobre, a čo tá ponuka, keď teda dodávateľ má, čo chcem?

Tereza: To je takzvaná vyžiadaná ponuka. Je to priama odpoveď na tvoj dopyt. Obsahuje všetko dôležité: presný opis tovaru, cenu, dodacie podmienky, záruku... V podstate ti dajú kompletný návrh.

Adam: A existuje aj... nevyžiadaná ponuka? To znie ako spam v schránke.

Tereza: Trochu áno! Nevyžiadanú ponuku ti firma pošle sama od seba. Chce nadviazať nový obchodný vzťah alebo ti predstaviť nejakú novinku. Je to vlastne taký reklamný list.

Adam: Aha, takže v jednom prípade sa pýtam ja, v druhom sa mi snažia niečo predať bez opýtania. Rozumiem. A čo ak sa mi tá ich ponuka nepáči?

Tereza: Tak ju jednoducho odmietneš. Opäť, slušne. Poďakuješ za ponuku, povieš, že ju neprijímaš a stručne zdôvodníš prečo. Možno je cena príliš vysoká alebo dodacia lehota dlhá.

Adam: Takže je to vlastne taký formálny tanec pred veľkým finále. Dopyt, ponuka, možno odmietnutie... Všetko vedie k jednému cieľu.

Tereza: Presne tak. K tomu, aby sa obe strany dohodli. A keď sa dohodnú, nasleduje najdôležitejší dokument celého procesu, a tým je kúpna zmluva.

Adam: Dobre, takže kúpnou zmluvou sa majetok presunul. Ale čo sa s ním stane, keď sa majiteľovi... no... minie čas? To asi tiež rieši nejaké právo, však?

Tereza: Presne tak, Adam. A tým je dedičské právo. Dedenie je vlastne len prechod majetku po zomrelej osobe, ktorej hovoríme poručiteľ, na jeho dedičov.

Adam: A to sa deje automaticky? Alebo si môžem určiť, kto čo dostane?

Tereza: Oboje. Sú dva hlavné spôsoby. Buď zo závetu, alebo zo zákona. A niekedy aj kombináciou oboch.

Adam: Okej, takže závet je, keď si sám poviem, kto bude dediť. To je jasné. Ale čo keď závet nemám?

Tereza: Ak nemáš platný závet, nastupuje dedenie zo zákona. Štát má presne určené skupiny dedičov – deti, manželka, rodičia a tak ďalej – ktorí dedia v stanovenom poradí.

Adam: Čiže ak závetom odkážem len polovicu majetku, tá druhá polka sa rozdelí podľa zákona?

Tereza: Presne tak. Závet má prednosť, ale čo ním nie je pokryté, prechádza na dedičov zo zákona. V podnikaní je to kľúčové na zabezpečenie kontinuity firmy.

Adam: Super, takže si môžem napísať do závetu, že všetko odkazujem kamarátovi a rodina nedostane nič? To znie ako recept na pokojné Vianoce.

Tereza: Tak jednoduché to nie je. Zákon chráni takzvaných neopomenuteľných dedičov. A to sú výhradne potomkovia – teda tvoje deti.

Adam: Aha! Takže deti sa nedajú len tak vynechať?

Tereza: Presne. Ak máš neplnoleté dieťa, musí dostať minimálne toľko, koľko by mu patrilo zo zákona. Plnoletému potomkovi musíš odkázať aspoň polovicu jeho zákonného podielu.

Adam: Dobre, takže úplne ich obísť nemôžem. A čo ak naozaj, ale naozaj nechcem, aby môj potomok niečo zdedil? Napríklad preto, že by rodinnú firmu okamžite položil.

Tereza: Na to existuje nástroj, ktorý sa volá vydedenie. Ale pozor, to nie je len tak. Nemôžeš niekoho vydediť len preto, lebo ti lezie na nervy.

Adam: Takže aké musia byť tie dôvody? Musí to byť niečo vážne, predpokladám.

Tereza: Určite. Zákon hovorí o štyroch prípadoch. Prvý je, ak ti potomok neposkytol pomoc v chorobe alebo starobe. Druhý, ak o teba trvalo neprejavuje skutočný záujem.

Adam: To znie celkom logicky. A tie ďalšie?

Tereza: Tretí dôvod je, ak bol odsúdený za úmyselný trestný čin na minimálne rok väzenia. A posledný, ak trvalo vedie neusporiadaný život. Tým sa myslí napríklad gamblerstvo alebo drogy, čo by mohlo ohroziť práve ten rodinný majetok.

Adam: Rozumiem. A ako to urobím? Stačí to napísať na zdrap papiera?

Tereza: To radšej nie. Listina o vydedení musí mať rovnaké náležitosti ako závet. Musí byť písomná, s dátumom a tvojím podpisom. A hlavne, musí v nej byť uvedený konkrétny zákonný dôvod.

Adam: Takže zhrnuté... dedíme buď podľa závetu, alebo zákona. Deti majú vždy nárok na svoj podiel, pokiaľ ich platne nevydedíme z veľmi vážnych dôvodov. Je to tak?

Tereza: Perfektné zhrnutie. A týmto sme sa, myslím, dostali na koniec našej série o základoch práva pre ekonómov. Prešli sme si všetko od živnosti až po dedenie.

Adam: Bola to jazda! Verím, že to našim poslucháčom pomohlo zorientovať sa. Tereza, veľmi pekne ti ďakujem za všetky cenné rady.

Tereza: Aj ja ďakujem za pozvanie. Bolo mi potešením.

Adam: A vám, milí poslucháči, ďakujeme za pozornosť. Počujeme sa pri ďalších dieloch Studyfi Podcastu. Majte sa!