Test na Filozofia Reného Descarta

Otázka 1: Descartes bol presvedčený, že naše zmysly sú vždy spoľahlivým a presným zdrojom informácií o realite.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Descartes systematicky pochyboval o zmysloch, pretože ho často klamú, ako napríklad palica vo vode, ktorá sa zdá byť zlomená, hoci nie je. Z tohto dôvodu nemohol úplne dôverovať tomu, čo vnímame zmyslami.

Otázka 2: V rámci svojej metodickej skepsy použil René Descartes hypotézu zlého démona ako najradikálnejšiu pochybnosť. Aký typ poznania táto hypotéza spochybňuje?

A. Len pravdivosť zmyslových vnemov, keďže tie sú najľahšie klamlivé.

B. Existenciu vonkajšieho sveta, či už nespíme a nežijeme len v sne.

C. Dokonca aj jednoduché matematické pravdy a existenciu tela či sveta.

D. Len vierohodnosť náboženských dogiem, ktoré nie sú overené rozumom.

Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov, hypotéza zlého démona je najradikálnejšou pochybnosťou, pri ktorej si Descartes predstavil, že zlomyseľný démon ho klame vo všetkom, dokonca aj v jednoduchých matematických pravdách (napr. 2 + 3 = 5), a v tom, že má telo alebo že existuje svet. Ostatné možnosti odkazujú buď na pochybnosť o zmysloch, alebo na argument sna, čo sú predchádzajúce, menej radikálne úrovne Descartovej skepsy, alebo na témy, ktoré nie sú v kontexte hypotézy zlého démona v materiáli spomínané.

Otázka 3: Descartes veril, že myseľ a telo sú dve úplne odlišné substancie, ktoré v človeku nejakým spôsobom interagujú.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov Descartes veril, že myseľ (res cogitans) a telo (res extensa) sú dve úplne odlišné substancie, ktoré v človeku nejakým spôsobom interagujú, pričom problém tejto interakcie je známy ako 'problém mysle a tela'.

Otázka 4: Cogito, ergo sum je záverom logického sylogizmu.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Študijné materiály jasne uvádzajú: „Cogito nie je záver nejakého logického sylogizmu... Je to intuitívne poznanie, ktoré sa objaví, akonáhle si uvedomím akt myslenia.“

Otázka 5: Ktorá z nasledujúcich charakteristík je priradená telu (res extensa) podľa Descarta?

A. Jeho podstatou je myslenie.

B. Je nemateriálne.

C. Má priestorové rozmery.

D. Je nedeliteľné.

Vysvetlenie: Podľa Descarta je telo (res extensa) materiálne a má priestorové rozmery (rozpriestranenosť). Jeho podstatou je pohyb a mechanika, je deliteľné a smrteľné. Myslenie je podstatou mysle (res cogitans), ktorá je nemateriálna a nedeliteľná.