Podcast o Filozofia Johna Locka

Kapitoly

Úvod do Osvietenstva

Korene a šírenie

Filozofické základy

Vzdelanie pre všetkých

Francúzski giganti: Montesquieu a Voltaire

Encyklopedisti a materialisti

Boh ako hodinár

Anglické listy

Zlepšovať svet

Prirodzený stav a pád človeka

Spoločenská zmluva a všeobecná vôľa

Návrat k prírode vo výchove

Zrod moderných práv

Montesquieu a duch zákonov

Vplyv geografie a deľba moci

Zhrnutie a záver

Přepis

Šimon: Aký je rozdiel medzi trojkou a jednotkou z Osvietenstva? Trojku dostaneš, keď vieš vymenovať zopár mien a dátumov. Ale jednotku? Tú dostaneš, keď pochopíš, prečo táto myšlienka zmenila svet — a ako ju použiť na maturite, aby si examinátora totálne odzbrojil.

Natália: Presne tak. A my ti dnes ukážeme presne tú skratku k jednotke.

Šimon: Počúvate Studyfi Podcast. Tak poďme na to, Natália. Čo je to Osvietenstvo v jednej vete?

Natália: V jednej vete? Výzva prijatá! Je to intelektuálne hnutie, ktoré verilo, že ľudský rozum dokáže vyriešiť všetky problémy spoločnosti. Hlavným heslom bolo: „Sapere aude!“ teda „Maj odvahu používať svoj vlastný rozum!“.

Šimon: Odkiaľ sa táto odvážna myšlienka vzala? Kto s tým začal?

Natália: Všetko to začalo v 17. storočí vo Veľkej Británii. Kľúčové mená na začiatok sú John Toland a Anthony of Shaftesbury. Silno nadväzovali na myšlienky filozofa Johna Locka, o ktorom sme už hovorili.

Šimon: Takže Anglicko bolo epicentrum?

Natália: Bolo rodiskom, ale epicentrom sa stalo Francúzsko v 18. storočí. Odtiaľ sa to šírilo ako požiar do celej Európy – Nemecka, Rakúska, všade. A vo Francúzsku to naštartovali takzvaní libertíni, teda voľnomyšlienkári, na čele s Pierrom Bayleom.

Šimon: Bol v tom nejaký rozdiel? Medzi tým anglickým a francúzskym prístupom?

Natália: Obrovský! Anglické osvietenstvo bolo také... umiernenejšie. Stále bolo prepojené s náboženstvom. Ale to francúzske? Tí išli tvrdo po cirkvi a absolutizme. Boli oveľa radikálnejší.

Šimon: Dobre, takže mali sme odvahu používať rozum. Ale na akých filozofických základoch to stálo? Z čoho čerpali?

Natália: Pokúsili sa o niečo veľmi ambiciózne — zjednotiť dva znepriatelené tábory: racionalistov a empirikov. Znie to zložito, ale je to jednoduché.

Šimon: Sem s tým jednoduchým vysvetlením, prosím.

Natália: Predstav si to takto. Od racionalistov si požičali obrovskú dôveru v silu ľudského rozumu. A od empirikov si zase vzali dôraz na skúsenosť a odmietanie všetkého, čo sa nedá dokázať. A čo sa nedá dokázať? Napríklad cirkevné dogmy.

Šimon: Aha! Takže rozum plus dôkazy. To znie ako recept na problémy s cirkvou.

Natália: A presne to aj bol. Pre osvietencov bolo náboženstvo len nástroj na zastrašovanie ľudí. Preto presadzovali deizmus — vieru, že Boh svet stvoril, ale už doňho nezasahuje. Taký hodinár, čo natiahol hodinky a odišiel.

Šimon: To je celkom trefné prirovnanie.

Natália: A keď veríš v rozum, čo je logický ďalší krok? Vzdelanie! Osvietenci kládli obrovský dôraz na vzdelanie a šírenie vedeckých poznatkov.

Šimon: Ale to nebola novinka, vzdelávalo sa aj predtým, nie?

Natália: Áno, ale len pre elitu. Osvietenstvo prinieslo revolučnú myšlienku vzdelávania más. Chceli, aby všetci mali prístup k vedomostiam, lebo verili, že vzdelaný človek je slobodný človek. Dokonca v tomto období vznikla pedagogika ako samostatná veda.

Šimon: Poďme ku konkrétnym menám. Kto boli najväčšie hviezdy francúzskeho Osvietenstva?

Natália: Určite musíme spomenúť dvoch. Prvým je Charles Louis Montesquieu. Bol to kritik absolutizmu a preslávil sa hlavne myšlienkou delenia moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Mimochodom, v roku 1728 sa zúčastnil aj zasadania uhorského parlamentu v Bratislave.

Šimon: A ten druhý?

Natália: To bol François-Marie Arouet, ktorého všetci poznáme pod menom Voltaire. To bol rebel a provokatér. Celý život si robil nepriateľov, lebo otvorene kritizoval cirkev aj kráľa.

Šimon: Znie to tak, že mal permanentku do väzenia.

Natália: Takmer! Viackrát sedel v Bastile a nakoniec musel utiecť do Anglicka. Tam videl, ako funguje liberálnejšia spoločnosť, a keď sa vrátil, svoju kritiku ešte zintenzívnil. Jeho knihy pálili na hraniciach, ale jeho myšlienky už zastaviť nedokázali.

Šimon: Počul som aj o encyklopedistoch. Tí s tým súvisia ako?

Natália: Tí sú absolútne kľúčoví. Bola to skupina mysliteľov ako Diderot, La Mettrie či Holbach, ktorí sa rozhodli zhrnúť všetky vtedajšie poznatky do jedného diela. Vznikla tak slávna Encyklopédia alebo racionálny slovník vied, umení a remesiel.

Šimon: Taký staroveký Google, v podstate.

Natália: Presne! Medzi rokmi 1751 a 1772 vydali 28 zväzkov. Bolo tam všetko – od filozofie cez matematiku až po praktické rady pre farmárov. A samozrejme, aj kopa kritických, revolučných článkov, kvôli ktorým vydávanie niekoľkokrát zakázali.

Šimon: Kto bol hlavný mozog operácie?

Natália: Denis Diderot. Bol to filozof, materialista, ktorý tvrdil, že základom všetkého je hmota. Ale nebol jediný. Spomenúť musíme aj La Mettrieho, ktorý napísal dielo „Človek – stroj“, alebo baróna von Holbacha s jeho „Systémom prírody“. Všetci títo myslitelia posúvali hranice toho, čo sa vtedy považovalo za možné a prijateľné.

Šimon: Výborne, toto bol skvelý prehľad. Myslím, že Osvietenstvo už nikoho na skúške nezaskočí. Poďme sa pozrieť na ďalšiu tému.

Šimon: Poďme od Montesquieua k ďalšiemu velikánovi, ktorého meno je takmer synonymom osvietenstva. Hovoríme o Voltairovi.

Natália: Presne tak, Šimon. Voltaire bol nesmierne vplyvný. Jeho filozofia mala dva hlavné piliere.

Šimon: A ktoré to boli?

Natália: Prvým bola ontológia. Boha chápal deisticky. Predstav si ho ako prvého staviteľa, ktorý svet stvoril, no ďalej doň nezasahuje.

Šimon: Takže natiahol vesmírne hodinky a odišiel na kávu?

Natália: Dá sa to tak povedať. Druhým pilierom bola gnozeológia, kde uprednostňoval rozum. Tvrdil, že len rozumom môžeme spoznať poriadok vo svete.

Šimon: To znie dosť provokatívne na tú dobu. Mal kvôli tomu problémy?

Natália: A aké! Skončil na 11 mesiacov v Bastile. Po prepustení odišiel do exilu v Anglicku, čo ho nesmierne ovplyvnilo.

Šimon: V čom presne?

Natália: Videl tam oveľa vyspelejšiu spoločnosť. To ho inšpirovalo k napísaniu diela *Anglické listy*. V ňom dal Francúzsku akoby recept na úspech.

Šimon: A čo odporúčal?

Natália: Orientovať sa na Lockovu filozofiu, Newtonovu fyziku, presadzovať parlamentarizmus a hlavne toleranciu. Bojoval za obete justičných omylov a presadzoval prezumpciu neviny.

Šimon: Čiže filozofia pre neho nebola len teória, ale aj praktická zbraň.

Natália: Presne! V románe *Candidé* zase tvrdil, že tento svet nie je najlepší možný, a preto je našou úlohou ho neustále zdokonaľovať a zmierňovať utrpenie.

Šimon: Krásny odkaz. A práve tá myšlienka neustáleho zlepšovania nás privádza k ďalšiemu mysliteľovi...

Šimon: Takže poďme od Locka k mysliteľovi, ktorý mal na vec úplne iný pohľad. Jean-Jacques Rousseau. On sa na rozdiel od ostatných osvietencov nepozeral na pokrok a vedu s takým nadšením, však?

Natália: Presne tak, Šimon. Rousseau išiel úplne proti prúdu. Kým všetci oslavovali pokrok, on tvrdil, že nás kazí. Dokonca s tým vyhral súťaž, keď napísal dielo Rozprava o vedách a umeniach.

Šimon: Vyhral súťaž s tvrdením, že pokrok je zlý? To muselo byť v tej dobe dosť odvážne.

Natália: Extrémne. Tvrdil, že čím je civilizácia vyspelejšia, tým sú ľudia horší a nešťastnejší. Vraj nás veda a umenie vzďaľujú od našej prirodzenosti a morálky.

Šimon: Dobre, tak aká je tá naša „prirodzenosť“ podľa neho? Žili sme v jaskyniach a boli sme šťastní?

Natália: V podstate áno. Rousseau si predstavoval prirodzený stav ako raj. Na rozdiel od Hobbesa, ktorý to videl ako vojnu všetkých proti všetkým, Rousseau veril, že človek je v prírode dobrý. Riadi sa citmi, je zdravý a slobodný.

Šimon: Znie to idylicky. Čo sa teda pokazilo, že dnes nežijeme v tomto raji?

Natália: Jedna jediná vec. Súkromné vlastníctvo. Rousseau hovorí, že katastrofa nastala, keď prvý človek ohradil kus pôdy a povedal: „Toto je moje!“ A ostatní mu na to, bohužiaľ, skočili.

Šimon: A zrazu máme panstvo, poddanstvo, krádeže... Znie to ako recept na katastrofu.

Natália: Presne. Ľudia sa stali egoistickými a zlými. A východiskom z tohto chaosu bol vznik štátu. Bohatí navrhli spojiť sa, vytvoriť zákony a chrániť majetok. A tak vznikol štát.

Šimon: Takže štát je vlastne nástroj bohatých na ochranu ich majetku? To je dosť cynické.

Natália: Áno, ale v diele Spoločenská zmluva Rousseau ponúka riešenie. Hovorí, že úlohou štátu je zaistiť ľuďom slobodu a ľudské práva. A ak to nerobí, ľudia majú právo zmluvu vypovedať.

Šimon: A ako má štát vedieť, čo ľudia chcú?

Natália: Kľúčová je tu „všeobecná vôľa“ – la volonté générale. Nie je to len súčet individuálnych prianí, ale zovšeobecnená vôľa celého spoločenstva, ktorá smeruje k spoločnému dobru.

Šimon: Chápem. Uvedomoval si ale, že návrat do lesov už asi nie je reálny, však?

Natália: Áno, vedel to. Ale myšlienku návratu k prirodzenosti aplikoval na výchovu. V diele Emil alebo o výchove tvrdí, že máme rešpektovať individualitu dieťaťa a jeho prirodzené sklony. Pestovať v ňom cit a lásku k dobru, nie ho len cpať poučkami.

Šimon: Takže Rousseau bol v podstate rebel svojej doby. Spochybnil samotný základ osvietenstva – vieru v pokrok. A jeho myšlienky o spoločenskej zmluve a vôli ľudu neskôr poriadne zamiešali karty, najmä vo Francúzsku. Poďme sa teraz pozrieť na to, ako sa tieto myšlienky premietli do umenia...

Šimon: Takže všetky tie spoločenské zmeny, o ktorých sme hovorili, museli viesť k úplne novému pohľadu na človeka.

Natália: Presne tak, Šimon. Zrazu sa začal presadzovať názor, že každý jeden človek má nevyčísliteľnú hodnotu. Že sme si všetci rovní.

Šimon: A kedy sa táto myšlienka konečne pretavila do niečoho oficiálneho? Do nejakého dokumentu?

Natália: Ten kľúčový moment nastal vo Francúzsku. Konkrétne v roku 1789, v búrlivom období Francúzskej revolúcie.

Šimon: Jasné, gilotíny a tak... ale aj papierovačky.

Natália: Presne tak! Prijali tam Deklaráciu práv človeka a občana. A to bol obrovský prelom. Zrazu bolo čierne na bielom, že všetci sú si rovní.

Šimon: To znie ako začiatok modernej doby. Aký to malo okamžitý dopad?

Natália: Obrovský! A tu je zaujímavý detail... Práve tento dokument inšpiroval prvé aktivistky v Európe, aby začali bojovať aj za práva žien.

Šimon: To je skvelý postreh. Takže táto deklarácia vlastne naštartovala oveľa viac, než sa na prvý pohľad zdá. Poďme sa teraz pozrieť, ako sa tieto myšlienky šírili ďalej...

Šimon: A to nás plynule privádza k poslednej veľkej téme – k politickej filozofii, konkrétne k Montesquieuovi.

Natália: Presne tak. Jeho dielo "O duchu zákonov" je absolútne kľúčové. Písal ho neuveriteľných 20 rokov a dokončil ho takmer slepý.

Šimon: Dvadsať rokov? To je extrémna oddanosť. O čom to teda celé je?

Natália: V skratke tvrdil, že zákony krajiny neurčuje len nejaký vládca, ale aj geografia, podnebie či náboženstvo. Nazval to geografický determinizmus.

Šimon: Počkaj, takže podľa neho podnebie ovplyvňuje, či je pre národ lepšia monarchia alebo despotizmus?

Natália: V podstate áno. Hovoril, že severské národy sú pracovité, a tak im sedí monarchia. Južné sú vraj lenivejšie, takže potrebujú tvrdú ruku despotu.

Šimon: Takže za moju prokrastináciu vlastne môže slovenské počasie!

Natália: Pekný pokus! Ale jeho najdôležitejší prínos, ktorý ovplyvnil moderné ústavy, bola koncepcia deľby moci.

Šimon: Jasné, to poznáme. Zákonodarná, výkonná a súdna moc.

Natália: Áno. A kľúčové je, že musia byť oddelené a navzájom sa kontrolovať. Je to systém bŕzd a protiváh, ktorý bráni zneužitiu moci jedným človekom alebo skupinou.

Šimon: Super, skvelé zhrnutie. Takže, dnes sme prešli od antických filozofov až po osvietenstvo. Verím, že vám to pomohlo si utriediť myšlienky.

Natália: Určite áno. A pamätajte, pochopenie týchto základov vám dá obrovskú výhodu nielen na skúške, ale aj v živote.

Šimon: Natália, ďakujem ti veľmi pekne. A vám, milí poslucháči, ďakujeme za pozornosť a držíme palce pri štúdiu. Majte sa!