Podcast o Filozofia Barucha Spinozu

Kapitoly

Kliatba a exkomunikácia

Boh alebo Príroda?

Etika podľa geometrie

Geometrická metóda

Spinozove definície

Axiómy a dôsledky

Život po vyhnanstve

Paradoxný pohreb

Zhrnutie a záver

Přepis

Tomáš: Dobre, o tomto som vôbec nevedel — a myslím, že toto si musí vypočuť každý. Takže muža, ktorý tak zásadne ovplyvnil filozofiu, jeho vlastná komunita doslova prekliala a vylúčila?

Simona: Presne tak. A nebola to len taká obyčajná kliatba! V roku 1656 nad ním amsterdamská židovská obec vyriekla „cherem“. To znamenalo totálnu spoločenskú smrť.

Tomáš: Spoločenská smrť? To znie drsne. Čo to preňho znamenalo v praxi?

Simona: Úplne všetko. Nesmel sa stýkať s rodinou, s priateľmi, s nikým zo svojej komunity. A aby toho nebolo málo, štát mu zakázal publikovať pod vlastným menom. A to bolo Holandsko vtedy považované za tolerantnú krajinu.

Tomáš: Neuveriteľné. Mimochodom, počúvate Studyfi Podcast. Simona, prečo to urobili? Čím ich tak nahneval?

Simona: Spinoza bol už v mladosti veľmi kritický k tradičným výkladom Biblie. Tvrdil, že proroci neboli nejaké božské hlásne trúby, ale len ľudia s obrovskou predstavivosťou.

Tomáš: Takže v podstate povedal, že si to celé tak trochu domýšľali?

Simona: Zjednodušene povedané, áno. Podľa neho boli veľmi senzitívni, a tak pripisovali Bohu svoje vlastné ľudské vlastnosti a pocity. A to sa netýkalo len starých prorokov, ale aj všetkých ich nasledovníkov – kňazov, rabínov, kohokoľvek, kto vykladal písmo.

Tomáš: Dobre, takže bol úplne sám a bez peňazí. Z čoho potom žil?

Simona: Musel si nájsť novú prácu. Stal sa z neho brúsič šošoviek do ďalekohľadov a mikroskopov. Iróniou je, že práca, ktorá mala ľuďom zaostriť zrak, ho napokon stála zdravie.

Tomáš: Ako to?

Simona: Ten jemný prach zo skla, ktorý neustále vdychoval, mu poškodil pľúca a zrak. Zomrel pomerne mladý, len ako 44-ročný.

Tomáš: To je smutné. A stihol vôbec niečo vydať? Keďže mal ten zákaz.

Simona: Jediné dielo, ktoré vyšlo počas jeho života, bol Teologicko-politický traktát. A aj ten vyšiel anonymne. V ňom chcel Boha „očistiť“ od všetkých tých ľudských prifarbení. Chcel vedieť, čo je Boh ako podstata, nie ten Boh zabalený do cirkevných dogiem.

Tomáš: A k čomu dospel? Kto alebo čo je teda Boh podľa Spinozu?

Simona: Tu prichádza jeho slávna myšlienka: „Deus sive natura“. Teda „Boh alebo Príroda“. Pre neho to bolo jedno a to isté. Všetko, čo existuje, je súčasťou Boha. Už žiadne náboženské prvky, žiadny Boh, ku ktorému sa modlíš.

Tomáš: Fascinujúce. A čo jeho najznámejšie dielo, Etika? Počul som, že je napísané veľmi zvláštnym spôsobom.

Simona: Áno, to je na tom to najlepšie! Celý názov je Etika, vyložená geometrickým spôsobom. Predstav si učebnicu matematiky. Máš tam definície, axiómy a potom tvrdenia, ktoré logicky vyplývajú jedno z druhého.

Tomáš: Takže on napísal filozofiu ako geometrický dôkaz?

Simona: Presne tak! Chcel, aby sa jeho texty chápali samé zo seba, bez potreby vonkajšieho výkladu. Každá myšlienka je ako ďalší stavebný kameň, ktorý presne zapadá na svoje miesto. Nič tam nie je navyše.

Tomáš: To znie... extrémne precízne. A zároveň dosť náročne na čítanie.

Simona: Je to výzva, ale zároveň je to geniálne. Ukázal, že o najväčších otázkach života sa dá premýšľať s logikou a poriadkom. Táto kniha, ktorá vyšla až po jeho smrti, z neho urobila nesmrteľnú postavu filozofie.

Tomáš: ...takže Spinozov prístup k Biblii bol na tú dobu fakt revolučný. Nebral ju len ako nemenné slovo Božie, ale ako text, ktorý treba aktívne analyzovať.

Simona: Presne tak. Tvrdil, že musíme tie texty vedieť triediť. Chápať, ktoré pasáže sú kľúčové a ktoré sú skôr, povedzme, doplnkové. A nestačí len čítať.

Tomáš: Chcel, aby sme študovali aj životy autorov, však?

Simona: Áno! Musíme vedieť, prečo používali práve také obrazy a metafory. Z akých pomerov pochádzali, pre koho vlastne písali. Až vtedy tomu textu naozaj porozumieme.

Tomáš: Okej, toto dáva zmysel pri Biblii. Ale on tento extrémne systematický prístup aplikoval na všetko. Jeho hlavné dielo, Etika, je napísané... geometricky?

Simona: Presne tak, geometricky. Znie to zvláštne, ale je to v podstate geniálne. Vzal si príklad priamo z Euklidovskej geometrie.

Tomáš: Čo to presne znamená? Akože tam kreslil filozofické trojuholníky a kružnice?

Simona: Nie, nie. Skôr si požičal tú štruktúru. Všetko sa začína definíciami základných pojmov. Z nich potom odvodí axiómy...

Tomáš: Axiómy. To sú tie úplne základné, nespochybniteľné tvrdenia, je tak?

Simona: Presne. A na základe definícií a axióm potom buduje jednotlivé tvrdenia, ktoré na seba logicky nadväzujú. Je to ako filozofická stavebnica.

Tomáš: Fascinujúce. Tak poďme na tie jeho definície. Čím začína?

Simona: Začína tým najväčším konceptom. Definíciou „príčiny seba samého“ – latinsky *causa sui*. Hovorí, že je to niečo, čoho esencia zahŕňa existenciu. Inak povedané, niečo, čo existuje samo zo svojej vlastnej podstaty.

Tomáš: A hneď na to nadväzuje substanciou, však?

Simona: Áno. Substancia je pre neho to, čo je samo v sebe a je chápané zo seba samého. Nepotrebuješ na jej pochopenie nič iné. Podobne ako tvrdil, že písmo sa má vykladať samo zo seba.

Tomáš: A čo sú atribúty a módy? To už znie dosť abstraktne.

Simona: Je to jednoduchšie, než sa zdá. Atribút je to, čo náš rozum dokáže na substancii postrehnúť ako jej esenciu. A mód je potom konkrétny stav tej substancie. Predstav si to takto: Substancia je ako cesto na koláče.

Tomáš: Filozofia vysvetlená cez pečenie! To sa mi páči.

Simona: Atribút je jeho vlastnosť, napríklad sladkosť alebo farba. A mód je konkrétny koláčik, ktorý z toho cesta upečieš. Je to prejav toho cesta.

Tomáš: Rozumiem. A kde je v tomto všetkom Boh?

Simona: No a sme pri jadre! Pre Spinozu je Boh to isté ako substancia. Definuje ho ako absolútne nekonečné súcno s nekonečným počtom atribútov.

Tomáš: Takže máme jednu substanciu, ktorá je Bohom a má nekonečne veľa vlastností, teda atribútov. Aké sú tie jeho kľúčové, nespochybniteľné axiómy?

Simona: Tak napríklad hneď prvá: „Všetko, čo je, je v sebe alebo v niečom inom.“ V preklade: buď si substancia, alebo si mód. Nič medzi tým neexistuje.

Tomáš: Logické. A ďalší príklad?

Simona: „Poznanie účinku závisí na poznaní príčiny a zahrňuje ju v sebe.“ Čiže nemôžeš pochopiť dym bez toho, aby si chápal oheň. Na týchto jednoduchých základoch potom stavia celú svoju filozofiu.

Tomáš: A my ľudia sme schopní z toho nekonečného množstva atribútov Boha-Substancie poznať len dva, správne?

Simona: Presne. To, čo Descartes nazval *res cogitans*, teda myslenie, a *res extensa*, teda rozpriestranenosť alebo hmota. Nič iné nám nie je prístupné.

Tomáš: Takže moje myšlienky sú módy atribútu myslenia... a moje telo je mód atribútu rozpriestranenosti.

Simona: Perfektne si to zhrnul. A obe sú len prejavom tej istej jednej substancie. Dualizmus, ktorý trápil Descarta, pre Spinozu vôbec nie je problém.

Tomáš: Odvážne a elegantné. Ale ak je všetko len prejavom jednej substancie, Boha, čo to potom znamená pre našu slobodnú vôľu? To si rozoberieme hneď po krátkej pauze.

Tomáš: Takže ho vylúčili a v podstate ho nechali napospas osudu. Čo sa s ním dialo potom?

Simona: Presne tak. Ale tu je tá zaujímavá časť. Hoci ho jeho vlastná komunita zavrhla, veľmi si ho vážili protestanti a voľnomyšlienkári tej doby.

Tomáš: Takže nebol úplný outsider. Našiel si svoje publikum, dalo by sa povedať.

Simona: Áno. A to sa najlepšie ukázalo na jeho pohrebe. Keď zomrel, mal obrovský sprievod, ktorý ho odprevádzal.

Tomáš: Počkaj, ale kam ho pochovali? Na židovský cintorín predsa nemohol, však?

Simona: Správne. Kvôli tej kliatbe to bolo nemožné. Pochovali ho na cintoríne Nieuwe Kerk, kde často končili práve takíto „odvrhnutí“ ľudia.

Tomáš: To je dosť ironické. Zavrhnutý filozof, ktorého na poslednej ceste sprevádzali davy.

Simona: Presne tak. Ale príbeh má ešte takú neskorú bodku. Trvalo to síce stáročia... ale v roku 1965 ho amsterdamská židovská obec symbolicky prijala späť.

Tomáš: Lepšie neskoro ako nikdy, však? Takže filozof, ktorý predbehol svoju dobu, sa nakoniec dočkal uznania.

Simona: Presne tak. A to je vlastne skvelý záver nášho dnešného dielu o mysliteľoch, ktorí išli proti prúdu.

Tomáš: Absolútne. Od Sokratovho pohára bolehlavu až po Spinozovu posmrtnú rehabilitáciu. Simona, ďakujem ti veľmi pekne, bolo to opäť fascinujúce.

Simona: Aj ja ďakujem za pozvanie, Tomáš.

Tomáš: A vám, milí poslucháči, ďakujeme za pozornosť. Počujeme sa opäť pri ďalšom diele Studyfi Podcastu. Majte sa!