Podcast o Farmakoterapia autoimunitných ochorení a očkovanie

Kapitoly

Útok na vlastné telo

Špecifické vs. systémové

Príklady orgánovo špecifických ochorení

Keď je cieľom celé telo

Systémový lupus a jeho liečba

Dve tváre imunoterapie

Chemickí tréneri imunity

Lieky z baktérií a rastlín

Hi-tech pomoc: Cytokíny

Od liečby k prevencii

Adjuvanci - Tajná prísada vakcín

Moderní pomocníci imunity

Nepovinné, ale dôležité očkovania

Chrípka - Každoročný súboj

Od Hepatitídy po HPV

Pandémia a vakcinačný šprint

Nové technológie v praxi: mRNA a Vektory

Zhrnutie a Rozlúčka

Přepis

Matej: …počkaj, takže pri autoimunitných ochoreniach imunitný systém, ktorý nás má chrániť, v podstate vyhlási vojnu vlastnému telu? To je neuveriteľné.

Viktória: Presne tak, Matej. Je to ako keby si armáda pomýlila vlastných občanov s nepriateľom. Začne útočiť na úplne zdravé bunky a tkanivá. A to je základný princíp viac ako 80 rôznych chorôb.

Matej: Osemdesiat? Páni. O tomto som netušil — a myslím, že každý by to mal počuť. Vitajte späť pri Studyfi Podcast.

Viktória: Správne, a dnes sa pozrieme na to, prečo sa to deje a ako sa s tým dá bojovať. Tieto ochorenia postihujú viac ako päť percent populácie, takže je to naozaj bežné.

Matej: Dobre, takže telo útočí samo na seba. Ale útočí vždy na to isté miesto, alebo je to skôr... chaotické?

Viktória: Dobrá otázka. Nie je to chaotické, ale delíme to na dve hlavné kategórie. Prvá sú orgánovo špecifické ochorenia. Tam je imunitná odpoveď zameraná na jeden konkrétny orgán.

Matej: Ako napríklad?

Viktória: Predstav si napríklad diabetes prvého typu. Tam imunitný systém zničí beta-bunky v pankrease, ktoré tvoria inzulín. Cieľ je veľmi špecifický.

Matej: Jasné, takže útok je sústredený na jedno miesto. A tá druhá kategória?

Viktória: To sú orgánovo nešpecifické, alebo systémové ochorenia. Tam je cieľom antigén, ktorý sa nachádza vo viacerých tkanivách po celom tele. Bojisko je teda... všade.

Matej: Okej, poďme na konkrétne príklady tých orgánovo špecifických. Spomenula si cukrovku. Čo ďalšie známe ochorenia sem patria?

Viktória: Určite celiakia. Tam imunitný systém reaguje na lepok, konkrétne na gliadín, a následne útočí na sliznicu tenkého čreva. Protilátky sa tvoria proti enzýmu zvanému tkanivová transglutamináza.

Matej: Čiže telo si myslí, že rožok je smrteľná hrozba.

Viktória: Zjednodušene povedané, áno. Ďalej sem patrí napríklad Hashimotova tyreoiditída, čo je zápal štítnej žľazy. Protilátky napádajú tyreoglobulín a znižuje sa produkcia hormónov.

Matej: A čo taká myasténia gravis? To znie dosť komplikovane.

Viktória: Pri nej ide o problém s prenosom signálu medzi nervom a svalom. Telo vytvára protilátky, ktoré blokujú receptory pre acetylcholín na nervovosvalovej platničke. V podstate nerv kričí na sval, aby sa pohol, ale sval ho nepočuje, lebo má „zapchaté uši“.

Matej: To je skvelé prirovnanie! Takže svalová slabosť.

Viktória: Presne. A teraz k tým systémovým. Tu je asi najznámejším príkladom reumatoidná artritída. Chronický zápal kĺbov, kde imunitný systém vytvára protilátky proti vlastným protilátkam typu IgG.

Matej: Protilátky proti protilátkam? To už znie ako poriadny zmätok v systéme.

Viktória: Je to tak. Tieto komplexy sa potom ukladajú v kĺboch a spôsobujú zápal. Ďalším príkladom je Sjögrenov syndróm, kde sú napádané exokrinné žľazy, hlavne slinné a slzné. Výsledkom je extrémna suchosť očí a úst.

Matej: To musí byť nesmierne nepríjemné.

Viktória: Áno, a potom tu máme systémový lupus erythematosus, známy ako SLE. Toto je prototyp systémového autoimunitného ochorenia.

Matej: Lupus? O tom som počul. To je ten s tým fľakom na tvári v tvare motýľa, však?

Viktória: Presne tak. Pri lupuse imunitný systém produkuje protilátky, ktoré poškodzujú DNA vlastných zdravých buniek. Môže postihnúť kožu, kĺby, obličky, mozog... prakticky čokoľvek.

Matej: Takže ako sa lieči niečo, čo môže zasiahnuť celé telo? To musí byť extrémne individuálne.

Viktória: Úplne. Neexistuje jeden liek na všetko. Používa sa široká škála liekov. Začína sa nesteroidnými antiflogistikami na bolesť kĺbov a horúčku. Pri akútnych a život ohrozujúcich stavoch sú kľúčové glukokortikoidy.

Matej: A čo tie špecifickejšie lieky?

Viktória: Používajú sa antimalariká, ktoré prekvapivo dobre zaberajú na kožné a kĺbové prejavy. Potom sú tu imunosupresíva ako azatioprin alebo cyklofosfamid, ktoré potláčajú prehnanú aktivitu imunitného systému – v podstate mu dajú „tabletku na upokojenie“.

Matej: Dobre povedané. A existuje aj niečo modernejšie?

Viktória: Áno, biologická liečba. To je cielená terapia, ktorá sa zameriava priamo na B-lymfocyty, bunky zodpovedné za tvorbu protilátok. Lieky ako rituximab alebo belimumab im bránia v aktivácii. Je to oveľa cielenejší a sofistikovanejší prístup.

Matej: Fascinujúce. Od obyčajných liekov proti bolesti až po super cielenú biologickú liečbu. Takže aj keď je to komplexné, možnosti tu sú. To je skvelá správa.

Matej: Takže presne ako sme hovorili pri skleróze multiplex... imunitný systém niekedy útočí na vlastné telo. Ale dá sa s tým vôbec niečo robiť? Môžeme ho nejako... ovládať?

Viktória: Ovládať je možno silné slovo, ale určite ovplyvňovať! A presne o tom je imunoterapia. Je to vlastne taký súbor stratégií, ako imunitnému systému dohovoriť.

Matej: Dohovoriť? To znie ako výchovné poradenstvo pre bunky.

Viktória: V podstate áno! A má to dve hlavné cesty. Buď ho chceme povzbudiť, keď je lenivý, alebo ho utlmiť, keď je príliš horlivý. To prvé voláme imunostimulácia, to druhé imunosupresia.

Matej: Okej, takže buď mu dáme energetický nápoj, alebo tabletku na upokojenie. Poďme najprv na ten energeťák. Čo robíme, keď imunita potrebuje nakopnúť?

Viktória: Správne! Vtedy siahame po takzvaných imunostimulanciách. Tie používame, keď je imunitná odpoveď slabá a telo sa nevie brániť. Napríklad pri opakovaných infekciách.

Matej: A čo to presne je? Nejaké super-vitamíny?

Viktória: Niečo oveľa cielenejšie. Predstav si to tak, že imunitným bunkám dáme trénera. Napríklad liečivo inozín pranobex, ktoré možno poznáte pod názvom Isoprinosine.

Matej: To som už počul. Čo presne robí?

Viktória: V podstate povie T-lymfocytom a NK bunkám, teda našim hlavným zabijakom, aby sa začali množiť a byť aktívnejšie. Zvýši produkciu dôležitých signálov a zlepší komunikáciu medzi bunkami.

Matej: Takže je to ako taký motivačný kouč pre imunitu.

Viktória: Presne tak! Preto sa často používa u ľudí, ktorí majú stále dookola nejaké vírusové infekcie, napríklad herpesy alebo afty. Jednoducho imunitu trochu postrčíme, aby si robila svoju prácu poriadne.

Matej: A má to nejaké riziká? Znie to dosť intenzívne.

Viktória: Samozrejme, všetko má svoje ale. Môže napríklad zvýšiť hladinu kyseliny močovej, takže ľudia s dnou by si mali dať pozor. Ale vo všeobecnosti je to veľmi užitočný nástroj.

Matej: Super. A existujú aj nejaké iné spôsoby, ako imunitu povzbudiť? Možno niečo... z prírody?

Viktória: Určite! Veľmi zaujímavou skupinou sú bakteriálne lyzáty. Sú to v podstate rozbité, mŕtve baktérie.

Matej: Počkaj, dávame ľuďom mŕtve baktérie, aby boli zdravší? To znie paradoxne.

Viktória: Znie, ale je to geniálne jednoduché! Tvojmu imunitnému systému na slizniciach ukážeme „fotky“ najčastejších zločincov. Napríklad kúsky E. coli pri infekciách močových ciest, alebo zmes baktérií pri respiračných ochoreniach.

Matej: Aha! Takže imunita si ich obzrie, zapamätá si ich tváre a keď príde skutočná, živá baktéria, je pripravená a okamžite ju zneškodní.

Viktória: Presne si to vystihol. Je to ako tréning na nečisto. A samozrejme, poznáme aj rastlinné extrakty, napríklad z echinacey, ktoré majú tiež stimulačné účinky.

Matej: Dobre, toto všetko znie super na bežné choroby. Ale čo pri naozaj vážnych stavoch, ako je rakovina alebo práve tá skleróza multiplex?

Viktória: Tam už nastupuje ťažký kaliber. Používame látky, ktoré sú telu vlastné, len ich podáme vo vyšších dávkach. Hovoríme im cytokíny.

Matej: Cytokíny... to sú tie signálne molekuly, však?

Viktória: Áno, sú to poslovia imunitného systému. A my ich vieme vyrobiť a použiť ako liek. Napríklad interferóny. Tie sú kľúčové.

Matej: Interferóny? Tie poznám z biológie. Čo dokážu?

Viktória: Majú viacero úloh. Chránia bunky pred vírusmi, ale aj kontrolujú ich delenie. Preto sa napríklad interferón alfa používa pri liečbe hepatitídy C alebo niektorých druhov rakoviny.

Matej: A čo tá skleróza multiplex?

Viktória: A tu sa kruh uzatvára! Práve pri skleróze multiplex sa používa iný typ, interferón beta. Aj keď je to autoimunitné ochorenie, kde by sme čakali skôr tlmenie, interferón beta paradoxne pomáha dostať zápal pod kontrolu a spomaľuje postup choroby.

Matej: Wow, takže ten istý typ lieku môže imunitu aj stimulovať, aj regulovať... To je fascinujúce. A čo ešte patrí medzi cytokíny?

Viktória: Ešte napríklad interleukíny, ktoré sú ako rastové faktory pre T-lymfocyty a používajú sa pri rakovine obličiek. Alebo hematopoetické rastové faktory, ktoré po chemoterapii pomáhajú obnoviť tvorbu bielych krviniek.

Matej: Rozumiem. Takže sme si prešli, ako vieme imunitu povzbudiť – či už chemicky, pomocou mŕtvych baktérií, alebo high-tech cytokínmi. Ale čo ten druhý prípad? Čo ak je imunita príliš aktívna a musíme ju, naopak, utlmiť?

Matej: Páni, Viktória, prebrať všetky tie autoimunitné ochorenia bolo naozaj intenzívne. Ale núti ma to zamyslieť sa... hovorili sme o liečbe, keď už imunitný systém útočí na vlastné telo. Ale čo opačná strana? Čo keď ho chceme cielene naštartovať, aby nás chránil?

Viktória: To je úplne perfektný prechod, Matej! Presne tam smerujeme. Od liečby k prevencii. A najsilnejším nástrojom, ktorý na to máme, sú jednoznačne vakcíny.

Matej: Presne tak! Očkovanie je téma, o ktorej všetci hovoria, ale často jej chýba hlbšie pochopenie. Mňa by napríklad zaujímalo, ako presne fungujú. Viem, že telu ukážu kúsok vírusu alebo baktérie, ale... to nie je všetko, však?

Viktória: Ani zďaleka. Moderné vakcíny sú oveľa sofistikovanejšie. Áno, základom je antigén – tá časť patogénu, na ktorú si má telo vytvoriť imunitu. Ale často k nemu pridávame niečo, čo imunitnú reakciu poriadne „nakopne“.

Matej: A to je čo? Nejaký energetický nápoj pre imunitné bunky?

Viktória: Skvelé prirovnanie! Volá sa to adjuvans. Sú to látky, ktoré zosilňujú, urýchľujú a predlžujú imunitnú reakciu na podaný antigén. Bez nich by bola odpoveď tela často príliš slabá.

Matej: Takže adjuvans je vlastne taký tréner pre imunitný systém, ktorý kričí: „Hej, toto si poriadne všimni!“? Čo sa na to používa?

Viktória: Presne tak. Klasikou sú anorganické zlúčeniny, najmä zlúčeniny hliníka. Napríklad hydroxid hlinitý alebo fosforečnan hlinitý. Možno to znie trochu strašidelne, ale používajú sa už desaťročia a vieme, že sú bezpečné.

Matej: Hliník? Zaujímavé. A ako to funguje? Prečo kúsok kovu pomôže imunitnej reakcii?

Viktória: Má to hneď tri mechanizmy. Prvý je takzvaný depotný mechanizmus. Zlúčeniny hliníka sú nerozpustné vo vode, takže v mieste vpichu vytvoria akési malé úložisko, z ktorého sa antigén uvoľňuje pomaly a postupne. Tým pádom imunitné bunky stimuluje dlhší čas.

Matej: Aha, takže to nie je jednorazový výstrel, ale skôr také pomalé kvapkanie informácií pre imunitný systém. To dáva zmysel. A tie ďalšie dva?

Viktória: Druhý je zápalový mechanizmus. Prítomnosť hliníkovej soli spôsobí v mieste aplikácie malý, kontrolovaný lokálny zápal. A zápal je pre imunitné bunky ako signál SOS. Okamžite sa tam začnú sťahovať, aby zistili, čo sa deje.

Matej: Takže ich vlastne nalákame na miesto činu. Chytré. A tretí?

Viktória: Ten sa volá fagocytový mechanizmus. Antigén sa naviaže, odborne povieme „adsorbuje“, na tú soľ hliníka. Tento väčší komplex potom bunky, ktoré pohlcujú cudzie častice, teda fagocyty a dendritové bunky, oveľa ľahšie „zožerú“. A čím lepšie ho pohltia, tým efektívnejšie ho môžu prezentovať ďalším zložkám imunity a spustiť silnú odpoveď.

Matej: Takže aby som to zhrnul: hliník drží antigén na mieste, privolá posily a ešte ho aj naservíruje imunitným bunkám na striebornom podnose.

Viktória: Dokonalé zhrnutie! Ale veda ide stále dopredu a dnes už máme aj modernejšie adjuvans. Skvelým príkladom je systém AS04, ktorý sa používa vo vakcíne proti HPV, teda rakovine krčka maternice.

Matej: V čom je iný? Ešte lepší tréner?

Viktória: Presne tak. Tento systém vyvoláva oveľa vyššiu a dlhšie trvajúcu tvorbu protilátok a silnejšiu imunitnú pamäť v porovnaní s klasickou hliníkovou soľou.

Matej: A existujú aj iné prístupy? Niečo úplne iné ako soli?

Viktória: Určite. Máme napríklad takzvané virozómy. Predstav si chrípkový vírus, z ktorého odstrániš všetku genetickú informáciu. Zostane ti len prázdna schránka, ktorá vyzerá ako vírus, ale nemôže sa množiť ani spôsobiť ochorenie.

Matej: To je ako auto bez motora! Vyzerá nebezpečne, ale nikam neodíde. Imunitný systém sa na ňom môže trénovať bez rizika.

Viktória: Presne! Tieto prázdne častice, nazývané IRIV, stimulujú imunitu veľmi podobne, ako keby sme prekonali skutočné ochorenie. Ďalšou zaujímavou skupinou sú ISCOMs, čo sú komplexy, ktoré okrem antigénu a lipidov obsahujú saponíny.

Matej: Saponíny? To mi znie ako niečo z rastlín.

Viktória: Správne, sú to bioaktívne výťažky z kôry stromu Quillaja saponaria. Sú vysoko účinné a pomáhajú antigénu lepšie prenikať k imunitným bunkám. Takže možností, ako posilniť vakcíny, je dnes už naozaj veľa.

Matej: Dobre, poďme teraz od teórie k praxi. Okrem povinného očkovacieho kalendára, ktorý všetci poznáme z detstva, existuje aj celý rad odporúčaných, nepovinných vakcín. Začnime možno jednou, ktorá kedysi povinná bola – očkovanie proti TBC.

Viktória: Áno, proti tuberkulóze. Používa sa vakcína BCG, čo je vlastne živá, ale extrémne oslabená baktéria Mycobacterium bovis. Dôvod, prečo už nie je v plošnom očkovaní, je jednoduchý – výskyt tuberkulózy u nás dlhodobo klesá. Očkovanie sa tak odporúča len pre rizikové skupiny.

Matej: To je dobrá správa. Čo je ale ochorenie, ktoré neklesá, práve naopak, každý rok sa vracia? Chrípka.

Viktória: Ach, chrípka. To je náš každoročný súper. A bohužiaľ, v boji s ním na Slovensku dosť zaostávame. V sezóne 2017/2018 bola celková zaočkovanosť len 4,4 percenta.

Matej: Len štyri percentá? To je šokujúco málo. Cieľ Európskej únie je pritom 30 percent, však?

Viktória: Presne. A ešte horšie je to pri rizikových skupinách, napríklad u ľudí nad 59 rokov. Tam sme dosiahli len 13,3 percenta, pričom cieľ je až 75 percent. To sú naozaj alarmujúce čísla.

Matej: A pritom je očkovanie proti chrípke dosť efektívne, nie? Teda, ak sa trafia do správneho kmeňa.

Viktória: Áno, efektivita sa pohybuje medzi 70 až 90 percentami u zdravých ľudí pod 65 rokov. Samozrejme, závisí to od veku, stavu imunity a hlavne od toho, ako dobre sa podarí odhadnúť, ktoré kmene vírusu budú v danej sezóne cirkulovať.

Matej: A to je presne ten problém, že? Vírus chrípky neustále mutuje. Počul som o pojmoch drift a shift. Čo to znamená?

Viktória: Sú to dva typy mutácií vírusu chrípky typu A. Antigénny drift sú menšie zmeny, také postupné „posúvanie“ vírusu. To je dôvod, prečo sa musíme očkovať každý rok. Tieto zmeny spôsobujú lokálne epidémie.

Matej: A shift je teda niečo väčšie?

Viktória: Oveľa väčšie. Antigénny shift je veľká, skoková zmena v antigénoch vírusu, ktorá sa deje raz za 10 až 30 rokov. A práve tieto veľké zmeny sú zodpovedné za celosvetové pandémie, pretože populácia voči takto novému vírusu nemá takmer žiadnu imunitu.

Matej: Rozumiem. A aké typy vakcín proti chrípke máme? Je len jedna, alebo je ich viac?

Viktória: Je ich viacero a líšia sa technológiou. Máme napríklad takzvané „split virion“ vakcíny ako Fluarix-Tetra, kde je vírus rozštiepený na kúsky. Potom podjednotkové, ako Influvac, ktoré obsahujú len purifikované povrchové antigény – hemaglutinín a neuraminidázu.

Matej: Takže len tie najdôležitejšie časti, na ktoré má telo reagovať. A čo tá vakcína v spreji do nosa?

Viktória: To je Fluenz Tetra. Tá je iná v tom, že obsahuje živý, ale oslabený, čiže atenuovaný vírus. Aplikuje sa do nosa, aby vyvolala imunitu priamo na slizniciach, ktoré sú vstupnou bránou infekcie.

Matej: Super, poďme sa pozrieť na ďalšie odporúčané vakcíny. Čo napríklad hepatitída? Viem, že proti typu B sme očkovaní v detstve, ale čo typ A?

Viktória: Proti hepatitíde A, známej aj ako „choroba špinavých rúk“, sa dá očkovať samostatne, alebo existuje kombinovaná vakcína Twinrix, ktorá chráni proti typu A aj B. Je to veľmi užitočné napríklad pri cestovaní.

Matej: A čo meningitída? To znie vždy veľmi desivo.

Viktória: Áno, meningokokové infekcie môžu byť veľmi rýchle a nebezpečné. Našťastie, aj tu máme viacero vakcín. Napríklad Nimenrix je tetravalentná, čiže chráni proti štyrom typom meningokoka – A, C, W-135 a Y. Potom máme vakcíny ako Bexsero alebo Trumenba, ktoré sú zamerané na typ B, ktorý bol dlho problémom.

Matej: To je skvelé, že máme toľko možností. Poďme k téme, ktorá je dôležitá hlavne pre mladých ľudí. Očkovanie proti HPV.

Viktória: Absolútne kľúčová téma. HPV, čiže ľudský papilomavírus, spôsobuje rakovinu krčka maternice, vagíny a vulvy u žien a rakovinu konečníka u oboch pohlaví. Navyše je zodpovedný za nepríjemné genitálne bradavice.

Matej: A hovorí sa hlavne o typoch 16 a 18, správne?

Viktória: Presne tak. Tieto dva vysokorizikové typy sú zodpovedné za približne 70% prípadov rakoviny krčka maternice. Preto sa prvé vakcíny zamerali práve na ne, ako napríklad Cervarix.

Matej: Ale dnes už máme aj širšie vakcíny, však?

Viktória: Áno, dnes je dostupná vakcína Gardasil 9, ktorá, ako názov napovedá, chráni až proti deviatim typom HPV. Okrem typov 16 a 18 pokrýva aj ďalšie vysokorizikové typy a tiež typy, ktoré najčastejšie spôsobujú genitálne bradavice.

Matej: Takže ochrana je oveľa komplexnejšia. Ešte rýchlo prebehnime pár ďalších – rotavírusy, ovčie kiahne, kliešťová encefalitída?

Viktória: Jasné. Proti rotavírusom, ktoré spôsobujú ťažké hnačky u malých detí, máme perorálne vakcíny Rotarix a RotaTeq. Proti ovčím kiahňam je to Varivax, ktorý vo vyššej dávke ako Zostavax chráni aj pred pásovým oparom. A proti kliešťovej encefalitíde, čo je dôležité pre každého, kto chodí do prírody, máme vakcínu FSME-Immun.

Matej: Páni, to je obrovské množstvo vedy a výskumu. Ale asi žiadne vakcíny nezažili taký mediálny boom a taký rýchly vývoj ako tie proti COVID-19. To bol naozaj šprint, však?

Viktória: Bol to vedecký a medicínsky maratón zabehnutý v šprintérskom tempe. Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila pandémiu 11. marca 2020 a o necelý rok sme už mali prvé schválené vakcíny. To je niečo neuveriteľné.

Matej: Pričom bežný vývoj vakcíny trvá aj desať rokov. Ako to bolo možné? Urobili sa nejaké skratky v bezpečnosti?

Viktória: To je dôležitý mýtus, ktorý treba vyvrátiť. Žiadne skratky v bezpečnosti sa nerobili. Rýchlosť bola výsledkom niekoľkých faktorov. Po prvé, obrovské finančné investície od vlád a súkromných spoločností. Po druhé, bezprecedentná medzinárodná spolupráca vedcov.

Matej: Takže všetci ťahali za jeden povraz.

Viktória: Presne. A po tretie, a to je kľúčové, mali sme k dispozícii nové technológie, ktoré sa vyvíjali už roky predtým, napríklad na vývoj vakcín proti rakovine. Pandémia len urýchlila ich použitie v praxi. A v neposlednom rade, regulačné agentúry procesy posudzovania urýchlili, ale nepreskočili žiadne kroky.

Matej: Poďme si teda priblížiť tie nové technológie. Všetci sme sa naučili skratku mRNA. Ako vlastne fungujú tieto vakcíny, napríklad od Pfizer/BioNTech alebo Moderny?

Viktória: Je to geniálne jednoduchý princíp. Vírus SARS-CoV-2 má na svojom povrchu takzvaný „spike“ proteín, ktorým sa prichytáva na naše bunky. mRNA vakcína neobsahuje samotný vírus ani jeho časti. Obsahuje len genetickú informáciu, akýsi recept, na výrobu tohto jediného spike proteínu.

Matej: Takže my telu nedáme hotový antigén, ale len návod, aby si ho vyrobilo samo?

Viktória: Presne tak! Túto mRNA zabalíme do malých lipidových, teda tukových, nanočastíc, aby sa dostala do bunky. Bunka si potom podľa tohto receptu sama vyrobí neškodný spike proteín. Imunitný systém ho rozpozná ako cudzí a začne proti nemu tvoriť protilátky a pamäťové bunky.

Matej: A tá mRNA potom v tele zostane?

Viktória: Nie, vôbec. Je to veľmi krehká molekula. Po tom, ako si ju bunka „prečíta“ a vyrobí proteín, sa v priebehu niekoľkých hodín až dní úplne rozloží. V tele nezostáva.

Matej: Super, to je dôležitá informácia. A čo tá druhá skupina vakcín, tie vektorové, ako AstraZeneca alebo Janssen?

Viktória: Tie fungujú na podobnom princípe, ale na doručenie genetickej informácie do bunky používajú iný nástroj. Ako nosič, čiže vektor, použijú nejaký bežný, pre človeka neškodný vírus, napríklad adenovírus, ktorý je upravený tak, aby sa nemohol množiť.

Matej: Takže je to taký poštár, ktorý doručí zásielku a zmizne?

Viktória: Presne tak. Do tohto adenovírusu sa vloží gén pre spike proteín. Vektor infikuje bunku, doručí jej tento gén a bunka opäť začne sama vyrábať spike proteín, na ktorý si potom vytvoríme imunitu. A aby sme boli kompletní, existuje aj tretí typ, napríklad Nuvaxovid, čo je klasická proteínová vakcína. Obsahuje priamo hotový, v laboratóriu vyrobený spike proteín spolu s adjuvansom.

Matej: Viktória, toto bolo absolútne fascinujúce. Prešli sme od toho, ako brzdíme imunitu pri autoimunitných ochoreniach, až po to, ako ju cielene trénujeme a posilňujeme pomocou vakcín. Od klasických hliníkových solí až po revolučné mRNA technológie.

Viktória: Presne tak. Ukazuje to, aké neuveriteľné možnosti nám moderná medicína a farmakológia dávajú. Dokážeme modulovať imunitný systém na oboch stranách spektra – tlmiť ho, keď je príliš aktívny, a stimulovať ho, keď potrebujeme ochranu.

Matej: A to je myslím skvelý odkaz na záver. Veda a výskum nám dávajú nástroje, aby sme chorobám nielen čelili, ale aby sme im aj aktívne predchádzali. A vzdelanie, pochopenie toho, ako tieto veci fungujú, je prvým krokom.

Viktória: Súhlasím. Čím viac vieme, tým lepšie rozhodnutia môžeme robiť pre svoje zdravie. Dúfam, že sme k tomu našim poslucháčom dnes trochu pomohli.

Matej: Som si istý, že áno. Veľká vďaka tebe, Viktória, za všetky tvoje vedomosti a skvelé vysvetlenia. Bolo to úžasné.

Viktória: Aj ja ďakujem za pozvanie, Matej. Bavilo ma to.

Matej: A ďakujeme aj vám, milí poslucháči, že ste boli s nami v tejto sérii podcastu Studyfi. Dúfame, že ste sa naučili niečo nové a že vás svet vedy bavil rovnako ako nás. Majte sa krásne a dopočutia nabudúce!

Viktória: Dopočutia!