Európske umelecké smery 18.-19. storočia

Ahojte študenti! Ak sa pripravujete na maturitu, skúšku alebo si len chcete rozšíriť vedomosti o európskych umeleckých smeroch 18. a 19. storočia, ste na správnom mieste. Toto obdobie bolo mimoriadne bohaté na zmeny a prinieslo prelomové myšlienky, ktoré formovali umenie až do 20. storočia. Ponorte sa s nami do sveta klasicizmu, romantizmu, realizmu, impresionizmu a postimpresionizmu, ktoré sú kľúčové pre pochopenie umeleckého vývoja.

Európske umelecké smery 18.-19. storočia: Prehľad a charakteristika

Obdobie od druhej polovice 18. storočia po koniec 19. storočia je poznačené dynamickým vývojom umenia. Od racionálneho klasicizmu, cez emotívny romantizmus, až po objektívny realizmus a prchavý impresionizmus, každý smer zanechal nezmazateľnú stopu.

Poďme sa bližšie pozrieť na jednotlivé etapy a ich najvýznamnejších predstaviteľov.

Klasicizmus (2. polovica 18. – začiatok 19. storočia): Racionálna krása

Klasicizmus je umelecký smer, ktorý kládol dôraz na racionalizmus a rozvoj vied. Bol charakteristický jasným a pevne ohraničeným tvarom, harmonickou kompozíciou a návratom k antike. Objav vykopávok v Pompejach a Herculaneu výrazne podnietil tento záujem.

• Pojmy: Historizmus (napodobňovanie starých slohov) a eklektizmus (spájanie prvkov z viacerých slohov) sú s týmto obdobím úzko spojené.
• Zakladatelia vied: J. J. Winckelmann (klasická archeológia) a A. G. Baumgarten (vedecká estetika).
• Architektúra: Vyznačovala sa novými typmi budov ako reduty, nájomné domy, divadlá, stanice a mosty. Vo Francúzsku sa rozvinul empír, sloh Napoleonovho cisárstva.
• J.-G. Soufflot: Parížsky Panteón.
• J.-F. Chalgrin: Triumfálny oblúk na námestí Étoile v Paríži.
• C. G. Langhans: Brandenburská brána v Berlíne.
• K. F. von Schinkel: Staré múzeum v Berlíne.
• Viedenský Theseov chrám.
• Sochárstvo: Inšpirácia antikou a idealizácia, čo viedlo k chladným, bezživotným sochám.
• Antonio Canova: Majster práce s mramorom, tvoril námety z antickej mytológie. Stvárnil Paolinu Borghese ako Venušu.
• Maliarstvo: Heroické obrazy s pevnou morálkou.
• Jacques-Louis David: Zakladateľ smeru, priateľ Napoleona. Diela: Prísaha bratov Horáciovcov, Zavraždený Marat, Bonaparte pri prechode Álp, Sokratova smrť.
• J. A. D. Ingres: Známky ženskými aktmi a orientálnymi motívmi. Diela: Veľká odaliska, Turecký kúpeľ.

Romantizmus (1. polovica 19. storočia): Cit, fantázia a únik

Romantizmus bol umelecký smer, ktorý kládol dôraz na cit, vieru a fantáziu. Často vyjadroval rozpor medzi ideálom a skutočnosťou, čo viedlo k úteku do samoty. Obľúbená bola stredoveká história, exotika a idealizácia vidieckeho ľudu.

• Architektúra: Nevytvorila vlastný štýl, nadväzovala na stredovek (neogotika, neorománsky sloh). Používali sa nové materiály (železo, sklo, betón).
• E. Violet-le-Duc: Francúzsky reštaurátor, presadzoval využitie železnej konštrukcie.
• J. Paxton: Krištáľový palác v Londýne (pre Svetovú výstavu 1851).
• Justičný palác v Bruseli (novobarokový eklektizmus).
• Zámok Neuschwanstein (novogotická kópia stredovekého hradu).
• Francisco de Goya: Prechodná osobnosť, protipól Davidovho klasicizmu a predchodca moderného umenia. Odhaľoval temné stránky ľudskej duše, démonické bytosti, fantastické a hrôzostrašné vízie. Tvoril neľútostné portréty.
• Cyklus leptov: Caprichos (Rozmary), známy list: „Spánok rozumu plodí príšery“.
• Hrôzy vojny: Brutalita vojny Španielov proti Napoleonovi.
• Nahá maja a Oblečená maja: Erotické, no hrdé akty.
• Poprava povstalcov 3.5.1808 v Madride: Politicky motivovaný obraz.
• Dom U hluchého: Súbor 14 „čiernych malieb“.
• Sochárstvo:
• Francois Rude: Reliéf Marseillaisa (Odchod dobrovoľníkov) na Triumfálnom oblúku v Paríži.

Realizmus (od 40. rokov 19. storočia): Objektívny pohľad na všednosť

Realizmus priniesol objektívny prístup k realite, zameranie na prítomnosť a všedný život. Charakteristická bola viera v vedu a pokrok, materializmus a odmietanie skrášľovania, niekedy až uprednostňovanie nevzhľadného.

• Sochárstvo Realizmu:
• Jean-Baptiste Carpeaux: Hlavným prvkom je pohyb. Diela: Tanec, Štyri svetadiely.
• Honoré Daumier: Galéria groteskných karikatúrnych portrétov politikov.
• Maliarstvo Realizmu:
• Jean-Francois Millet: Zachytával ťažký, chudobný, no dôstojný život dedinčanov. Diela: Zberačky klasov, Anjel Pána, Rozsievač.
• Honoré Daumier: Republikán, venoval sa politickej a spoločenskej satire. Diela: Ulica Transnonain, Práčka, Don Quijote a Sancho Panza.
• Gustave Courbet: Predstaviteľ programového realizmu („maľovať len to, čo vidím“). Diela: Štrkári, Pohreb v Ornans, Ateliér.
• Barbizonská škola: Skupina francúzskych krajinárov, ktorí maľovali priamo v prírode.
• Théodore Rousseau: Fotograficky presná kresba, miloval duby a lesné tiene.
• Constant-Émile Troyon: Špecializoval sa na maľbu kráv.
• Anglická krajinomaľba 19. storočia: Predzvesť impresionizmu.
• John Constable: Zachytával neupravenú krajinu, vyvinul teóriu „temnosvitu prírody“. Dielo: Voz na seno.
• William Turner: Majster akvarelu, fascinovaný svetlom, hmlou a súmrakom. Dielo: Dážď, para a rýchlosť.
• Peredvižnici (Ruský realizmus): Združenie ruských umelcov, ktorí organizovali putovné výstavy. Námety: utrpenie ľudu, kritika spoločnosti, čaro ruskej krajiny.
• Ivan Kramskoj: Neznáma.
• Iľja Repin: Burlaci na Volge, Ivan Hrozný a jeho syn, Záporožci píšu list tureckému sultánovi.
• Vasilij Surikov: Historické témy. Diela: Ráno pred popravou strelcov, Bojarka Morozovová.
• Ivan Perov: Dielo: Trojka.

Impresionizmus (2. polovica 19. storočia): Prchavý okamih a svetlo

Impresionizmus vznikol ako reakcia na ateliérovú maľbu. Názov vznikol podľa obrazu C. Moneta: Impression, soleil levant. Prvá výstava bola v roku 1874.

• Charakteristika: Maľba v plenéri (vonku) krátkymi ťahmi štetca, nemiešanou čistou farbou. Farby sa spájajú až v oku diváka. Vylúčili čiernu farbu a obrysovú kresbu. Išlo o zachytenie prchavého okamihu, dojmu a svetla.
• Námety: Svetlo, voda, mestský život, zábava, balet, železnice.
• Hlavní predstavitelia Impresionizmu:
• Claude Monet: Najvernejší smeru, maľoval série rovnakého námetu v rôznom čase a osvetlení. Diela: Rouenská katedrála, Stanica Saint-Lazare, Stohy sena, Lekná.
• Édouard Manet: Považovaný za vodcu, dôležitý bol preňho pomer farieb. Diela: Raňajky v tráve, Olympia, Bar vo Folies-Bergére.
• Auguste Renoir: Fascinovaný ľudskými postavami v prirodzenom svetle. Diela: Hojdačka, Raňajky veslárov, Dáždniky.
• Edgar Degas: Nemal rád plenér, maľoval pohyb v interiéri – konské dostihy a balet. Diela: Baletná škola, Orchester v Opere, Absint.
• Berthe Morisotová: Rodinné výjavy. Dielo: Chytanie motýľov.
• Auguste Rodin: Zakladateľ moderného sochárstva. Povrch sôch bol impresionisticky zvlnený. Diela: Brána pekiel, Občania z Calais, Mysliteľ, Honoré Balzac.

Postimpresionizmus (polovica 80. rokov 19. storočia): Návrat k hĺbke a myšlienke

Postimpresionizmus bol reakciou na impresionizmus, snahou nájsť pevnejšiu základňu umenia než len prchavý zrakový dojem. Do popredia išla vnútorná predstava, idea, intelekt a symbol. Umelci často žili na okraji spoločnosti ako „prekliati umelci“.

• Novoimpresionizmus (Pointilizmus / Divizionizmus): Vychádzal z vedeckých výskumov optiky. Obraz sa skladá z mozaiky farebných bodiek, ktoré sa spájajú v oku diváka.
• Georges Seurat: Nedeľné popoludnie na ostrove Grande Jatte, Cirkus.
• Paul Signac: Maľoval prístavy, jeho farebné plochy pripravili pôdu pre abstrakciu. Dielo: Prístav v Marseille.
• Naivné umenie: Tvorba neprofesionálov, harmonická jednota človeka a sveta, ignorovanie pravidiel perspektívy.
• Henri Rousseau (Colník): Maľoval veci tak, ako ich poznal. Diela: Sen, Spiaca cigánka, Súboj tigra s byvolom.
• Henri de Toulouse-Lautrec (Secesná grafika a plagát): Kronikár parížskeho nočného života. Diela: Litografický plagát pre Moulin Rouge, V salóne, Toaleta.
• Paul Cézanne (Otec moderného maliarstva): Odmietal deliť kresbu od farby, zjednodušoval prírodné tvary podľa valca, kužeľa a gule (inšpiroval kubizmus). Diela: Séria obrazov hory Mont-Sainte-Victoire, Kartári, Chlapec v červenej veste.
• Expresionizmus – Vincent van Gogh: Diela sú prejavom umelcovej trpiacej duše, vyjadrujú psychické momenty. Rané obdobie: tmavé (Jedáci zemiakov). Vrcholné obdobie (Arles): oslava južného slnka, žiarivá žltá farba, pastózne nanášaná farba, špirálovité ťahy štetca. Diela: Slnečnice, Spálňa v Arles, Hviezdnatá noc, Portrét dr. Gacheta, Obilné pole s havranmi.
• Symbolizmus – Paul Gauguin: Dôraz na ideu vyjadrenú symbolmi, maľba z predstavivosti. Preslávil sa útekom na Tahiti. Používal cloisonizmus (súvislé jasné farebné plochy ohraničené tmavou kontúrou). Diela: Videnie po kázni, Žltý Kristus, Never more, Odkiaľ prichádzame? Kto sme? Kam ideme?

Často kladené otázky o umeleckých smeroch 18. a 19. storočia

Aké sú hlavné rozdiely medzi klasicizmom a romantizmom?

Klasicizmus kládol dôraz na rozum, poriadok, antické ideály a jasnú kompozíciu, zatiaľ čo romantizmus preferoval emócie, fantáziu, individualizmus a únik od reality, často s obľubou stredovekých alebo exotických motívov.

Prečo bol Francisco de Goya považovaný za „prechodnú osobnosť“?

Francisco de Goya stál ako protipól klasicizmu svojím odhaľovaním temných stránok ľudskej duše a hrôzostrašných vízií, čím predznamenal moderné umenie. Zároveň však jeho rané diela ešte niesli znaky dvorného maliara, kým neskoršie prešli do výrazného protipólu a kritiky spoločnosti.

Čo znamenal pojem „plenér“ pre impresionistov?

Plenér (z francúzskeho en plein air, teda pod holým nebom) znamenal pre impresionistov maľovanie priamo vonku v prírode alebo v mestskom prostredí. To im umožňovalo zachytávať prchavé svetelné a farebné efekty, ktoré sa menili s dennou dobou a počasím, namiesto maľovania v ateliéri.

Aký bol vplyv Paula Cézanna na moderné maliarstvo?

Paul Cézanne je často označovaný za „otca moderného maliarstva“ vďaka svojmu prístupu k forme a farbe. Odmietal deliť kresbu od farby a tvrdil, že prírodné tvary treba zjednodušiť na základné geometrické útvary ako valec, kužeľ a guľa. Týmto priamo inšpiroval vznik kubizmu a výrazne ovplyvnil ďalší vývoj umenia v 20. storočí.