Test na ESĽP a správne trestné právo

Otázka 1: Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) zaviedol takzvané Engelove kritériá na určenie, či má správny delikt trestný charakter, pochádzajúce z rozhodnutia Engel a ostatní proti Holandsku.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: ESĽP vytvoril takzvané Engelove kritériá, pochádzajúce z rozhodnutia Engel a ostatní proti Holandsku, aby riešil otázku, kedy má správny delikt trestný charakter namiesto administratívneho.

Otázka 2: Ktoré z nasledujúcich tvrdení správne vystihuje rozdiel medzi trestným činom a správnym deliktom podľa predložených materiálov?

A. Trestný čin je upravený v Trestnom zákone a rozhoduje o ňom súd, zatiaľ čo správny delikt je upravený v správnych predpisoch a rozhoduje o ňom správny orgán.

B. Správny delikt sa vždy zapisuje do registra trestov, kým trestný čin spravidla nie.

C. Objektom správneho deliktu je najmä ochrana života, zdravia a majetku, zatiaľ čo objektom trestného činu je prevažne riadny výkon verejnej správy.

D. Proces pri správnom delikte prebieha vždy podľa Trestného poriadku, zatiaľ čo pri trestnom čine podľa priestupkového zákona.

Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov je trestný čin upravený v Trestnom zákone a rozhoduje o ňom súd. Naopak, správny delikt je upravený v správnych predpisoch a rozhoduje o ňom správny orgán. Tieto charakteristiky sú kľúčovým rozdielom. Správny delikt sa spravidla nezapisuje do registra trestov, objektom trestného činu je ochrana života, zdravia a majetku a proces pri správnom delikte ide podľa priestupkového zákona, Správneho poriadku alebo osobitných zákonov, nie Trestného poriadku.

Otázka 3: V správnom trestaní môže úrad uložiť pokutu bez toho, aby sa osoba obvinená z deliktu mohla predtým vyjadriť k obvineniu.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Právo byť vypočutý je jednou z garancií článku 6 Dohovoru, ktorá sa uplatňuje aj v správnom trestaní. Osoba musí dostať možnosť povedať svoju verziu a vyjadriť sa k obvineniu predtým, ako úrad rozhodne o sankcii.

Otázka 4: V rámci práva na informácie musí osoba vedieť, aký skutok mala spáchať.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov v rámci práva na informácie musí osoba vedieť, aký skutok mala spáchať, aby sa mohla brániť.

Otázka 5: Ktoré z nasledujúcich tvrdení správne vystihuje význam rozhodnutia ESĽP v prípade Kadubec proti Slovensku?

A. Potvrdilo, že priestupok nemôže mať trestný charakter podľa Dohovoru, ak je vo vnútroštátnom práve označený ako správny delikt.

B. Zdôraznilo, že aj pri priestupkoch musia byť zachované procesné garancie spravodlivého procesu.

C. Uviedlo, že toto rozhodnutie je relevantné iba pre prípady súvisiace s dopravnými priestupkami.

D. Zrušilo Engelove kritériá pre posudzovanie trestnej povahy správneho deliktu.

Vysvetlenie: Prípad Kadubec proti Slovensku potvrdil, že priestupok môže mať trestný charakter podľa Dohovoru a jeho význam spočíva v tom, že aj pri priestupkoch musia byť zachované procesné garancie spravodlivého procesu.