Epidemiológia a Infekčné Choroby

Epidemiológia a infekčné choroby tvoria komplexnú oblasť medicíny, ktorá je kľúčová pre pochopenie šírenia, prevencie a kontroly nákaz v populácii. Tento podrobný rozbor poskytuje základné informácie a charakteristiky, ktoré sú dôležité pre študentov a každého, kto sa zaujíma o epidemiológiu a infekčné choroby.

Základy Epidemiológie a Infekčných Chorôb

Epidemiológia je veda, ktorá študuje výskyt a rozloženie chorôb v populácii, ako aj faktory ovplyvňujúce ich distribúciu. Jej cieľom je stanovenie opatrení na kontrolu problémov súvisiacich so zdravím. Epidemiológia sa nezaoberá jednotlivými ochoreniami ani jednotlivcom, ale skôr skupinami osôb a ich zdravotným stavom.

Medzi základné znaky epidemického procesu patria kontinuita, štruktúra a intenzita. Naopak, prítomnosť prameňa nákazy, hoci je nevyhnutná pre vznik infekcie, nie je základným znakom samotného procesu, ale jeho predpokladom. Kontinuita znamená nepretržité trvanie epidemického procesu a reťazovitý sled infekcií. Intenzita odzrkadľuje rýchlosť a rozsah šírenia procesu.

Typy Epidemiologického Procesu a Prameň Nákazy

Prameň nákazy je makroorganizmus, na ktorý sa pôvodca nákazy adaptoval, v ktorom sa rozmnožuje a z ktorého sa vylučuje. Medzi základné formy prameňa nákazy patrí chorý človek, nosič choroboplodných zárodkov a infikované zviera. Krv cicajúce článkonožce (ako vektory) alebo patogénny mikroorganizmus (etiologický agens) samotný, prípadne kontaminované prostredie či lekárske nástroje, nie sú priamo prameňom nákazy, ale môžu byť faktorom prenosu.

Jednoduchý typ epidemického procesu (prvý štruktúrny typ) sa vyznačuje prameňom nákazy, ktorým je len chorý človek a krátkodobí nosiči. Pri tomto type sa nemôže vyskytovať infekcia u zvierat. Ochorenia s dlhodobou infekčnosťou prameňa nákazy (napr. chronické nosičstvo) zaraďujeme k tretiemu štruktúrnemu typu. Zložitý typ epidemického procesu (druhý štruktúrny typ) sa zisťuje pri chorobách, kde prameňom nákazy je chorý človek a krátkodobí nosiči, ako napríklad pri meningokokovej meningitíde.

Formy Ochorenia a Nosičstva

Infekčné ochorenia môžu prebiehať v rôznych formách:

• Fudroyantná forma: Má rýchly a ťažký priebeh spojený s masívnym vylučovaním pôvodcov nákazy, často s letálnym koncom.
• Abortívna forma: Má ľahký priebeh, neraz s chýbaním základného symptómu (príznaky sú mierne alebo neúplné).
• Latentná infekcia: Pôvodca nákazy sa z organizmu nevylučuje, je prítomný, ale nespôsobuje aktívne ochorenie ani vylučovanie.
• Inaparentná infekcia: Prebieha bez klinických príznakov, ale pôvodca nákazy sa z organizmu vylučuje, čo vedie k zdravému nosičstvu.

Typy nosičstva zahŕňajú:

• Rekonvalescenčné nosičstvo: Vylučovanie patogéna pretrváva aj po rekonvalescencii; je krátkodobé (dni, týždne).
• Chronické nosičstvo: Dlhodobé vylučovanie, napr. pri vírusovej hepatitíde C a HIV, či brušnom týfuse (doživotné).
• Imúnne nosičstvo: Vzniká u osôb s postinfekčnou alebo postvakcinačnou imunitou; pôvodca sa z organizmu nevylučuje.

Nosičstvo je možné definitívne diagnostikovať len laboratórnym potvrdením pôvodcu.

Prevencia a Opatrenia Proti Infekčným Chorobám

Základom boja proti infekčným chorobám sú preventívne a represívne opatrenia. Medzi všeobecné zásady boja patria opatrenia na zneškodnenie prameňa, prerušenie ciest prenosu a zdravotná výchova obyvateľstva. Preventívne prehliadky a špecifická profylaxia zvierat u ľudí nepatria medzi všeobecné zásady.

Primárna, Sekundárna a Terciárna Prevencia

• Primárna prevencia: Zameraná na predchádzanie vzniku chorôb. Patrí sem očkovanie detí (napr. vakcinácia), zabezpečenie nezávadnej pitnej vody a všeobecné hygienické opatrenia. Nezahŕňa dezinfekciu v ohnisku nákazy.
• Sekundárna prevencia: Zameraná na včasnú diagnostiku a efektívnu liečbu. Jej súčasťou je depistáž (skríning), napr. skorá diagnostika karcinómu cervixu.
• Terciárna prevencia: Predstavuje súbor opatrení zabraňujúcich invalidizácii pacientov, teda rehabilitácia invalidizovaných pacientov a zabránenie vzniku infekcie po už prekonanej chorobe.

Imunizácia a Vakcinácia

Špecifická profylaxia zahŕňa aktívnu aj pasívnu imunizáciu.

• Aktívna imunizácia: Je založená na vpravení antigénu (Ag) do organizmu (vakcinácia). Jej výhodou je dlhodobý účinok. Účinnosť vakcinácie závisí od typu infekcie, veku očkovanca a typu antigénu, nie od kolektívnej imunity. Toxoidy (inaktivované bakteriálne toxíny) patria medzi neživé vakcíny.
• Pasívna imunizácia: Je aplikácia hotových (ľudských alebo zvieracích) protilátok. Jej výhodou je okamžitý nástup ochrany. Homológne globulíny sú vyrobené z ľudskej plazmy a ich ochranný účinok trvá v priemere 1-2 mesiace. Heterológne globulíny sa získavajú z plazmy hyperimunizovaných produkčných zvierat, ich účinok je kratší (4-8 týždňov) a musia sa podávať frakcionovane. Výhodou homológnych globulínov v porovnaní s heterológnymi je ich dlhší ochranný účinok.

Kontraindikácie pre očkovanie neživou vakcínou zahŕňajú amnestický údaj o anafylaktickej reakcii po predchádzajúcej dávke alebo na súčasti vakcíny, akútne ochorenie s horúčkou a graviditu. Atopický syndróm, alergia na PNC alebo stabilizované nervové ochorenie nie sú kontraindikáciou. Medzi aplikáciou dvoch živých vakcín má byť minimálny odstup 4 týždne. Po aplikácii neživej vakcíny môže byť akákoľvek živá vakcína podaná v odstupe minimálne 1 týždeň.

Povinné očkovanie v SR zahŕňa okrem iného aj tetan, besnotu a VHB pri poraneniach, ale nie antrax.

Príklady vakcín a ochorení:

• BCG vakcína: Obsahuje atenuovaný kmeň Mycobacterium bovis, podáva sa intradermálne (i.d.).
• Hexavakcína: Obsahuje antigény proti diftérii, tetanu, pertussis, vírusovej hepatitíde B, invazívnym ochoreniam vyvolaným Haemophilus influenzae typ b a detskej obrne.
• Očkovanie proti VHB: Postexpozičná profylaxia sa vykonáva u novorodencov HBsAG pozitívnych matiek.
• Očkovanie proti HAV: Je odporúčané, nie povinné.
• Pertusický bakterín: Sú celé usmrtené bunky Bordetella pertussis.
• Očkovacia látka proti tetanu: Je detoxikovaný toxín (anatoxín).
• Očkovanie proti chrípke: Optimálne je simultánne s očkovaním proti chrípke vykonať aj očkovanie proti invazívnym pneumokokovým infekciám. Vakcína proti chrípke obsahuje tri kmene vírusu chrípky.

Cesty Prenosu Infekčných Chorôb

Fázy prenosu infekcie zahŕňajú vylučovanie pôvodcu ochorenia, prežívanie vylúčených pôvodcov vo vonkajšom prostredí a vniknutie do ďalšieho hostiteľa. Prežívanie pôvodcov vo vonkajšom prostredí ako 2. fáza prenosu nákazy chýba pri sexuálne prenosných ochoreniach.

• Alimentárne nákazy (črevné nákazy): Šíria sa fekálno-orálnym prenosom ingesciou (napr. kontaminovanou pôdou, vodou alebo potravou). Pôvodca sa vylučuje stolicou, prípadne močom. Pre ne je typický endemický a sezónny charakter výskytu, vplyv prírodných podmienok a vek (častejší výskyt u detí). Príklady: poliomyelitída, listerióza, salmonelóza, giardióza, askaridóza, teniáza, botulizmus, cholera, kryptosporidióza.
• Nákazy dýchacích ciest (respiračné nákazy): Prenášajú sa kvapôčkovou infekciou a kontaminovaným prachom. Typická je sezónnosť, periodicita a vysoký výskyt u detí. Príklady: chrípka, diftéria (Corynebacterium diphteriae), osýpky, rubeola, varicella, parotitída, čierny kašeľ (Bordetella pertussis), infekčná mononukleóza (vírus Epsteina-Barrovej).
• Krvné nákazy: Pôvodca sa nachádza v krvi prameňa nákazy a prenášajú sa živými vektormi alebo krvou. Rozšírené najmä v tropických a subtropických oblastiach. Príklady: malária (prenášajú komáre rodu Anopheles, prameňom je človek), kliešťová encefalitída, lymská borelióza, škvrnitý týfus, vírusová hepatitída B a C, HIV/AIDS (nákazy kože a slizníc, ale aj krvné). Mor je zoonóza prenášaná blchami (Xenopsylla cheopis).
• Nákazy kože a slizníc: Príklady: Varicella (vírus varicella-zoster), ktorá patrí medzi respiračné nákazy, a HIV/AIDS, ktoré patria aj medzi krvné nákazy.
• Sexuálne prenosné ochorenia: Chýba fáza prežívania pôvodcu nákazy vo vonkajšom prostredí. Príklady: syfilis (Treponema pallidum), mäkký vred (Haemophilus ducrey), herpes vírus typ I, II. Pediculus corporis (všivka šatová) nie je pôvodcom sexuálne prenosných ochorení.
• Zoonózy: Ochorenia prirodzene prenosné medzi zvieratami a ľuďmi. Prameňom nákazy sú domáce a voľne žijúce zvieratá (stavovce), nie článkonožce (tie sú často vektormi). Infekcie voľne žijúcich zvierat sa označujú aj ako prírodno-ohniskové nákazy. Príklady: kliešťová encefalitída, brucelóza, trichinelóza (Trichinella spiralis), toxoplazmóza (Toxoplasma gondii), toxokaróza, listerióza, antrax, tularémia, besnota, hantavírusové infekcie (hlodavce ako prameň nákazy), kampylobakterióza (najčastejšie hlásená zoonóza v EÚ). Askaridóza (Ascaris lumbricoides) a enterobióza (Enterobius vermicularis) nie sú zoonózy, ich prameňom je človek. Malária tiež nie je zoonóza.

Špecifické Ochorenia a Ich Charakteristiky

• Poliomyelitída: Patrí do skupiny črevných nákaz, pôvodca sa vylučuje stolicou a nazofaryngeálnym sekrétom. Často prebieha ako inaparentná infekcia (zdravé nosičstvo).
• Rubeola: Patrí medzi nákazy dýchacích ciest. Špecifickým opatrením je použitie gamaglobulínu u exponovaných tehotných žien do 3. mesiaca tehotenstva. Prekonanie dáva trvalú imunitu.
• Osýpky: Patria medzi nákazy dýchacích ciest. Ich charakteristiky (trvalá imunita, jeden ľudský hostiteľ, účinná vakcína) ich robia vhodnými na elimináciu, resp. eradikáciu. Prameňom nákazy je chorý človek.
• Parotitída (mumps): Akútne vírusové ochorenie (Paramyxoviridae) slinných žliaz. Prekonanie manifestnej aj inaparentnej formy dáva trvalú imunitu. Očkovanie je súčasťou povinného očkovania detí v SR. Nie je chronické infekčné ochorenie.
• Infekčná mononukleóza: Spôsobená vírusom Epsteina-Barrovej (EBV). Prameňom sú sliny chorého človeka. EBV zohráva úlohu v etiológii Burkittovho lymfómu a súvisí s niektorými formami leukémie. Nie rakovina krčka maternice ani hepatocelulárny karcinóm.
• Vtáčia chrípka: Vyvolaná vírusom chrípky A H5N1.
• Lymská borelióza: Pôvodcom je Borrelia burgdorferi sensu lato komplex. Prenáša sa cicaním infikovaných kliešťov (Ixodes ricinus). Neprenáša sa priamym kontaktom s infikovaným človekom, močom hlodavcov ani transplacentárne. Patrí medzi zoonózy.
• Kliešťová encefalitída: Prenáša sa kliešťom Ixodes ricinus, prípadne alimentárne (napr. mliekom). Patrí medzi zoonózy a krvné nákazy.
• Toxoplazmóza: Pôvodcom je Toxoplasma gondii. Prameňom nákazy je infikovaná mačka, infikované zviera alebo nedostatočne tepelne spracované mäso. Infikovaná matka môže preniesť na dieťa (prenatálna infekcia). Je zoonóza.
• Trichinelóza: Pôvodcom je parazit Trichinella spiralis. Je zoonóza.
• Askaridóza: Pôvodcom je Ascaris lumbricoides. Prenos ingesciou oplodnených vajíčok z pôdy. Nie je zoonóza. Prameňom je človek.
• Enterobióza (mrle): Prenos fekálno-orálne jedine od človeka. Prameňom je človek. Nie je zoonóza.
• Listerióza: Prameňom nákazy sú rôzne druhy zvierat. Pôvodcom je Listeria monocytogenes. Je zoonóza. Z represívnych opatrení má význam zachovanie hygienických zásad v styku so zvieratami a manipulácie s potravinami.
• Ornitóza-psitakóza: Etiologický agens je Chlamydophila psittaci. Prameňom nákazy sú domáce a voľne žijúce vtáky. Je zoonóza.
• Mor: Je prírodno-ohnisková zoonóza prenosná na človeka blchami infikovanými Yersiniou pestis. Prameňom nákazy je choré zviera a vektorom blchy. Patrí medzi krvné nákazy.
• Záškrť (diftéria): Etiologickým agensom je Corynebacterium diphteriae.
• Legionelóza: Patrí medzi nákazy dýchacích ciest. Pôvodca sa prenáša inhaláciou kontaminovaného vodného aerosólu. Môže prebiehať ako Legionárska choroba alebo Potomacká horúčka.
• Pneumocystóza: Patrí medzi oportúnne nákazy, spôsobené Pneumocystis carinii (resp. Pneumocystis jirovecii). Je respiračná nákaza. Prameňom je chorý človek (pacient s oslabenou imunitou).
• Tetanus novorodencov: Patrí medzi perinatálne a kongenitálne infekcie.

Dekontaminácia, Dezinfekcia a Sterilizácia

Dekontaminácia je proces, pri ktorom sa z určitého prostredia alebo predmetov odstraňuje fyzikálne, chemické alebo biologické znečistenie. Vakcinácia nie je súčasťou dekontaminácie.

Dezinfekcia

Dezinfekcia je súbor opatrení zameraných na ničenie choroboplodných mikroorganizmov (MIO) na povrchu predmetov, vo vzduchu, vode, potravinách, koži alebo slizniciach človeka. Nezameriava sa na usmrtenie všetkých živých MIO.

• Preventívna dezinfekcia: Vykonáva sa permanentne bez vzťahu k aktuálnej epidemiologickej situácii alebo konkrétnemu ohnisku nákazy. Je preventívne opatrenie. Ne vykonáva sa vo vzťahu ku konkrétnemu ohnisku nákazy.
• Ohnisková (represívna) dezinfekcia: Vykonáva sa vo vzťahu ku konkrétnemu ohnisku nákazy a delí sa na priebežnú (sprievodnú) a konečnú (terminálnu).

Metódy dezinfekcie:

• Fyzikálne: Filtrácia, ultrazvuk, pasterizácia, vlhké teplo, UV žiarenie (germicídne lampy). Var a spaľovanie sú tiež fyzikálne metódy (spaľovanie sa používa na ničenie kadáverov laboratórnych zvierat alebo likvidáciu infekčného materiálu).
• Chemické: Ajatín (tenzidy), manganistan draselný (oxidačné prostriedky), peroxid vodíka (oxidačné prostriedky), chlór a jód (halogény, napr. chloramin B), ozón (oxidačné prostriedky), organické kyseliny (kyselina propiónová a peroxooctová). Pri chemickej dezinfekcii sa dodržuje dvojetapový postup. Vyšší stupeň dezinfekcie je určený pre nástroje a prístroje s optikou. Kombinované dezinfekčné prostriedky majú širšie spektrum účinku. Efektívna koncentrácia etanolových dezinfektantov je 70% a viac.

Antisepsa je súbor cielených opatrení na ničenie patogénnych mikroorganizmov na povrchu tela (koži, sliznici), v otvorených ranách alebo obnažených telesných dutinách, ktorými zamedzujeme rozvoju infekcie, resp. jej šíreniu. Je to preventívne opatrenie.

Cieľ hygienickej dezinfekcie rúk je odstrániť tranzientnú mikroflóru (MIO, ktoré sa na kožu dostanú náhodne z vonkajšieho prostredia a zostávajú krátko, možno ich redukovať). Rezidentná mikroflóra je stála a je ťažšie ju odstrániť.

Sterilizácia

Sterilizácia je súbor opatrení na usmrtenie všetkých živých MIO (všetkých foriem života vrátane spór) na povrchu predmetov alebo v prostredí. Sterilizácia vlhkým teplom je účinnejšia ako suchým teplom.

Metódy sterilizácie:

• Tepelné fyzikálne: Sterilizácia nasýtenou vodnou parou pod tlakom (autoklávovanie), sterilizácia horúcim vzduchom (na oleje a prášky), var (nie je sterilizácia, len dezinfekcia), spaľovanie. Radiačné žiarenie (gama žiarenie) sa využíva na sterilizáciu infúznych a transfúznych súprav, injekčných ihiel a jednorazového materiálu. Sterilizácia plazmou.
• Chemická sterilizácia: Určená pre termolabilný materiál. Využíva etylénoxid a formaldehyd ako sterilizačné médiá. Je trojetapová. Predmety sa balia do Lukasterikových obalov. Pri otrave etylénoxidom sa používa vitamín B6 a tiosíran sodný ako antidotum.

Biologické indikátory sterilizácie sú napríklad Geobacillus stearothermophilus.

Nozokomiálne Nákazy

Nozokomiálne nákazy sú infekcie vnútorného alebo vonkajšieho pôvodu, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s pobytom alebo výkonom v zdravotníckom zariadení alebo zariadení sociálnych služieb. Nie sú exogénne prítomné pri prijatí pacienta. Za nozokomiálne nákazy sa považujú tie, ktoré vznikajú po 48-72 hodinách prijatí do zdravotníckeho zariadenia (ak inkubačná doba nie je známa). Nozokomiálne nákazy patria medzi povinne hlásené ochorenia. Najčastejšie sa vyskytujú na jednotkách intenzívnej starostlivosti a anesteziologicko-resuscitačných oddeleniach. Dodržiavaním preventívnych opatrení (napr. Darierová ošetrovacia technika, hygiena rúk) môžeme významne redukovať ich výskyt.

Rizikové faktory pre nozokomiálne nákazy zahŕňajú dĺžku hospitalizácie, polytraumu a operačný zákrok. Pohlavie nie je rizikovým faktorom.

Prameň nákazy pri nozokomiálnych infekciách môže byť pacient trpiaci infekčnou chorobou (v prodromálnom, manifestnom štádiu alebo v rekonvalescencii), zdravý nosič, zdravotnícky personál alebo návštevníci.

• Endogénna nozokomiálna nákaza: Prameňom nákazy je samotný pacient (vlastná mikroflóra pacienta). Infikuje sa sám sebou.
• Exogénna nozokomiálna nákaza: Prameňom nákazy je iný pacient, zdravotnícky personál, návštevníci alebo kontaminované lekárske nástroje.

Typy nozokomiálnych nákaz:

• Nešpecifické nozokomiálne nákazy: Vyskytujú sa aj mimo zdravotníckeho zariadenia v príslušnom regióne (napr. rotavírusová infekcia, ktorá sa rozvinie po prepustení z nemocnice, ale v inkubačnej dobe, čím ju radíme k nozokomiálnym).
• Špecifické nozokomiálne nákazy: Súvisia priamo s diagnostickými a liečebnými úkonmi.

Najčastejšími pôvodcami nozokomiálnych nákaz sú Staphylococcus aureus, Pseudomonas aeruginosa a Klebsiella pneumoniae. Borrelia burgdorferi (pôvodca Lymskej boreliózy) medzi ne nepatrí.

Štatistické Ukazovatele a Epidemiologické Princípy

Základné fázy štatistickej činnosti zahŕňajú plánovanie, zber dát, spracovanie (triedenie), vyhodnotenie a vyvodzovanie záverov.

Základné Epidemiologické Ukazovatele

• Morbidita: Celkový počet evidovaných ochorení na určitú chorobu v prepočte na 100 000 obyvateľov.
• Incidencia: Počet novovzniknutých prípadov ochorenia na určitú nozologickú jednotku v danej populácii za rok (napr. na 100 000 obyvateľov). Ak je v skupine A (10 000 žien) 100 prípadov a v skupine B (1 000 žien) 75 prípadov, incidencia je vyššia v skupine B (0,75% vs 1%).
• Prevalencia: Je daná aj incidenciou a mortalitou.
• Mortalita: Počet zomrelých v populácii v určitom čase (zvyčajne za rok) prepočítaný na určitý počet členov populácie. Nie je to percento.
• Letalita: Počet zomrelých na určitú chorobu z celkového počtu chorých na príslušnú chorobu (vyjadrená v percentách).
• Perinatálna mortalita: Počet detí zomretých do 7 dní života a počet mŕtvonarodených detí (od 28. týždňa gravidity) v danom roku na 1000 živonarodených detí v tom istom roku.

Analytická a Deskriptívna Epidemiológia

• Deskriptívna epidemiológia: Zameriava sa na štúdium, opis a znázornenie distribúcie jednotlivých chorôb v populácii v závislosti od času, miesta a osôb. Využíva základné štatistické ukazovatele.
• Analytická epidemiológia: Stanovuje alebo vyvracia význam a úlohu príčinných a rizikových faktorov pri vzniku sledovanej choroby, študuje vzťahy medzi rizikovými faktormi, životným štýlom a genetickými faktormi. Jej náplňou nie je štúdium, opis a znázornenie distribúcie chorôb.
• Klinická epidemiológia: Používa epidemiologické princípy a metódy v klinickej praxi na vytvorenie základu pre diagnózu, liečebné postupy a preventívne opatrenia.

Princípy Epidemiologického Uvažovania

• Princíp zhody: Ak sú dve skupiny vystavené vplyvu toho istého faktora, je tento faktor príčinou choroby.
• Princíp odlišnosti: Ak v jednej z dvoch populácií je prítomná sledovaná choroba a na túto populáciu vplýva aj podozrivý faktor, kým v druhej populácii niet ani danej choroby, ani expozície inkriminovanému faktoru, môže byť tento faktor príčinou ochorenia.
• Princíp analógie: Ak výskyt študovanej choroby má niektoré podobnosti s inou chorobou, o ktorej sú k dispozícii úplnejšie informácie, možno predpokladať, že obe choroby majú spoločnú alebo podobnú príčinu.

Surveillance a Eliminácia

Surveillance je systém dlhodobého sústavného pozorovania a dohľadu nad výskytom danej choroby v populácii (napr. surveillance vírusov chrípky cirkulujúcich v populácii sa vykonáva tzv. sentinelovým spôsobom). Údaje sa získavajú na základe pravidelného zberu, analýzy a spätného odovzdávania, slúžia na vyhodnocovanie účinnosti opatrení. Pri surveillance sa nevytvárajú experimentálne skupiny.

Eliminácia choroby je zníženie incidencie ochorenia na vopred stanovenú hodnotu. Neznamená to úplné vyhasnutie choroby na celom svete (to je eradikácia). Program eliminácie neonatálneho tetanu je založený na očkovaní tehotných žien, a program eliminácie kongenitálneho syfilisu na liečení gravidných žien.

Depistáž a Skríning

Depistáž (skríning) je vyhľadávanie neznámych chorých alebo rizikových jedincov v populácii s cieľom včasnej diagnostiky a poskytnutia zdravotníckej starostlivosti. Identifikuje rané štádium choroby alebo stav rizika, ale neidentifikuje príčiny choroby alebo rizika.

FAQ: Často Kladené Otázky o Epidemiológii a Infekčných Chorobách

Čo je to zoonóza a ktoré ochorenia sem patria?

Zoonózy sú ochorenia, ktoré sa prirodzene prenášajú medzi zvieratami a ľuďmi. Prameňom nákazy sú domáce alebo voľne žijúce zvieratá. Príklady zahŕňajú kliešťovú encefalitídu, lymskú boreliózu, brucelózu, trichinelózu, toxoplazmózu, antrax, mor, tularémiu, listeriózu a besnotu. Malária, askaridóza ani enterobióza nie sú zoonózy.

Aký je rozdiel medzi mortalitou a letalitou?

Mortalita vyjadruje celkový počet zomretých v populácii v určitom čase (napríklad za rok) prepočítaný na určitý počet členov populácie. Letalita je špecifickejší ukazovateľ a predstavuje počet zomretých na určitú chorobu z celkového počtu chorých na túto chorobu, vyjadrený v percentách. Inými slovami, mortalita hovorí o úmrtnosti v celej populácii, zatiaľ čo letalita o úmrtnosti spojenou s konkrétnou chorobou.

Aké sú fázy prenosu infekcie a ktorá fáza chýba pri sexuálne prenosných ochoreniach?

Základné fázy prenosu infekcie sú: 1. vylučovanie pôvodcu ochorenia z prameňa nákazy, 2. prežívanie vylúčených pôvodcov vo vonkajšom prostredí a 3. vniknutie pôvodcu do nového hostiteľa. Pri sexuálne prenosných ochoreniach chýba druhá fáza, teda prežívanie pôvodcu nákazy vo vonkajšom prostredí, keďže prenos je zvyčajne priamy.

Prečo sú nozokomiálne nákazy takým problémom v zdravotníctve?

Nozokomiálne nákazy, teda infekcie získané v zdravotníckych zariadeniach, predstavujú významný problém verejného zdravotníctva. Súvisia s dĺžkou hospitalizácie, invazívnymi zákrokmi a oslabeným imunitným systémom pacientov. Vyskytujú sa najmä na oddeleniach intenzívnej starostlivosti. Ich výskyt sa dá významne redukovať dodržiavaním hygienických a preventívnych opatrení, ako je hygiena rúk personálu a správne ošetrovacie techniky.