Podcast o Eneolit a raná doba bronzová na Slovensku

Kapitoly

Úvod do doby medenej

Skupina Bajč-Retz a prví metalurgovia

Nové kultúry na scéne

Pevnosti doby bronzovej

Život za hradbami

Pevnosť plná pokladov

Temné rituály v Nižnej Myšli

Črepy každodenného života

Prísne pravidlá pochovávania

Domy pre mŕtvych

Bohatstvo Bádenskej kultúry

Fázy a rozšírenie

Život, smrť a rituály

Kovy a ďalší vývoj

Nástupcovia bádenskej kultúry

Hrnček, ktorý nepostojí

Čo nám keramika prezrádza

Tajomstvá hrobov

Kultúrny mix doby bronzovej

Prvé mestá na Slovensku

Únětická kultúra

Hatvanská kultúra a jej sídliská

Tajomstvá hrobov v Salke

Prepojenia a záver

Přepis

Barbora: Zaujímalo ťa niekedy, prečo sa každý rok všetci zbláznia z nového iPhonu? Často je to o materiáloch – ľahší titán, odolnejšie sklo... Táto posadnutosť novým, lepším materiálom nie je nič nové. Vlastne sa začala už pred tisíckami rokov s kovom, ktorý zmenil všetko.

Peter: Presne tak! A dnes sa pozrieme na obdobie, kedy sa to celé rozbehlo – eneolit, alebo teda dobu medenú. To je moment, kedy naši predkovia zistili, že kamene sú fajn, ale kov... to je úplne iná liga.

Barbora: Počúvate Studyfi Podcast. Takže, Peter, kde na našom území sa táto "medená horúčka" prejavila najviac?

Peter: Skvelá otázka! Jedným z kľúčových momentov je takzvaný horizont Bajč-Retz. To nie je úplne kultúra v pravom zmysle slova, skôr taká prechodná fáza medzi ludanickou skupinou a bádenskou kultúrou.

Barbora: A čo ich robilo výnimočnými? Mali nejaké špeciálne medené výrobky?

Peter: A ako! Práve toto obdobie predstavuje jeden z vrcholov pravekej metalurgie medi. Našli sme po nich nádherné šálky a džbány. A teraz to najlepšie – zdobili ich rytými líniami, do ktorých vtláčali bielu pastu. Vyzeralo to úžasne kontrastne.

Barbora: Znie to ako prvé dizajnérske kúsky. To si všetko doviezli?

Peter: Práveže nie! Máme dôkazy o miestnej výrobe. Napríklad v Bratislave-Dúbravke sa našiel hlinený kus z ústia taviacej pece. Takže si to pekne tavili priamo tu.

Barbora: Páni. A okrem riadu vyrábali aj niečo... praktickejšie?

Peter: Samozrejme. Hlavne sekeromlaty. Poznáme typy ako Pločnik, Bratislava alebo o niečo mladší Mezőkeresztes. To už neboli len nástroje, ale aj symboly postavenia.

Barbora: Dobre, takže Bajč-Retz boli inovátori. Čo sa dialo potom? Scéna sa vyčistila alebo prišiel niekto nový?

Peter: Prišiel, a nie jeden. Objavuje sa napríklad skupina Kosihy-Čaka-Makó, ktorá bola o niečo mladšia. Ale skutočne veľké zmeny priniesol až neskorý eneolit.

Barbora: Aké zmeny máš na mysli?

Peter: Celá spoločnosť sa premieňala. Bola to doba veľkej kultúrnej rozmanitosti. A na scénu prichádza fenomén, ktorý ovplyvnil obrovskú časť Európy – kultúra so šnúrovou keramikou.

Barbora: Šnúrovou keramikou? To znie zvláštne.

Peter: Názov dostali podľa typického odtlačku šnúry na ich keramike. Ale majú aj druhú, oveľa drsnejšiu prezývku – kultúra s bojovými sekeromlatmi.

Barbora: Tak to je hneď jasnejšie, na čo sa zameriavali!

Peter: Presne tak. Tieto sekeromlaty boli často v hroboch mužov. Ale to už je téma, ktorá nás pomaly posúva k ďalšej veľkej epoche...

Barbora: Dobre, tak keď už mali tie bojové sekery, určite potrebovali aj poriadnu obranu. Ako teda vyzerali ich osady?

Peter: Presne tak. To neboli len nejaké voľné zhluky domov. Už hovoríme o prvých skutočných pevnostiach. A kľúčom k nim bola premyslená fortifikácia.

Barbora: Fortifikácia... to znie dosť moderne. Čo si pod tým mám predstaviť v tej dobe?

Peter: Predstav si to ako taký trojitý bezpečnostný systém. Úplným základom bola hlboká, hrotitá priekopa, často v tvare písmena V.

Barbora: V ako 'veľmi nepríjemný pád' pre útočníkov, však?

Peter: Presne tak! Za priekopou navŕšili masívny zemný val. A na jeho korune stála ešte hustá drevená palisáda z kolov.

Barbora: Takže priekopa, val a palisáda. To už znie skoro ako stredoveký hrad, len v menšom meradle.

Peter: Princíp je veľmi podobný. Na niektorých lokalitách, ako napríklad v Heste, bola tá priekopa naozaj masívna. Skutočná prekážka pre kohokoľvek, kto sa chcel dostať dnu.

Barbora: A čo bolo vlastne za tou obranou? Ako vyzeral život vnútri takej osady, napríklad v známom Nitrianskom Hrádku?

Peter: Boli to husto zastavané areály. Vieme, že domy mali zrubovú alebo kolovú konštrukciu. Steny boli vypletané prútím a omazané hlinou.

Barbora: Takže to neboli len prázdne vojenské pevnosti, ale skutočné, živé miesta.

Peter: Presne. Boli to centrá moci, remesiel a obchodu. Ale ako presne vyzeral ich každodenný život, viera a spoločenská štruktúra... to už je ďalšia zaujímavá kapitola.

Barbora: To znie fascinujúco. Takže, aké archeologické nálezy nám o tomto každodennom živote a viere vlastne hovoria? Musíme mať nejaké dôkazy, však?

Peter: Ale áno, a aké! Poďme sa pozrieť napríklad na Spišský Štvrtok. To je lokalita, ktorá nám vyrazila dych. Predstav si osadu na kopci, obohnanú masívnym kamenným múrom.

Barbora: Aký masívny máš na mysli?

Peter: Miestami bol široký až sedem a pol metra. A to nebolo všetko. Pred ním bol ešte jeden predsunutý múr a potom priekopa. Široká šesť metrov a hlboká dva metre.

Barbora: Páni. To nie je len opevnenie, to je odkaz s nápisom "Nerušiť, prosím".

Peter: Presne tak. Ale to najlepšie sa skrývalo vo vnútri. Našli sme tam neuveriteľných 21 depotov, teda úmyselne ukrytých pokladov.

Barbora: Dvadsaťjeden? A čo v nich bolo?

Peter: Išlo hlavne o bronzové a zlaté ozdoby. Nádherné šperky. Niekedy boli uložené v malej keramickej nádobke, inokedy boli starostlivo schované v kamenných schránkach.

Barbora: Takže Spišský Štvrtok bol akýsi trezor doby bronzovej. Boli všetky osady takéto bohaté a... nedobytné?

Peter: Nie všetky, ale mnohé boli významné. Úplne iný, no rovnako dôležitý príbeh rozpráva Nižná Myšľa. Tam sme našli niečo... temnejšie.

Barbora: Temnejšie? Ako to myslíš?

Peter: Našli sme tam dôkazy o rituáloch. Konkrétne obetné jamy. A v nich... ľudské kostry.

Barbora: Och. To je dosť mrazivé. Vie sa, koho obetovali?

Peter: Z nálezov vieme, že to boli deti, mladí ľudia, ženy aj muži. Často ležali v niekoľkých vrstvách na sebe. Je to jasný dôkaz o zložitom a pre nás dnes už možno nepochopiteľnom duchovnom svete.

Barbora: Dobre, od ľudských obetí k niečomu... bežnejšiemu. Čo vieme o ich každodenných predmetoch? Používali nejakú keramiku?

Peter: Samozrejme, a bola veľmi bohato zastúpená. Nachádzame obrovské množstvo keramiky. Sú to džbány, šálky, krásne zdobené misy, amfory, ale aj bežné hrnce na varenie.

Barbora: A okrem riadu?

Peter: Veľmi typické sú napríklad hlinené modely vozíkov a koliesok. Tie často nachádzame v hroboch detí. Pravdepodobne to boli hračky alebo predmety s kultovým významom.

Barbora: To je pekný detail. Hračky spred tisícok rokov.

Peter: Áno. A aby som nezabudol, máme aj doklady umenia. Našli sa štylizované sošky žien, napríklad torzo hlavy z Prešova. Takže vidíme, že ich svet bol plný nielen bojov a práce, ale aj umenia a viery. A práve o tej viere si povieme nabudúce viac.

Barbora: Peter, minule si spomenul vieru. A k viere neodmysliteľne patrí aj smrť a pochovávanie. Ako to teda vyzeralo v staršej dobe bronzovej?

Peter: Výborná otázka, Barbora. Ich pohrebné rituály boli fascinujúce a... veľmi prísne. Nebol to žiadny chaos.

Barbora: Prísne? Ako si to mám predstaviť? Mali nejaký manuál na pochovávanie?

Peter: V podstate áno. Išlo o kostrové pochovávanie. A poloha tela závisela od pohlavia.

Barbora: To znie zaujímavo. Povedz viac.

Peter: Mužov ukladali vždy na pravý bok, s tvárou otočenou na západ. Naopak, ženy ležali na ľavom boku, s hlavou smerujúcou na východ.

Barbora: Páni. Takže archeológ vie hneď určiť pohlavie len podľa polohy? Teda... väčšinou?

Peter: Presne tak. Je to jeden z prvých znakov, ktoré si všímame. Orientácia Východ-Západ bola pre nich kľúčová. Zrejme to súviselo s ich vnímaním slnka a kolobehu života.

Barbora: A čo samotné hroby? Boli to len jednoduché jamy v zemi?

Peter: Nie vždy. Práve naopak. Hroby museli byť na povrchu nejako označené. Bohužiaľ, to z nich robilo ľahký cieľ pre vykrádačov už v tej dobe.

Barbora: Klasika. Takže bohatí ľudia mali smolu aj po smrti.

Peter: Dá sa to tak povedať. Ale čo je naozaj úžasné, sú konštrukcie hrobov. Napríklad v Branči alebo v Jelšovciach sme našli hroby so zrubovou konštrukciou.

Barbora: Počkaj, akože zrub? Oni stavali mŕtvym malé drevené domčeky pod zemou?

Peter: Presne tak! Predstav si to. Dokonca sa našli aj stopy po kolových konštrukciách, ktoré mohli stáť nad hrobom. Boli to skutočné monumenty.

Barbora: To je neuveriteľné. To muselo dať strašne veľa práce.

Peter: Určite áno. Ukazuje to, aký veľký význam prikladali posmrtnému životu. Jeden slávny hrob z Jelšoviec, číslo 444, obsahoval muža uloženého v takzvanej "žabej polohe" v rámci takejto zrubovej stavby.

Barbora: Žabia poloha? To znie... nepohodlne.

Peter: Možno. Ale pre nich to malo zrejme hlboký symbolický význam. A práve o týchto symboloch a bohatstve, ktoré do hrobov vkladali, si povieme nabudúce.

Barbora: Takže, Peter, minule si skončil pri symboloch a bohatstve vkladanom do hrobov. To ma naozaj zaujalo. Kam sa posunieme od týchto tajomných pohrebov?

Peter: Posunieme sa k jednej z najvýznamnejších kultúr tej doby. Hovorím o bádenskej kultúre. Datujeme ju do stredného eneolitu, teda približne medzi roky 3650 až 2800 pred naším letopočtom.

Barbora: Bádenská kultúra... prečo práve tento názov?

Peter: Je pomenovaná podľa jaskyne Königshöhle pri meste Baden v Rakúsku. Ale možno ju poznáš pod jej starším názvom – kultúra s kanelovanou keramikou.

Barbora: Kanelovanou? To znie odborne. Čo to znamená?

Peter: Je to vlastne veľmi jednoduché. Znamená to, že povrch keramiky zdobili plytkými zvislými žliabkami, takzvanými kanelúrami. Vyzerá to, akoby niekto prešiel prstami po ešte mäkkej hline pred vypálením. Je to pre nich naozaj typické.

Barbora: Aha, takže pravekí hrnčiari s umeleckými sklonmi.

Peter: Presne tak! A boli v tom naozaj dobrí. Ich džbánky a misy sú často veľmi elegantné.

Barbora: A bola táto kultúra všade rovnaká? Alebo mala nejaké regionálne odlišnosti?

Peter: To je skvelá otázka. Nebola úplne rovnaká. Archeológovia, hlavne páni ako Neustupný a Němejcová-Pavúková, ju rozdelili na niekoľko fáz. Tá prvá a najstaršia sa volá bolerázska skupina.

Barbora: Bolerázska... to znie slovensky.

Peter: Správne, podľa náleziska v Boleráze pri Trnave. A to nás privádza k dôležitému faktu. Táto kultúra bola obrovská, zasahovala na územie dnešného Nemecka, Rakúska, Poľska, Maďarska... Ale práve územie Slovenska bolo pravdepodobne jedným z centier jej vzniku.

Barbora: Páni, takže sme boli v centre diania!

Peter: Áno. Po staršej, bolerázskej fáze, nasledovalo obdobie takzvaného klasického Bádenu, kedy sa táto kultúra naplno rozvinula a zjednotila.

Barbora: Dobre, takže vieme, akú mali keramiku. Ale ako žili? Stále len v nížinách pri riekach?

Peter: Práveže nie! A to je ďalšia zaujímavosť. Okrem klasických nížinných osád začali budovať aj opevnené výšinné sídliská. Napríklad slávna lokalita Burchbrich vo Veľkej Lomnici pod Tatrami.

Barbora: Pod Tatrami? To je dosť vysoko. Prečo tam?

Peter: Predpokladá sa, že to mohlo súvisieť s pastierstvom a sezónnym presunom stád do hôr. A samozrejme, aj s ochranou a kontrolou územia. Ale neboli to len obydlia, čo nám po nich ostalo.

Barbora: Hovoríš o hroboch?

Peter: Nielen o nich. V Šuranoch-Nitrianskom Hrádku sa našli dve veľké jamy, ktoré interpretujeme ako obetné jamy.

Barbora: Obetné jamy? To znie dosť drsne.

Peter: Aj to bolo. Našli sa v nich neúplné a čiastočne spálené ľudské a zvieracie kostry, spolu s množstvom rozbitej keramiky. Ukazuje to na veľmi zložité a pre nás dnes už asi nepochopiteľné rituály.

Barbora: Sú tieto rituály to najzaujímavejšie, čo po nich máme? Alebo poznali napríklad už aj kovy?

Peter: Určite poznali! Práve v tomto období začína narastať význam medi. Kovotepectvo sa rozvíja. Máme krásne nálezy, napríklad depot medených predmetov z Veľkej Lomnice.

Barbora: Depot? To je ako poklad?

Peter: Presne tak. V hlinenej nádobe boli uložené medené nákrčníky, čelenky a dláto. Bol to zrejme majetok nejakej významnej osoby alebo obeta bohom.

Barbora: Takže, aby som si to zhrnula... Máme tu rozsiahlu a vplyvnú kultúru s typickou keramikou, výšinnými sídliskami, zložitými rituálmi a rozvinutým spracovaním medi. Čo sa s nimi stalo? Len tak zmizli?

Peter: Vôbec nie. Bádenská kultúra nezanikla bez stopy. Vytvorila podklad, na ktorom neskôr vyrástli ďalšie kultúry, napríklad bošácka alebo kostolická skupina. Ale to je už príbeh na naše ďalšie stretnutie.

Barbora: Takže bádenská kultúra položila základy. A spomínal si bošácku skupinu. To znie ako niečo veľmi lokálne. Pomenovali ju podľa nejakej dediny?

Peter: Presne tak, podľa obce Bošáca pri Novom Meste nad Váhom. Vstupujeme do obdobia mladého eneolitu, kedy sa na našom území objavilo viacero menších kultúrnych skupín. A bošácka je jedna z nich.

Barbora: A čím bola taká výnimočná? Mali nejaké špeciálne zbrane alebo zlaté poklady?

Peter: Ani nie. Ich poznávacím znakom je niečo oveľa... praktickejšie. Keramika.

Barbora: Keramika? To znie... trochu obyčajne. Čím bola ich keramika iná?

Peter: Predstav si hrnček, ktorý nemôžeš položiť na stôl. Spodok mal totiž kónicky zúžený do hrotu.

Barbora: Počkaj, čože? Takže si si uvaril čaj a musel si ho stále držať v ruke? To znie ako zlý vtip.

Peter: Presne tak! Tento typický tvar sa volá „hrotitý črpák“. Našli sme ich napríklad v Podolí. Zrejme si ho zapichávali do zeme pri ohnisku alebo ho mali zavesený.

Barbora: Aha, takže to nebol dizajnový výstrelok, ale malo to svoju funkciu. To mi odľahlo. Nachádzame túto keramiku často?

Peter: Pomerne áno. Významné náleziská sú napríklad aj z bývalej Pollakovej tehelne pri Trenčíne. Práve táto jedinečná keramika nám pomáha presne identifikovať ich sídliská.

Barbora: Rozumiem. Takže tvar jedného hrnčeka nám dokáže zmapovať celú kultúru. Fascinujúce. A okrem týchto nepraktických... teda, praktických črpákov, vieme niečo aj o ich každodennom živote?

Peter: Rozhodne. A paradoxne, najviac nám o ich každodennom živote prezrádza ich smrť. Konkrétne ich pohrebiská a rituály.

Barbora: To je zaujímavý pohľad. Máš nejaký konkrétny príklad, kde to vidíme?

Peter: Samozrejme. Skvelým príkladom sú Rusovce pri Bratislave. Preskúmali sme tam asi 35 hrobov z viacerých polôh a zistili sme niečo fascinujúce.

Barbora: Som napätá. Čo to bolo?

Peter: Mali veľmi prísne, takmer kodifikované pravidlá pochovávania. Mužov ukladali na pravý bok a ženy zase na ľavý. Ale všetci boli orientovaní rovnako, v smere západ-východ, teda hlavou k východu.

Barbora: Takže mali pre pohreby presný manuál? Žiadna improvizácia? To znie skoro ako nejaké staroveké feng-šuej.

Peter: Presne tak sa to dá povedať. Ukazuje to na veľmi organizovanú spoločnosť s pevnými rituálmi a zrejme aj jasnou predstavou o posmrtnom živote.

Barbora: A patrili títo ľudia z Rusoviec k nejakej väčšej, pomenovanej kultúre?

Peter: Áno. Hovoríme o takzvanej maďarovskej kultúre, ktorá tu bola zhruba medzi rokmi 1730 až 1450 pred Kristom. Ale nebola tu sama.

Barbora: Ako to myslíš, že nebola sama?

Peter: Vytvárala jeden veľký kultúrny komplex spolu s věteřovskou kultúrou na Morave a böheimkirchenskou v Rakúsku. Predstav si to ako... bratrancov s rôznymi zvykmi. Podobali sa, ale každý mal svoje špecifiká.

Barbora: Rozumiem. Takže si navzájom ovplyvňovali štýly, ale neboli úplne rovnakí.

Peter: Presne. A aby to nebolo jednoduché, na juhozápade Slovenska vtedy existovala aj severopanónska kultúra, ktorá je známa hlavne žiarovými pohrebiskami. Telá teda neukladali do zeme, ale ich spaľovali.

Barbora: Uf, to je ale zložitý mix. Na takom malom území toľko rôznych zvykov a kultúr naraz.

Peter: A to ešte nie je všetko. Zďaleka najvyspelejšia a najorganizovanejšia kultúra vtedy prekvitala na východe Slovenska.

Barbora: Naozaj? Ktorá to bola?

Peter: Hovoríme o otomanskej kultúre. Tí stavali obrovské opevnené osady, ktoré pripomínali prvé mestá. Také Košice-Barca alebo Spišský Štvrtok boli v tej dobe naozajstné centrá moci a obchodu.

Barbora: Tak o tomto musíme hovoriť viac. Opevnené mestá v dobe bronzovej na Slovensku? To znie neuveriteľne.

Peter: Presne tak. A nehovoríme o nejakej malej osade s drevenou palisádou. Predstav si Vráble... to bolo v podstate prvé mesto na našom území. Obrovská, takmer 50-hektárová opevnená osada, ktorá bola domovom pre tisíc až dvetisíc ľudí. To je na tú dobu neuveriteľné číslo.

Barbora: Počkaj, tisíc ľudí? To znie skôr ako menšia dedina dnes, nie mesto. Ale na dobu bronzovú... to muselo byť ako New York.

Peter: Presne taký bol ten dojem. A nebola jediná. Poznáme aj ďalšie opevnené sídliská ako Ivanovce, kde mali až tri obranné valy, alebo strategicky položený Devín.

Barbora: A ako vyzeral život v takom „meste“? Boli tam ulice a domy ako dnes?

Peter: V podstate áno. Napríklad vo Vrábľoch boli domy usporiadané v pravidelných radoch a mali štandardizované rozmery. Mali kolovú konštrukciu, čo dokladajú nálezy z Jelšoviec. Nebol to žiadny chaos, ale premyslený urbanizmus.

Barbora: Takže, kto boli títo úžasní pravekí stavitelia?

Peter: Boli to ľudia takzvanej únětickej kultúry. Práve oni stoja za týmito proto-mestami. Ale neboli to len stavitelia pevností. Poznáme od nich aj desiatky otvorených, neopevnených agrárnych osád, ako napríklad v Pate alebo vo Veľkom Kýri.

Barbora: Čiže mali hlavné centrá a potom menšie „satelitné“ dediny?

Peter: Presne tak. A vieme o nich veľa aj vďaka ich pohrebiskám. Známy je napríklad bohatý hrob ženy číslo 329 z Jelšoviec. Mala pri sebe bronzové šperky, ihlice, čo nám ukazuje, že už vtedy existovala spoločenská vrstva bohatých a vplyvných.

Barbora: A čo ďalšie predmety? Čo nám po nich zostalo okrem keramiky?

Peter: Únětická kultúra bola známa svojou vyspelou výrobou z bronzu. Našli sme krásne dýky, sekerky a najmä masívne nákrčníky, ktoré boli symbolom postavenia. Tie z Rastislavíc alebo Prašníka sú naozaj nádherné. Ale vieš, čo je úplný unikát?

Barbora: Povedz!

Peter: Ozdobný bronzový štít z Gajar. To je nález európskeho významu. A na východe mali dokonca špecifické dýky na dlhých paliciach, takzvané „Dolchstäbe“. To bola skôr ceremoniálna zbraň než niečo do boja.

Barbora: Takže to neboli len farmári a bojovníci, ale aj zruční remeselníci s citom pre umenie a symboliku. Fascinujúce. A čo ich nasledovalo? Zostala táto kultúra dominantná?

Peter: No, dominantná úplne nie. Skôr to bol zložitý kultúrny mix. Na juhu a východe Slovenska sa presadila takzvaná hatvanská kultúra. A tá je naozaj zaujímavá, lebo ju poznáme hlavne z jej sídlisk. Pohrebísk máme oveľa, oveľa menej.

Barbora: Čiže vieme, ako žili, ale nie až tak, ako pochovávali? To znie trochu ako detektívka.

Peter: Presne tak. Predstav si to — našli sme až 72 sídlisk, ale len 8 pohrebísk. Mali neopevnené osady, také bežné dediny ako vo Veľkej Vsi nad Ipľom, ale čo je dôležitejšie, mali aj mohutné opevnené sídliská. Napríklad Vráble alebo Štúrovo na „Božom vrchu“.

Barbora: Opevnené? Takže sa asi necítili úplne bezpečne. Pred kým sa bránili?

Peter: To je tá otázka za milión. Pravdepodobne pred susednými skupinami. Staršia doba bronzová nebola vždy idylka a zdroje bolo treba chrániť. Tieto opevnenia mali hlboké priekopy, vysoké valy a drevené palisády. Ale poďme k tým vzácnym hrobom. Najdôležitejšie sú pohrebiská, ktoré poznáme zo Salky.

Barbora: Dobre, tak čo nám Salka prezradila, keď je taká dôležitá?

Peter: Ukázala nám ich typický rituál. Mŕtvych spaľovali a popol ukladali do keramických urien. A tu je ten kľúčový detail — urnu takmer vždy prikryli miskou, ktorá bola položená hore dnom.

Barbora: Ako taký malý keramický poklop na dušu. To je vlastne celkom pekný zvyk.

Peter: Presne tak. A okrem toho sme v týchto hroboch našli aj špecifické inkrustované džbánky, takzvaného kisapostáckeho typu. A práve tie sú kľúčové, lebo nám pomáhajú hatvanskú kultúru prepojiť a časovo zaradiť k mladšej fáze slávnejšej únětickej kultúry.

Barbora: Takže aj z tých pár hrobov vieme vyčítať naozaj veľa. Kľúčovým poznatkom teda je, že hatvanská kultúra stavala mohutné opevnenia, no jej vzácne hroby nám ukazujú dôležité prepojenia s inými kultúrami.

Peter: Perfektné zhrnutie. Ukazuje to, aká dynamická a prepojená bola doba bronzová. Nič neexistovalo v úplnej izolácii.

Barbora: Ďakujeme ti veľmi pekne, Peter, za ďalšiu fascinujúcu cestu do našej minulosti. A vám, milí poslucháči, ďakujeme za pozornosť pri našom seriáli o dobe bronzovej.

Peter: Aj ja ďakujem za pozvanie. Majte sa krásne a dopočutia nabudúce.