Podcast o Elektromagnetické spektrum a atómová teória
Elektromagnetické Spektrum a Atómová Teória: Komplexný Sprievodca
Podcast
Rádiové frekvencie
Délka: 4 minut
Kapitoly
Neviditeľná diaľnica
Od rádia k mobilu
Mikrovlny všade okolo nás
Grécky atomos
Planck a kvantová revolúcia
Puding s hrozienkami
Zhrnutie a záver
Přepis
Matej: Zamyslel si sa niekedy, ako je možné, že tvoj mobil chytá Wi-Fi signál len tak, zo vzduchu? Žiadne káble, nič... a predsa streamuješ videá.
Nina: Za celým týmto kúzlom sú rádiové vlny. Neviditeľná diaľnica, po ktorej sa prenášajú dáta. A nie je to žiadna mágia, ale čistá fyzika.
Matej: Presne tak. Počúvate Studyfi Podcast a dnes si posvietime na frekvencie, ktoré nás obklopujú každý deň.
Nina: Začnime s vlnami, ktoré poznáš. VKV, teda veľmi krátke vlny, s dĺžkou od jedného do desiatich metrov. To je klasické FM rádio.
Matej: Dobre, to poznám. A čo taký televízny signál alebo mobilné dáta?
Nina: Tam už ideme na kratšie vlny. UHF, čiže ultra krátke vlny, od desať centimetrov do jedného metra. Sú hustejšie a prenesú viac informácií.
Matej: Takže čím kratšia vlna, tým viac dát?
Nina: V podstate áno. A tak sa dostávame k SHF – super krátkym vlnám. Sú známejšie ako mikrovlny. A nie, nemyslím len tú v kuchyni, čo zohrieva jedlo.
Matej: Takže môj router mi neohrieva večeru, hej?
Nina: Dúfajme, že nie! Ale presne v tomto pásme funguje Wi-Fi aj Bluetooth. Sú to vlny s dĺžkou od jedného milimetra do desať centimetrov.
Matej: Fascinujúce. Takže vďaka mikrovlnám môžem na mobile pozerať video o tom, ako si v mikrovlnke urobiť popcorn.
Matej: Takže to je základná štruktúra hmoty, ale kde sa vlastne vzal ten nápad... ten úplne prvotný koncept atómu?
Nina: Musíme sa vrátiť v čase. A to poriadne ďaleko, až do starovekého Grécka.
Matej: Čože? Naozaj tak ďaleko?
Nina: Presne tak. Filozofi ako Demokritos a Leukippos tvrdili, že ak budeš deliť hmotu na stále menšie kúsky, raz dosiahneš bod, kde to už ďalej nepôjde.
Matej: A tomu bodu povedali...?
Nina: „Atomos,“ čo v gréčtine znamená „nedeliteľný“. Pre nich bol atóm tou najmenšou, základnou čiastočkou látky.
Matej: Takže taká super-malá legová kocka vesmíru.
Nina: Dá sa to tak povedať. Táto myšlienka pretrvala tisícky rokov, až kým jej John Dalton v roku 1803 nedal vedecký základ.
Matej: Ale skutočný zlom prišiel ešte neskôr, však? Keď sa do hry zapojila energia.
Nina: Absolútne. V roku 1900 prišiel Max Planck so zistením, že energia sa nevyžaruje spojito, ako tečúca voda, ale v malých balíčkoch, ktoré nazval kvantá.
Matej: V balíčkoch? Ako nejaké energetické cukríky?
Nina: Presne tak! A dokonca na to vytvoril slávnu rovnicu: E sa rovná h krát f. Kde 'E' je energia jedného fotónu a 'f' je frekvencia.
Matej: A to záhadné 'h'?
Nina: To je Planckova konštanta. Kľúčové číslo, ktoré nám otvára dvere do sveta kvantovej fyziky. A práve o tom, čo nasledovalo po tomto objave...
Matej: Tak a to nás privádza k nášmu poslednému dnešnému modelu, ktorý je dosť... vizuálny. Čo prišlo po Daltonovej jednoduchej guličke?
Nina: Presne tak. Prišiel anglický fyzik Joseph John Thomson. V roku 1897, na základe svojich experimentov s vodivosťou plynov, prišiel s niečím revolučným.
Matej: Dobre, som zvedavý. Ako teda podľa neho atóm vyzeral?
Nina: Vieš čo, najlepšie sa to opisuje ako "puding s hrozienkami". Celý atóm si predstav ako guľu kladne nabitej hmoty – to je ten puding. A v nej sú rovnomerne rozptýlené záporne nabité elektróny, ako tie hrozienka.
Matej: Počkaj, takže atómy sú vlastne dezert? To znie oveľa lepšie ako len nejaká guľa.
Nina: Presne! Preto sa mu hovorí "pudingový model". To najdôležitejšie je, že Thomson objavil elektrón! A za tento objav dostal v roku 1906 Nobelovu cenu.
Matej: Takže to nebol len nejaký nápad, on to mal podložené experimentmi.
Nina: Áno, bol to skvelý experimentálny fyzik. Tento model bol prvý, ktorý počítal s tým, že atóm má nejakú vnútornú štruktúru.
Matej: Fantastické. Takže, aby sme to dnes zhrnuli: od jednoduchej nedeliteľnej guľôčky sme sa dostali k chutnému pudingu plnému elektrónov. Obrovský skok.
Nina: Presne tak. A pripravil pôdu pre všetko, čo prišlo potom.
Matej: Nina, opäť raz skvelé vysvetlenie, ďakujem. A vám, milí poslucháči, ďakujeme za pozornosť a dopočutia pri ďalšej epizóde Studyfi Podcastu!