Podcast o Ekonomický rast, technológie a trh práce

Kapitoly

Čo je to rast?

Ustálený stav

Kľúčové premenné rastu

Praktický príklad

Strach z robotov?

Ako mzdy a ceny reagujú

Kde sa berú inovácie?

Zhrnutie a prechod

Kde sa uplatniť v Európe?

Najkritickejšie povolania

Profesie, ktorých je prebytok

Prekvapivé rodové rozdiely

Zhrnutie a záver

Přepis

Marek: …počkaj, takže v ustálenom stave rastie celá ekonomika, ale výstup na jedného takzvaného efektívneho pracovníka ostáva rovnaký? To je fascinujúce!

Natália: Presne tak! Znie to ako paradox, ale je to základ dlhodobého rastu. Všetko sa hýbe, ale v dokonalej rovnováhe.

Marek: Tomuto sa musíme pozrieť na zúbok. Počúvate Studyfi Podcast, poďme na to.

Natália: Super. Doteraz sme sa bavili o rovnováhe, kde bol výstup, teda HDP, na nejakej potenciálnej úrovni a nezamestnanosť bola prirodzená. Všetko bolo viac-menej stabilné.

Marek: Áno, to si pamätám. Ale reálna ekonomika predsa rastie, nie?

Natália: Presne. A v dlhodobom horizonte sa všetko mení. HDP nestagnuje, ale rastie. A s ním aj kapitál. Tomuto hovoríme rast.

Marek: Dobre, a čo je ten „ustálený“ alebo „vyrovnaný“ rast? Ako si to mám predstaviť?

Natália: Predstav si to takto: ekonomika je v stave ustáleného rastu vtedy, keď výstup na efektívneho pracovníka, čo označujeme ako Y lomené AN, je konštantný.

Marek: Efektívny pracovník... to je ako nejaký superhrdina?

Natália: Skoro! Je to vlastne bežný pracovník, ale s vplyvom technológie. AN predstavuje počet pracovníkov (N) vynásobený úrovňou technológie (A). A keď je výstup na tohto „superhrdinu“ konštantný, tak je konštantný aj kapitál na neho, teda K lomené AN.

Marek: Aha! Takže všetko—výstup Y, kapitál K aj tí efektívni pracovníci AN—rastú rovnakou mierou. Sú zosynchronizovaní.

Natália: Bingo! A presne to je vyrovnaný rast, alebo z angličtiny „balanced growth“.

Marek: A aké investície vlastne potrebujeme, aby sme tento stav udržali?

Natália: Na to máme taký vzorec, ktorý vyzerá zložito, ale nie je. Potrebné investície sa rovnajú súčtu troch vecí: miery znehodnotenia kapitálu delta, miery rastu technológií g A, a miery rastu populácie g N. To všetko vynásobené kapitálom na efektívneho pracovníka.

Marek: Takže opotrebovanie strojov, nové vynálezy a počet ľudí. To dáva zmysel.

Natália: Presne. V stave vyrovnaného rastu je preto rast kapitálu na pracovníka daný len rastom technológií, teda g A. A celkový výstup rastie súčtom rastu technológií a rastu populácie, čiže g A plus g N.

Marek: Skúsme si to ukázať na príklade. Povedzme, že populácia rastie o 1 % a technológia o 2,5 %.

Natália: Perfektný príklad! Takže, aké budú miery rastu? Výstup na efektívneho pracovníka bude mať rast nula, lebo sme v ustálenom stave.

Marek: Jasné. A výstup na jedného pracovníka?

Natália: Ten porastie presne tempom technologického pokroku, čiže o 2,5 %.

Marek: A celkový výstup celej ekonomiky?

Natália: Ten bude súčtom rastu populácie a technológií. Takže 1 % plus 2,5 % je spolu 3,5 %. Vidíš? Všetko do seba pekne zapadá.

Marek: A presne to ma privádza k ďalšej veci, Natália. Technológie. Vždy sa hovorí, že technologický pokrok je motorom rastu, ale zároveň sa mnohí boja... zoberú nám roboty prácu?

Natália: To je večná otázka. A je to pochopiteľné. Keď sa na to pozrieme úplne zjednodušene, tak áno, ten strach má logický základ. Predstav si produkciu ako jednoduchú rovnicu: Y sa rovná A krát N.

Marek: Kde Y je výstup, N je počet zamestnancov a A je... produktivita? Teda technológia.

Natália: Presne tak. A keď si z toho vyjadríme zamestnanosť N, dostaneme, že N sa rovná Y delené A. Čiže ak produktivita A rastie, na rovnaký výstup potrebujeme menej ľudí. Z toho pramení ten strach z technologickej nezamestnanosti.

Marek: Takže... je to pravda? Viac technológií, menej pracovných miest?

Natália: No, v krátkodobom horizonte to môže spôsobiť otrasy. Ale v strednodobom a dlhodobom horizonte je ten príbeh našťastie zložitejší a oveľa optimistickejší.

Marek: Dobre, tak v čom je ten háčik? Čo tá jednoduchá rovnica neberie do úvahy?

Natália: Neberie do úvahy, ako technológie ovplyvňujú mzdy a ceny. A to je kľúčové! Keď firmy vďaka technológiám vyprodukujú viac s menšími nákladmi, môžu si dovoliť znížiť ceny.

Marek: Okej, to dáva zmysel. Nižšie náklady, nižšie ceny pre zákazníkov.

Natália: Presne. A zároveň si môžu dovoliť platiť vyššie reálne mzdy. To je tá takzvaná cenotvorná rovnica. Vyššia produktivita A tlačí ceny dole a reálne mzdy hore.

Marek: A čo druhá strana? Zamestnanci?

Natália: Aj oni to vedia! Keď zamestnanci vidia, že produktivita rastie, očakávajú, že si z toho koláča tiež odkroja. Takže požadujú vyššie mzdy. To je mzdovo-tvorná rovnica.

Marek: Takže obe strany, firmy aj zamestnanci, posúvajú reálne mzdy nahor vďaka rastu produktivity.

Natália: A hádaj, čo sa stane s nezamestnanosťou? Keď sa obe tieto krivky—cenová aj mzdová—posunú nahor o rovnaký kus... prirodzená miera nezamestnanosti sa v strednodobom horizonte nezmení.

Marek: Wow. Takže ten pokrok sa v podstate sám zaplatí vyššími mzdami a nezvýši nezamestnanosť. Ale odkiaľ sa ten pokrok vlastne berie? Kde vzniká to magické "A"?

Natália: Z výskumu a vývoja, alebo R&D, ako sa bežne hovorí. To sú investície firiem a štátu do objavovania nových postupov a produktov.

Marek: A predpokladám, že nie každé euro investované do výskumu prinesie rovnaký výsledok.

Natália: Určite nie. Ekonómovia tu hovoria o dvoch veciach. Prvá je „plodnosť“ výskumu. To znamená, ako efektívne sa peniaze menia na nové nápady. Záleží na kvalite univerzít, prepojení základného a aplikovaného výskumu a tak ďalej.

Marek: A tá druhá vec?

Natália: To je „vhodnosť“ výskumu. V podstate ide o to, či si firma dokáže ochrániť svoje objavy a profitovať z nich. Tam hrajú rolu patenty a celková ochrana duševného vlastníctva.

Marek: Jasné, nikto nechce investovať milióny, ak mu nápad na druhý deň niekto ukradne.

Natália: Presne tak. A preto vidíme obrovské rozdiely v raste medzi krajinami. Nie je to len o geografii, ale aj o fungujúcich inštitúciách, ktoré chránia vlastnícke práva.

Marek: Takže, ak to zhrniem, technologický pokrok, hoci môže krátkodobo strašiť, v dlhodobom horizonte vedie k vyšším reálnym mzdám bez toho, aby nutne zvyšoval nezamestnanosť. A kľúčom k nemu sú investície do výskumu a vývoja. Super. Tým sme sa pozreli na dlhodobý rast a jeho motory.

Natália: Áno, preskúmali sme trh práce, model IS-LM-PC a nakoniec aj tento dlhodobý pohľad.

Marek: Perfektné. Ale čo sa stane, keď tento pekne namazaný stroj narazí na prekážku? V ďalšej časti sa pozrieme na to, čo sa deje, keď do ekonomiky udrú finančné krízy.

Marek: A všetky tieto dáta a grafy o ekonomike, o ktorých sme sa bavili... nakoniec vedú k jednej zásadnej otázke. Kde sa vlastne zamestnať?

Natália: Presne tak, Marek. To je to, na čom najviac záleží. A našťastie, máme celkom dobré dáta aj o tom, aké profesie Európskej únii chýbajú najviac.

Marek: Tak to som zvedavý. Kto je na vrchole rebríčka? Tipujem programátorov alebo nejakých IT špecialistov.

Natália: Blízko, ale nie úplne. Na úplne prvom mieste, v 21 krajinách, chýbajú... zvárači a rezači plameňom.

Marek: Zvárači? Vážne? To by som nepovedal. Čakal som niečo viac digitálne.

Natália: Digitálne profesie tam sú tiež, neboj sa. Hneď za zváračmi sú inštalatéri a potrubári, a potom vodiči nákladných áut. Ale v zozname nájdeš aj systémových analytikov či softvérových vývojárov.

Marek: Dobre, takže hlavne remeslá. A čo ten zoznam hovorí o vážnosti toho nedostatku? Je to všade rovnaké?

Natália: To je skvelá otázka. Nie je. EÚ sleduje aj takzvanú "vysokú závažnosť", teda ako veľmi je ten problém akútny.

Marek: A kde je to najhoršie?

Natália: Napríklad pri vodičoch nákladných áut je ten nedostatok vážny až v 58% krajín. To je obrovské číslo. Podobne sú na tom zdravotné sestry, lekári, pokrývači alebo podlahári. Tam ten problém naozaj páli.

Marek: Čiže to sú tie najhorúcejšie miesta na trhu práce? Ak chcem mať istotu, mám sa stať vodičom kamiónu?

Natália: V podstate áno. Alebo zdravotnou sestrou. Tam je tá potreba naozaj akútna. Tieto dáta sú kľúčové pre študentov, ktorí si vyberajú, kam sa uberať po škole.

Marek: Okej, poďme na druhú stranu mince. Ktorých povolaní je, naopak, prebytok? Kde je tá konkurencia najväčšia?

Natália: Tu asi mnohých prekvapím. Najrozšírenejšie prebytkové profesie sú napríklad manipulační pracovníci, grafickí a multimediálni dizajnéri, všeobecní administratívni pracovníci či sekretárky.

Marek: Wow. Takže veľa kreatívnych a kancelárskych pozícií. To je celkom studená sprcha pre mnohých.

Natália: Je to tak. Ďalej sú tam napríklad recepční, kaderníčky, kozmetičky alebo aj fotografi a novinári. Nehovorím, že je nemožné sa tam zamestnať, ale konkurencia je tam proste obrovská.

Marek: Dobre, tak máme nedostatkové a prebytkové profesie. Ale všimol som si na tých dátach ešte jednu zaujímavú vec... a to je zastúpenie žien a mužov.

Natália: Áno! A to je možno ten najdôležitejší poznatok z celej analýzy. Je v tom obrovský rozdiel.

Marek: Povedz nám viac.

Natália: Tak si to zoberme. V tých nedostatkových profesiách, teda tam, kde sú pracovné miesta, je podiel žien len 21 %. Sú to prevažne mužské odvetvia ako stavebníctvo či strojárstvo.

Marek: A čo tie prebytkové?

Natália: Tam je to presne naopak. V profesiách, kde je pretlak ľudí, tvoria ženy až 61 %. To sú napríklad spomínané sekretárky, kozmetičky alebo interiérové dizajnérky. Je to obrovská nerovnováha.

Marek: Takže ak by si to mala zhrnúť do jednej vety pre našich poslucháčov, ktorí práve rozmýšľajú o svojej budúcnosti, čo by to bolo?

Natália: Pozerajte sa na dáta. Európa zúfalo potrebuje kvalifikovaných remeselníkov, technikov, vodičov a zdravotníkov. A povzbudila by som hlavne dievčatá, aby sa nebáli ísť aj do týchto, tradične mužských, odvetví, pretože tam je tá príležitosť obrovská.

Marek: Skvelý záver. Takže, kľúčové je spraviť si domácu úlohu a nerozhodovať sa len podľa toho, čo je populárne. Natália, veľmi pekne ti ďakujem za všetky tieto postrehy.

Natália: Aj ja ďakujem za pozvanie, Marek. Bolo mi potešením.

Marek: A vám, milí poslucháči, ďakujeme, že ste s nami boli pri ďalšej epizóde Studyfi Podcastu. Dúfame, že ste si odniesli niečo nové a užitočné. Počujeme sa opäť nabudúce. Majte sa krásne!