Test na Druhá generácia slovenského národného hnutia
Druhá Generácia Slovenského Národného Hnutia: Rozbor & Maturita
Test: Slovanské národné hnutie
20 otázok
Otázka 1: Ján Kollár bol vedec, ktorý sa myšlienke všeslovanskej vzájomnosti venoval z hľadiska archeológie, histórie, literatúry a kultúry Slovanov.
A. Áno
B. Nie
Vysvetlenie: Ján Kollár bol básnikom a ideológom, ktorý myšlienku všeslovanskej vzájomnosti vyslovil vo svojom diele Slávy dcéra. Vedcom, ktorý sa tejto myšlienke venoval aj z hľadiska archeológie, histórie, literatúry a kultúry Slovanov, bol Pavol Jozef Šafárik.
Otázka 2: Hlavným cieľom 2. generácie národného hnutia bolo vytvorenie samostatných štátov pre všetky slovanské národy.
A. Áno
B. Nie
Vysvetlenie: Študijné materiály uvádzajú, že všetci zdieľali myšlienku všeslovanskej vzájomnosti, čiže všetky slovanské národy by mali držať spolu, a že Česi a Slováci mali tvoriť jeden národ. Maďarská vláda sa bála, že sa slovanské národy od nich odpoja a vytvoria si samostatný štát, ale to nebol primárny ani hlavný cieľ hnutia uvedený v materiáloch, skôr obava vlády.
Otázka 3: Centrum národného hnutia zostalo v Trnave aj v neskoršom období.
A. Áno
B. Nie
Vysvetlenie: Centrum hnutia sa prenieslo z Trnavy do Budína, kde pôsobil aj Ján Kollár.
Otázka 4: Pavol Jozef Šafárik sa venoval myšlienke všeslovanskej vzájomnosti aj z hľadiska literatúry Slovanov.
A. Áno
B. Nie
Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov sa Pavol Jozef Šafárik venoval myšlienke všeslovanskej vzájomnosti aj z hľadiska archeológie, histórie, literatúry a kultúry Slovanov.
Otázka 5: Pavol Jozef Šafárik sa venoval myšlienke všeslovanskej vzájomnosti aj z hľadiska histórie Slovanov.
A. Áno
B. Nie
Vysvetlenie: Pavol Jozef Šafárik bol vedcom a myšlienke všeslovanskej vzájomnosti sa venoval aj z hľadiska archeológie, histórie, literatúry a kultúry Slovanov.