Podcast o Dráma ako literárny žáner

Kapitoly

Pôvod a definícia drámy

Formy na javisku

Kto tvorí divadlo?

Štruktúra a žánre drámy

Grécka tragédia

Kreonov dekrét

Antigonin vzdor

Reťazec tragédií

Najväčší dramatik

Hamlet: Byť či nebyť

Kto je kto v Dánsku

Duch a diabolský plán

Tragický koniec všetkých

Zúfalý plán

Osudná chyba a zmierenie

Přepis

Filip: Predstavte si to. Je horúci deň v starovekých Aténach. Vzduchom sa nesie vôňa vína a obetných darov a tisíce ľudí sedia v kamennom amfiteátri. S napätím sledujú muža na javisku, ktorý má na sebe masku a jeho slová sa ozývajú až do posledného radu. Nie je to len zábava... je to rituál.

Sofia: Presne tak, Filip. Je to oslava boha Dionýza, boha vína a plodnosti. A práve tu sa zrodila dráma, tretí základný literárny druh popri lyrike a epike. Počúvate Studyfi Podcast.

Filip: Takže všetko to začalo v Grécku, na párty pre Dionýza?

Sofia: V podstate áno. A za jedného zo zakladateľov sa považuje Sofokles, autor slávnej Antigony a Kráľa Oidipa. Základom drámy je dialogická forma, teda rozhovor postáv. Chýba tu rozprávač.

Filip: Čo ju teda drží pokope? Čo vytvára to napätie?

Sofia: Dramatický konflikt. To je ten motor príbehu. S epikou má dráma spoločný dej a s lyrikou zase to, že autor môže cez postavy vyjadriť svoje pocity a myšlienky. Kľúčové slová sú dejovosť a akčnosť.

Filip: A každá dráma je určená na to, aby sa hrala na javisku, však?

Sofia: Presne. Hovoríme tomu scénická realizácia. Najznámejšia je divadelná hra. Máme javisko pre hercov a hľadisko pre divákov. A s tým súvisia pojmy ako premiéra, čo je prvé uvedenie pre verejnosť, repríza, teda každé ďalšie, a derniéra – úplne posledné predstavenie.

Filip: A čo iné formy okrem divadla?

Sofia: Máme rozhlasovú hru, kde fungujú len zvukové prostriedky. Potom televíznu hru, ktorá má menej postáv a menší priestor. A samozrejme film, ktorý môže byť omnoho rozsiahlejší.

Filip: Za predstavením je určite kopa ľudí. Kto všetko sa na tom podieľa?

Sofia: Och, celý tím! Máme dramaturga, ktorý vyberá a upravuje text, režiséra, ktorý to celé vedie, hercov, scénografa, maskérov, hudobného skladateľa, osvetľovača... Je ich naozaj veľa.

Filip: Takže to nie je len o hercoch, čo sa naučia text. V zákulisí je asi poriadny chaos.

Sofia: Niekedy áno. A režisér im všetkým dáva pokyny cez takzvané scénické poznámky priamo v texte hry.

Filip: Ako vyzerá taká typická štruktúra hry?

Sofia: Zvonku sa člení na dejstvá, ktoré sú oddelené spúšťaním opony. Tie sa ďalej delia na scény a výstupy. Ale dôležitejšia je vnútorná kompozícia.

Filip: To znie zložito.

Sofia: Vôbec nie. Má päť častí: úvod, kde spoznáme postavy. Potom zápletka alebo kolízia, kde vznikne konflikt. Nasleduje vyvrcholenie, čiže kríza. Pred koncom prichádza obrat, peripetia. A nakoniec rozuzlenie, ktorému sa pri tragédii hovorí katastrofa.

Filip: A keď sme pri tej tragédii... Aké sú hlavné žánre?

Sofia: Tie základné sú činohra, kde je vážna téma, ale nikto nezomrie. Potom komédia, čo je veselohra. A samozrejme tragédia, kde to vždy končí smrťou hlavného hrdinu.

Filip: Povedz nám viac o tragédii. Jej názov znie dosť... dramaticky.

Sofia: Pochádza z gréčtiny a znamená doslova „spev capa“, ktorý bol obetovaný bohom. Hrdina sa v nej ocitá v bezvýchodiskovej situácii. V gréckej dráme mali herci masky, hrali iba muži a do deja často zasahovali bohovia. A práve tu exceloval Sofokles s hrou Kráľ Oidipus.

Filip: To je ten, čo...?

Sofia: Áno, presne ten. Nevedomky zabil svojho otca a oženil sa s vlastnou matkou. Keď zistil pravdu, oslepil sa a jeho matka-manželka spáchala samovraždu. To je dokonalý príklad tragickej katastrofy.

Filip: Takže po Oidipovi to v Tébach vôbec nebolo ružové, čo?

Sofia: To ani zďaleka. Jeho synovia, Eteokles a Polyneikos, sa mali striedať na tróne, no pohádali sa. Polyneikos zaútočil na Téby a v boji sa navzájom zabili.

Filip: A vtedy na scénu prichádza ich strýko Kreon ako nový kráľ, správne?

Sofia: Presne tak. A jeho prvé rozhodnutie bolo... dosť drsné. Eteokla, obrancu Téb, nechal pochovať s poctami. Ale Polyneika označil za zradcu a zakázal ho pochovať.

Filip: A do tohto vstupuje Antigona, ich sestra. Čo urobila?

Sofia: Urobila to, čo považovala za správne podľa božských zákonov, nie tých ľudských. Vzdorovala Kreonovi a svojho brata tajne pochovala.

Filip: To sa Kreonovi asi nepáčilo... Aký bol trest?

Sofia: Odsúdil ju na smrť – mali ju zaživa zamurovať v hrobke. Jej snúbenec, a zároveň Kreonov syn Haimon, ho márne prosil o milosť.

Filip: Znie to ako recept na katastrofu.

Sofia: A aj bola! Keď Kreon po varovaní veštca konečne ustúpil, bolo neskoro. Antigona sa obesila, Haimon sa pred jeho očami prebodol mečom a jeho matka Eurydika si tiež vzala život.

Filip: Takže Kreon na konci zostal úplne sám, zničený vlastnou pýchou. To je sila.

Sofia: Presne. A práve ten konflikt medzi svetskou mocou a morálnym zákonom je to, čo robí túto hru takou nadčasovou, o čom si povieme viac...

Filip: Takže prešli sme humanizmus a renesanciu... a teraz prichádza meno, ktoré pozná asi každý. William Shakespeare.

Sofia: Presne tak, Filip. Je považovaný za najväčšieho dramatika všetkých čias. Jeho diela sú proste nesmrteľné a zaraďujeme ho k anglickej humanistickej literatúre.

Filip: A jeho tvorba je naozaj rozsiahla. Ako sa v tom zorientovať?

Sofia: Najlepšie je rozdeliť si ju na tri hlavné žánre. Máme historické hry ako Henrich VI. alebo Richard III.

Filip: Potom komédie, však? Tie sú známe.

Sofia: Áno, napríklad Skrotenie zlej ženy alebo Sen noci svätojánskej. Tie sú plné humoru a zámen.

Filip: A nakoniec tie najslávnejšie... a najsmutnejšie. Tragédie.

Sofia: Presne. Rómeo a Júlia, Othello, Kráľ Lear a samozrejme, Hamlet.

Filip: Hamlet, to je klasika. O čom presne je táto hra?

Sofia: Je to veršovaná tragédia. Hlavnou témou je pomsta za vraždu dánskeho kráľa, Hamletovho otca. Celé sa to odohráva na hrade Elsinor.

Filip: Takže je to vlastne taký idealistický boj proti svetu plnému intríg a zločinu.

Sofia: Presne tak. A aby Hamlet odhalil pravdu, začne sa vydávať za blázna. Je to typický melancholik a introvert.

Filip: A obetuje tomu všetko, však? Aj lásku k Ofélii.

Sofia: Áno, jeho postava je neuveriteľne zložitá. Čo nás vlastne privádza k ďalšej dôležitej téme...

Filip: Takže prechádzame k jednej z najväčších tragédií vôbec. K Hamletovi. Priznám sa, vždy som si myslel, že je to len o tom slávnom monológu „byť či nebyť“.

Sofia: To je len špička ľadovca. V skutočnosti je to príbeh o pomste a zrade. Dej sa odohráva v Dánsku na hrade Elsinor. Máme tu mladého princa Hamleta, ktorý je, pochopiteľne, nešťastný.

Filip: Prečo? Čo sa stalo?

Sofia: Jeho otca, kráľa, zavraždili. A aby toho nebolo málo, jeho matka Gertrúda si takmer okamžite vzala za muža kráľovho brata, Claudiusa. Ten sa stal novým kráľom.

Filip: To znie ako... extrémne komplikovaná rodinná večera.

Sofia: To je slabé slovo! Claudius je podlý vrah. A potom je tu ešte Ofélia, krásne dievča, ktoré Hamleta miluje, no jej osud je naozaj tragický.

Filip: Dobre, takže rodinné vzťahy sú napäté. Ako sa ale Hamlet dozvie o vražde?

Sofia: Tu prichádza tá strašidelná časť. V noci sa na hradbách zjavuje duch jeho mŕtveho otca. A ten mu prezradí, že ho zavraždil Claudius, keď mu do ucha nalial jed.

Filip: Wow. Takže duch mu prikáže, aby ho pomstil?

Sofia: Presne tak. Hamlet ale váha. Čo ak je ten duch diabol? Tak vymyslí geniálnu pascu. Pozve na hrad kočovných hercov, aby zahrali divadlo, ktoré presne kopíruje vraždu jeho otca.

Filip: A Claudius sa na to chytí?

Sofia: Úplne! Keď vidí svoj zločin na javisku, preruší predstavenie a odhalí sa. Potom sa to všetko zvrhne. Hamlet v omyle zabije otca Ofélie, tá sa zblázni a utopí sa. Naozaj smutné.

Filip: A čo finále? Počul som, že tam skoro nikto neprežije.

Sofia: To je pravda. Jej brat Laertes vyzve Hamleta na šermiarsky súboj. Claudius otrávi Laertov meč aj víno pre Hamleta. Kráľovná omylom vypije otrávené víno, obaja súperi sú smrteľne zranení, no Hamlet stihne pred smrťou zabiť Claudiusa.

Filip: Páni. Zrada, pomsta a nešťastná láska... to mi pripomína ďalší slávny príbeh, kde rodinná nenávisť zničila životy mladých milencov.

Filip: Takže toľko k romantizmu. Poďme sa presunúť k dielu, ktoré je snáď synonymom lásky a tragédie.

Sofia: Presne tak, Rómeo a Júlia. Po tom, čo si na plese tajne prisahajú lásku, dohodnú sa na svadbe. Tajne ich zosobáši mních Vavrinec v nádeji, že to zmieri ich rodiny.

Filip: Lenže, ako to už býva, veci sa skomplikujú. Júliini rodičia ju chcú vydať za Parisa, však?

Sofia: Presne. A tu prichádza ten zúfalý plán. Vavrinec dá Júlii odvar, ktorý ju zdanlivo usmrtí. Medzitým pošle Rómeovi list, aby všetko vysvetlil.

Filip: Ale ten list sa k nemu nikdy nedostane, je to tak?

Sofia: Žiaľ nie. Rómeo sa dozvie o Júliinej „smrti“ a zdrvený si kúpi jed. V hrobke ešte stihne zabiť Parisa, ktorý si myslel, že prišiel znesvätiť hrob.

Filip: A potom... potom vypije jed a zomiera pri nej.

Sofia: Presne vo chvíli, keď sa Júlia prebúdza. Keď ho uvidí mŕtveho, vezme jeho dýku a prebodne sa. Je to taká reťazová reakcia nešťastia.

Filip: Až táto obrovská tragédia prinútila ich rodiny, Montekovcov a Capulettovcov, aby nad telami svojich detí konečne uzavreli mier. Smutný koniec pre všetkých.

Sofia: Kľúčové je, že ich smrť nebola zbytočná, ale viedla k zmiereniu. Dôležitý odkaz.

Filip: Týmto tragickým, no silným príbehom by sme dnešnú epizódu aj ukončili. Sofia, ďakujem ti, že si tu bola s nami.

Sofia: Ja ďakujem za pozvanie. Majte sa pekne!

Filip: A vám, milí poslucháči, ďakujeme za počúvanie Studyfi Podcastu. Počujeme sa opäť nabudúce!