Podcast o Domáce zvieratá: Biológia a starostlivosť

Kapitoly

Tajomstvo včelieho tanca

Kto je kto v úli?

Životný cyklus a komunikácia

Kura domáca

Kohút verzus sliepka

Život na farme

Majestátny moriak

Chov kaprov

Pravidlá rybolovu

Králik alebo zajac?

Tajomstvo párnych kopýt

Všetko, čo sa dá využiť zo svine

Tur, vôl a záchrana zubra

Přepis

Sofia: …počkaj, takže ten ich tanec nie je len nejaké náhodné vrtenie sa? Že tým naozaj hovoria, kde je jedlo?!

Michal: Presne tak, Sofia. Je to v podstate ich verzia GPS súradníc. Neuveriteľné, však?

Sofia: Absolútne! Dobre, toto musíme rozobrať podrobnejšie. Vítajte späť pri Studyfi Podcast a dnes sa pozrieme na život včely medonosnej.

Michal: Tak si predstav úľ. To nie je len nejaký domček, je to obrovské mesto. V jednom spoločenstve môže žiť až 80 000 jedincov.

Sofia: Osemdesiat tisíc! To je viac obyvateľov ako má menšie mesto. A predpokladám, že tam vládne prísna hierarchia.

Michal: Úplne presne. Máme tam tri hlavné postavy. Najprv robotnice – to sú neplodné samičky a sú to v podstate workoholičky úľa. Zbierajú nektár, peľ, stavajú plásty, kŕmia larvy... robia proste všetko.

Sofia: Takže dievčatá vládnu svetu, aspoň v úli. A čo ostatní?

Michal: Presne tak. Potom sú tu trúdy, samčekovia. Ich jediná úloha je oplodniť matku. Inak sa len tak poflakujú a živia zásobami.

Sofia: To znie ako celkom fajn život!

Michal: Áno, ale má to háčik. Keď si splnia svoju úlohu, alebo keď príde zima, robotnice ich jednoducho z úľa vyhodia. A samozrejme, na čele všetkého je matka.

Sofia: Kráľovná! Ona je tá najväčšia, však?

Michal: Áno, je najväčšia a jej prácou je klásť vajíčka. Z nich sa liahnu larvy, o ktoré sa starajú robotnice a kŕmia ich špeciálnou materskou kašičkou.

Sofia: A tu sa dostávame späť k tomu tancu. Ako to presne funguje?

Michal: Je to fascinujúce. Keď včela nájde zdroj potravy blízko, do 100 metrov, tancuje v kruhu. Ak je zdroj ďalej, tancuje taký tanec v tvare osmičky. Tým povie ostatným presný smer aj vzdialenosť.

Sofia: To je úžasné. Takže včely sú vlastne super-organizovaná spoločnosť s jasnými pravidlami a úžasnou komunikáciou. A čo také mravce? Sú si v niečom podobné?

Sofia: Takže sme si prešli cicavce, ale čo vtáky? Predpokladám, že tie sú pre človeka rovnako dôležité.

Michal: Presne tak, Sofia! A teraz sa dostávame k hydine. To sú v podstate všetky chovateľsky významné vtáky.

Sofia: Dobre, takže keď poviem hydina, čo všetko si pod tým mám predstaviť? A hlavne, prečo ich vlastne chováme?

Michal: Hydina nám poskytuje mäso, vajcia, masť a dokonca aj perie. Najznámejší zástupca je určite kura domáca.

Sofia: Jasné, kura pozná každý. Ale odkiaľ sa vlastne vzalo? Nepochádza predsa z našich lesov.

Michal: Máš pravdu, pochádza z kury divej, ktorá žije v oblastiach Indie a Indonézie. Odtiaľ sa rozšírila do celého sveta a ľudia z nej vyšľachtili množstvo rôznych plemien.

Sofia: Aha! A niektoré sú lepšie na mäso a iné na vajcia, však?

Michal: Presne tak. A živia sa hlavne zrnom – pšenicou, kukuricou. Majú krátky zobák prispôsobený na zobanie. Nohy zase používajú na hrabanie. Vieš, prečo tak nemotorne lietajú?

Sofia: Hmm, lebo sú ťažké a majú krátke krídla?

Michal: Bingo! Ich telo je príliš mohutné v pomere ku krídlam. Sú to skôr bežci ako letci.

Sofia: A keď už hovoríme o kure, musíme spomenúť kohúta. Ten vyzerá úplne inak ako sliepka.

Michal: Áno, to je skvelý príklad pohlavnej dvojtvarosti. Kohút je mohutnejší, má väčší a farebnejší chvost, a hlavne ten výrazný červený hrebeň a laloky na hlave.

Sofia: Takže je to taký frajer na dvore, ktorý dáva všetkým najavo, kto je tu šéf.

Michal: Dá sa to tak povedať. Ale sliepka má zas inú dôležitú úlohu. Keď sedí na vajciach, voláme ju kvočka.

Sofia: A keď sa z vajíčok vyliahnu malé kurčiatka, sú také zlaté a hneď pobehujú. Ako to, že nepotrebujú, aby ich rodičia kŕmili?

Michal: Lebo sú takzvané nekŕmivé. To znamená, že hneď po vyliahnutí sú schopné samostatne si hľadať potravu. Je to veľká výhoda.

Sofia: To je fascinujúce. Ale poďme k ich životným podmienkam. Asi je rozdiel, či kura behá po dvore u babičky, alebo žije vo veľkochove.

Michal: Obrovský rozdiel. U drobnochovateľov majú voľný výbeh, môžu hrabať, hľadať si v zemi červíky a hmyz. Žijú prirodzenejšie.

Sofia: A vo veľkochovoch v hydinárňach?

Michal: Tam sú často v obmedzenom priestore, v klietkach alebo halách. Pre ich zdravý vývin je však voľný pohyb kľúčový. Je to téma na dlhú debatu.

Sofia: To rozhodne. Zmeňme teraz tému na niečo väčšie. Čo taký moriak? Ten tiež patrí medzi hydinu?

Michal: Samozrejme! Morka domáca bola vyšľachtená z divých predkov žijúcich v Amerike. Do Európy ju priniesli španielski dobyvatelia.

Sofia: Takže je to vlastne prisťahovalec! A platí aj tu tá pohlavná dvojtvarosť?

Michal: Ešte výraznejšie! Samec, moriak, je oveľa väčší ako samica, morka. Má na krku takú červenú kožu a keď sa predvádza, vejárovito rozprestiera chvost a vydáva typický hundravý zvuk.

Sofia: To poznám! A čím sa živí? Asi mu len zrno nestačí.

Michal: Živí sa rastlinnou potravou – obilie, šrot, zemiaky, repa, ale aj tráva vo výbehu. Vyšľachtené plemená môžu mať aj 20 kíl.

Sofia: Páni! Takže kura aj moriak sú hrabavá hydina a sú pre nás dôležitým zdrojom bielkovín. Ale čo taká hydina, ktorá vie plávať? O tom si povieme nabudúce.

Sofia: Takže od včiel sa presúvame k zvieratám, ktoré... no, nebzučia. Poďme na ryby!

Michal: Presne tak. A chov rýb, najmä kaprov, je celá veda. Nie je to len o hádzaní krmiva do vody.

Sofia: Čo si pod tým mám predstaviť? To majú nejaký špeciálny životný cyklus?

Michal: V podstate áno. Na jeseň sa lovia dvojročné a trojročné kapry, no nejdú hneď do predaja.

Sofia: Dávajú si pauzu? Nejaký wellness pobyt?

Michal: Tak trochu! Premiestnia sa do špeciálnych nádrží, aby sa zbavili typického bahnitého zápachu. Je to taká rybacia detoxikačná kúra.

Sofia: Tomu rozumiem. A starostlivosť o samotné rybníky je asi tiež náročná, však?

Michal: Určite. Musí sa vypúšťať voda, hnojiť, kosiť porast na brehoch a samozrejme, prikrmovať ryby.

Sofia: A čo rybolov ako taký? Keď si chcem len tak pre radosť zachytať.

Michal: To je rekreačný rybolov, super záľuba. Ale existuje aj športový rybolov, kde sa normálne súťaží.

Sofia: Ale asi si nemôžem len tak zobrať udicu a ísť na to, že?

Michal: V žiadnom prípade! Platia presné predpisy. Určujú, aké veľké ryby si môžeš nechať a kedy presne v roku sa smie loviť.

Sofia: Takže aj rybár musí byť tak trochu právnik a biológ zároveň. Nestačí len trpezlivosť.

Michal: Presne tak. Je to komplexná činnosť, ktorá spája človeka s prírodou. A keď už hovoríme o využívaní prírodných zdrojov...

Sofia: Takže od psov a mačiek, ktoré sme rozoberali minule, sa dnes presunieme k zvieratám, ktoré sú pre človeka dôležité trochu inak. K tým hospodárskym.

Michal: Presne tak, Sofia. A je to fascinujúci svet! Poďme začať zvieraťom, ktoré si mnohí spájajú skôr s domácim miláčikom, ale je kľúčové aj v chovateľstve.

Sofia: Dobre, som zvedavá. O kom hovoríš?

Michal: O králikovi! A hneď na úvod mám pre teba kontrolnú otázku. Aký je hlavný rozdiel medzi králikom a zajacom?

Sofia: Uhm... Tak na toto sa ma pýtali aj v škole! Myslím, že to súvisí s mláďatami, však?

Michal: Správne! Zajac rodí mláďatá, ktoré sú už plne vyvinuté. Sú osrstené, vidia a sú takmer hneď schopné behať. Sú to takí malí dospeláci.

Sofia: A králiky sú opak, predpokladám.

Michal: Presne. Králičie mláďatá sa rodia slepé, holé a úplne bezmocné v nore. A rozmnožujú sa neuveriteľne rýchlo. Jedna samica môže mať 5 až 10 mláďat niekoľkokrát do roka.

Sofia: Páni, to je... to je naozaj veľa králikov.

Michal: To teda je! Aj preto je králik domáci taký významný v chovoch.

Sofia: Dobre, opustime nory a poďme na farmu k väčším zvieratám. Povedzme... sviniam a dobytku.

Michal: Výborne! Tu sa dostávame k dôležitému pojmu — párnokopytníky.

Sofia: Znie to ako niečo z učebnice. Čo to presne znamená?

Michal: Je to jednoduchšie, ako to znie! Znamená to, že tieto zvieratá majú na nohách párny počet prstov, konkrétne štyri. Ale pri chôdzi našľapujú len na dva prostredné. Tie tvoria to, čomu hovoríme kopyto.

Sofia: Aha! Takže majú v podstate štyri prsty, ale používajú len dva? Čo sa stane s tými ostatnými?

Michal: Tie vonkajšie prsty sú oveľa menšie, pri turovi sú dokonca zakrpatené. Medzi párnokopytníky nepatria len svine a tur, ale aj lesné zvieratá ako jeleň, srnec alebo muflón.

Sofia: Poďme sa pozrieť bližšie na sviňu domácu. Viem, že pochádza z diviaka, však?

Michal: Áno, zo svine divej. Má typické zavalité telo pokryté tuhými štetinami. Chová sa ako ošípaná a kŕmi sa hlavne rastlinnou potravou — napríklad šrotom, čo sú vlastne rozomleté obilniny.

Sofia: Majú aj špeciálne názvy pre samca, samicu a mláďatá?

Michal: Jasné, je to celá veda. Samec je kanec, samica je prasnica. Mláďa, kým pije mlieko, je ciciak, a keď ho od matky odstavia, stáva sa z neho odstavča.

Sofia: Fascinujúce. A na čo všetko sa vlastne ošípané využívajú? Predpokladám, že hlavne na mäso a masť.

Michal: To je základ, ale zďaleka nie všetko! Z kože sa vyrábajú tašky a opasky. Zo štetín sa robia štetce a kefy. A teraz príde tá prekvapivá časť...

Sofia: Som pripravená!

Michal: Z kostí, chrupaviek a kože sa dokonca vyrába glej, teda lepidlo. Takže zo svine sa zužitkuje naozaj takmer všetko.

Sofia: Tak to som netušila! Takže lepidlo v knihe môže mať niečo spoločné s prasiatkom?

Michal: Teoreticky áno! Je to dokonalý príklad hospodárnosti.

Sofia: Dobre, a čo tur domáci, teda dobytok? Tam je to asi jednoduchšie, nie? Mlieko a mäso.

Michal: V podstate áno. Krava nám dáva mlieko, z ktorého máme maslo, syry, jogurty. Býk a teľa sú chované pre mäso, a samozrejme, koža má tiež svoje využitie. Ale je tu jedna historická zaujímavosť.

Sofia: Sem s ňou!

Michal: Počula si už o volovi?

Sofia: Jasné, v rozprávkach vždy niečo ťahá. Ale čo to presne je?

Michal: Vôl je vlastne býk, ktorému odstránili pohlavné žľazy. Tým sa stal pokojnejším a neuveriteľne silným. V minulosti to bol hlavný ťahúň, taký traktor starých čias.

Sofia: Skvelé. A viem, že v Európe žije príbuzný tura, ktorý bol takmer na vyhynutie. Zubor?

Michal: Presne tak, zubor európsky! Pred sto rokmi takmer vyhynul. Prežil len vďaka tomu, že niekoľko posledných jedincov chovali v zoologických záhradách. A jedna z nich bola aj u nás, v Topoľčiankach!

Sofia: To je úžasný príbeh so šťastným koncom. Naozaj sme dnes prebrali toho veľa... od rozdielov medzi králikom a zajacom, cez párnokopytníky až po neuveriteľnú všestrannosť svíň a záchranu zubra.

Michal: Bol to poriadny skok od domácich maznáčikov, však? Ale ukazuje to, aký dôležitý je vzťah človeka a zvierat v každej jeho podobe.

Sofia: Súhlasím. A týmto sa pre dnes lúčime. Ďakujeme, že ste počúvali Studyfi Podcast a tešíme sa na vás pri ďalšej epizóde. Majte sa krásne!

Michal: Dopočutia!