Podcast o Dojacie systémy a výroba surového mlieka

Dojacie systémy a výroba mlieka: Kompletný sprievodca

Podcast

Ako podojiť kravu v 21. storočí: Od kanvy k robotom0:00 / 6:53
0:001:00 zbývá
BarboraČo myslíš, že je najčastejšia chyba, ktorú študenti robia pri otázke o dojacích systémoch? Je to jedna vec, ktorá zamotá takmer 80% z nich – a my ti dnes ukážeme, ako sa jej navždy vyhnúť.
LukášPresne tak. Je to drobnosť, ktorá odlišuje dobrú odpoveď od tej špičkovej. Počúvajte pozorne.
Kapitoly

Ako podojiť kravu v 21. storočí: Od kanvy k robotom

Délka: 6 minut

Kapitoly

Najväčšia chyba pri skúške

Klasika menom DZ K96

Prehliadka moderných dojární

Vitajte v budúcnosti: Robotické dojenie

Deň v živote dojacieho robota

Odborné Zdroje z Košíc

Záverečné Zhrnutie

Přepis

Barbora: Čo myslíš, že je najčastejšia chyba, ktorú študenti robia pri otázke o dojacích systémoch? Je to jedna vec, ktorá zamotá takmer 80% z nich – a my ti dnes ukážeme, ako sa jej navždy vyhnúť.

Lukáš: Presne tak. Je to drobnosť, ktorá odlišuje dobrú odpoveď od tej špičkovej. Počúvajte pozorne.

Barbora: Toto je Studyfi Podcast.

Lukáš: Tak poďme na to. Začnime úplnými základmi, aby sme si ujasnili pojmy. Existujú dva hlavné spôsoby získavania mlieka: kanvové a potrubné dojacie zariadenia.

Barbora: Predpokladám, že kanvové je ten starší, klasickejší spôsob. Ako to funguje?

Lukáš: Správne. Predstav si klasický dojací stroj, napríklad model DZ K96. Má niekoľko kľúčových častí. Sú to ceckové nástrčky, ktoré sa pripájajú na vemeno...

Barbora: Jasné, tie pozná asi každý.

Lukáš: Potom samotná kanva, kam mlieko tečie. Ale to najdôležitejšie je pulzátor a výveva, ktorá vytvára podtlak. Pulzátor strieda podtlak a atmosférický tlak, čím vlastne simuluje sanie teliatka.

Barbora: Aha, takže to nie je len nejaké nepretržité vysávanie. To by asi nebolo veľmi príjemné.

Lukáš: Určite nie. A tie parametre sú kľúčové pre skúšku. Počet pulzov je 50 za minútu a podtlak je nastavený na 50 kilopascalov. To si zapamätaj.

Barbora: Päťdesiat a päťdesiat. To sa pamätá ľahko. Aká je efektivita takéhoto stroja?

Lukáš: Jeden dojič obslúži maximálne dva takéto stroje a podojí asi 15 dojníc za hodinu. Takže pre veľké farmy to už nie je ideálne.

Barbora: A tým sa dostávame k modernejším riešeniam. Aké typy dojární sa používajú na veľkých farmách?

Lukáš: Existuje niekoľko základných typov. Prvá je tandemová dojáreň. Predstav si ju ako boxy za sebou. Každá krava vchádza a odchádza individuálne.

Barbora: To znie ako VIP prístup pre každú kravu. Na čo je to dobré?

Lukáš: Presne tak. Je to skvelé pre menšie stáda, lebo dojič má perfektný prístup ku krave a môže sa jej venovať individuálne.

Barbora: Okej, a čo pre tie obrovské stáda? Stovky kráv?

Lukáš: Tam potrebujeme rýchlosť. A na to je paralelná dojáreň, známa aj ako „side by side“. Kravy stoja vedľa seba, doja sa zozadu a hlavne – odchádzajú naraz, ako skupina.

Barbora: To znie oveľa efektívnejšie. A existuje ešte niečo medzi tým?

Lukáš: Áno, a to je asi najrozšírenejší typ – rybinová dojáreň. Kravy stoja šikmo vedľa seba, ako kostičky ryby. Je to skvelý kompromis medzi prístupom ku krave a počtom zvierat na ploche.

Barbora: Rybinová, paralelná, tandemová... Dobre, v tom už mám jasno. A ako sa tie kravy vôbec dostanú do dojárne? Asi neprídu samé na povel, či?

Lukáš: To by bolo ideálne. Pomáha im takzvaný priháňač. Je to v podstate pohyblivá brána, ktorá jemne posúva čakajúcu skupinu kráv smerom k dojacím státiam. Bez stresu a kriku.

Barbora: Dobre, a teraz sa posuňme do 21. storočia. Počula som o plne automatizovaných, robotických dojárňach. To už znie ako sci-fi.

Lukáš: Už to nie je sci-fi, je to realita a volá sa to Systém automatického dojenia. A tu je tá najväčšia zmena... Dojnica si sama určuje, kedy chce byť podojená.

Barbora: Počkaj, čože? Takže krava si proste povie: „Hm, asi je čas,“ a ide sa podojiť?

Lukáš: Presne tak! Kedykoľvek chce, vojde do dojacieho robota. Tam dostane odmenu vo forme krmiva a robot urobí všetku prácu. Je to obrovská zmena v prístupe k zvieraťu.

Barbora: Aké sú hlavné výhody okrem toho, že sú kravy zjavne spokojnejšie?

Lukáš: Obrovská produktivita práce a úspora nákladov. A čo je dôležité, znižujú sa aj veterinárne náklady až o polovicu, lebo robot dokáže odhaliť zdravotné problémy oveľa skôr ako človek.

Barbora: Fascinujúce. Prejdi nás tým procesom. Čo všetko taký robot, napríklad LELY Astronaut, dokáže?

Lukáš: Takže, krava vojde dnu. Robot ju identifikuje podľa čipu. Zváži ju, skontroluje jej pohybovú aktivitu, dokonca aj telesnú teplotu. Všetky dáta idú okamžite zootechnikovi.

Barbora: To je ako taká pravidelná zdravotná prehliadka.

Lukáš: Presne. Potom rameno s kefami očistí a vymasíruje vemeno, čo stimuluje spustenie mlieka. Následne laserom zameria struky a nasadí na ne nástrčky.

Barbora: Laserom? Wau.

Lukáš: Áno, je to extrémne presné. Robot oddojí prvé streky mlieka a skontroluje ich kvalitu. Ak by bolo mlieko abnormálne, napríklad kvôli zápalu, automaticky ho oddelí.

Barbora: Takže do hlavnej nádrže sa nikdy nedostane zlé mlieko?

Lukáš: Nikdy. Systém meria prietok mlieka z každej štvrte vemena zvlášť. Po dojení struky vydezinfikuje a celý systém sa trikrát denne automaticky vyčistí. Je to neuveriteľne sofistikované.

Barbora: A čo ten sľubovaný „aha“ moment, tá častá chyba, ktorú študenti robia?

Lukáš: A sme pri tom! Tá chyba je, že si zamieňajú typy dojární s robotickým dojením. Myslia si, že robot je len ďalší typ dojárne. Ale nie je.

Barbora: V čom je ten zásadný rozdiel?

Lukáš: Tandemová, paralelná či rybinová dojáreň sú systémy, kde človek dojí skupinu zvierat v určenom čase. Robotické dojenie je úplne iná filozofia – zviera sa rozhoduje samo a proces je individuálny a plne automatizovaný. Je to zmena paradigmy, nie len iný tvar dojárne. A toto keď poviete pri skúške, ukážete, že tomu naozaj rozumiete.

Barbora: A to nás privádza k našej poslednej dnešnej téme. Je to oblasť, ktorá sa týka skoro každého... Mliekarstvo.

Lukáš: Presne tak. A hoci sa to zdá byť priamočiare, je za tým celá veda. Ak by ste sa chceli ponoriť hlbšie, viete, kde hľadať?

Barbora: Daj nám nejaký tip!

Lukáš: Určite siahnite po materiáloch z Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. Konkrétne po multimediálnom programe od autoriek Evy Dudrikovej a Jany Maľovej z roku 2017.

Barbora: To znie dosť odborne. Je to aj pre nás, bežných smrteľníkov?

Lukáš: Absolútne. Aj keď bol primárne určený pre budúcich veterinárov v rámci projektu KEGA, základy sú tam vysvetlené skvele. Pokrýva všetko od získavania surového mlieka až po kľúčové definície.

Barbora: Takže kľúčová rada je: pre mliekarstvo hľadajte publikácie od Dudrikovej a Maľovej z UVLF v Košiciach. Skvelý tip, Lukáš. A tým sme na konci nášho dnešného maratónu.

Lukáš: Dúfam, že sme vám dodali energiu a pár užitočných skratiek k úspešným skúškam. Pamätajte, máte na to!

Barbora: Presne tak. Ďakujeme, že ste počúvali Studyfi Podcast. Učte sa smart, nie hard.

Lukáš: Majte sa!