Podcast o Dlhopisy: Typy, Riziká a Oceňovanie

Kapitoly

Mýtus o bezpečných dlhopisoch

Prečo sú dlhopisy také populárne?

Každá minca má dve strany

Strašiak menom riziko

Kto všetko si požičiava?

Zrod dlhopisu a jeho život na trhu

Durácia – skrytý motor ceny

Ako zistiť férovú cenu?

Šoková terapia v 80. rokoch

Zlyhanie Phillipsovej krivky

Čo je štátny dlh?

Dlhopisy a kapitálový trh

Ako funguje rating?

Hodnotenie Slovenska a záver

Přepis

Lukáš: Väčšina ľudí si myslí, že investovať do dlhopisov je tá najbezpečnejšia, skoro až nudná vec na svete. Proste požičiaš štátu alebo firme peniaze a oni ti ich s úrokom vrátia. Koniec príbehu.

Tereza: Presne tak si to mnohí predstavujú. Ale v skutočnosti je to len polovica pravdy. Vedel si, že niektoré dlhopisy môžu byť rizikovejšie ako akcie a že ich cena sa môže meniť každý deň?

Lukáš: Čože? Rizikovejšie ako akcie? To mi teraz vybuchla hlava. Dobre, toto musíme rozobrať. Počúvate Studyfi Podcast.

Tereza: Poďme na to. Takže, pekne po poriadku. Čo to ten dlhopis vlastne je? Oficiálna definícia hovorí, že je to cenný papier, s ktorým je spojené právo majiteľa požadovať splatenie dlžnej sumy a vyplácanie výnosov.

Lukáš: Počkať, počkať, to znie ako z učebnice. Preložme si to do ľudskej reči. Keď si kúpim dlhopis, v podstate sa stávam bankou, však?

Tereza: Presne tak! Si veriteľ. Požičiavaš peniaze tomu, kto dlhopis vydal – to je takzvaný emitent. A ten sa ti zaviaže, že ti bude pravidelne platiť úrok, ktorému hovoríme kupón, a na konci dohodnutej doby ti vráti celú požičanú sumu, teda menovitú hodnotu.

Lukáš: Takže ja som veriteľ, nie akcionár. To je dôležitý rozdiel. Nezaujíma ma, či má firma obrovský zisk, len chcem svoje peniaze a dohodnuté úroky späť.

Tereza: Bingo. Nemáš žiadne právo zasahovať do riadenia firmy. Tvoj vzťah s emitentom je čisto finančný – ty dáš peniaze, on ti ich vracia s úrokom. Jednoduché a priamočiare... aspoň na prvý pohľad.

Lukáš: Dobre, takže prečo by firma alebo štát vôbec vydávali dlhopisy? Prečo si jednoducho nevezmú úver v banke?

Tereza: Výborná otázka. Predstav si, že potrebuješ obrovské množstvo peňazí. Napríklad na stavbu diaľnice alebo novej továrne. Ísť do jednej banky po miliardový úver je komplikované a drahé.

Lukáš: Chápem. Banka by si asi pýtala poriadne vysoký úrok.

Tereza: Presne. Ale keď vydáš dlhopisy, rozložíš ten dlh medzi tisíce investorov. Každý ti požičia malú časť a ty im za to platíš úrok, ktorý je často nižší, ako by si platil banke. Pre firmu je to lacnejší spôsob, ako získať veľa peňazí na dlhú dobu.

Lukáš: A čo ja ako investor? Prečo by som mal kupovať dlhopisy a nie napríklad akcie, kde môžem zarobiť oveľa viac?

Tereza: Pretože hľadáš stabilitu. Pri dlhopise s dobrým ratingom máš takmer stopercentnú istotu, že svoje peniaze dostaneš späť. Plus, dostávaš pravidelný, vopred známy príjem – ten kupón. Je to ako mať nájomníka, ktorý ti každý rok spoľahlivo zaplatí nájom.

Lukáš: To znie fajn. A nemusím čakať až do konca splatnosti, však? Môžem ho predať aj skôr?

Tereza: Áno, väčšinu dlhopisov môžeš kedykoľvek predať na burze. Sú veľmi dostupné a ich kurz môžeš sledovať na dennej báze, podobne ako pri akciách. To je veľká výhoda.

Lukáš: Zatiaľ to znie ako ideálny svet. Firmy majú lacné peniaze, investori istý zisk. Kde je háčik? Aké sú nevýhody?

Tereza: Tak napríklad pre malého investora môže byť problém vysoká menovitá hodnota. Niektoré dlhopisy sa predávajú v kusoch po tisícoch eur, takže nie sú pre každého. A tiež si treba dať pozor na poplatky, ktoré si účtujú banky pri nákupe.

Lukáš: A čo riziko úrokových sadzieb? Spomínala si, že to nie je také jednoduché.

Tereza: Presne. Povedzme, že si kúpiš dlhopis s pevným úrokom 3% na desať rokov. Ale o rok neskôr úrokové sadzby na trhu stúpnu na 5%. Zrazu tvoj dlhopis s tromi percentami nie je až taký atraktívny, však?

Lukáš: Jasné, mohol som mať viac. Takže v podstate prichádzam o lepší výnos. A dlhodobo sú výnosy z dlhopisov asi nižšie ako z akcií, však?

Tereza: Štatisticky áno. Je to daň za nižšie riziko. A nezabúdaj, ako veriteľ nemáš žiadny podiel na úspechu firmy. Aj keby firma zarobila miliardy, ty stále dostaneš len svoje dohodnuté tri percentá.

Lukáš: A čo nevýhody pre emitenta? Pre firmu, ktorá ich vydáva?

Tereza: Tiež ich nie je málo. Na firmu sú kladené vysoké nároky. Musí byť transparentná, zverejňovať svoje hospodárske výsledky a mať dobrú reputáciu. Celý proces emisie, propagácie a vyplácania stojí nemalé peniaze.

Lukáš: Čiže nestačí len povedať: „Hej ľudia, požičajte mi!“

Tereza: To veru nie. A hlavne, firma si zvyšuje zadlženosť. Stáva sa zraniteľnejšou, ak príde ekonomická kríza. Musí splácať kupóny a istinu bez ohľadu na to, či sa jej darí alebo nie.

Lukáš: Dobre, poďme sa pozrieť na tie riziká, ktoré si spomínala na začiatku. Čo je to najväčšie riziko, na ktoré si mám dať pozor?

Tereza: Asi najznámejšie je kreditné riziko. Teda riziko, že ti emitent jednoducho peniaze nevráti. Že skrachuje.

Lukáš: Ako zistím, či niekto nie je na pokraji krachu?

Tereza: Na to slúžia ratingové agentúry. Tie hodnotia spoľahlivosť emitentov. Najlepšie hodnotenie je AAA, to sú tí najspoľahlivejší dlžníci, ako napríklad Nemecko. Potom to ide nižšie, B, C... až po dlhopisy, ktorým sa hovorí „junk bonds“ alebo prašivé dlhopisy.

Lukáš: Prašivé dlhopisy! To znie ako niečo z Divokého západu. Tam je asi vysoký výnos, ale aj obrovské riziko, že neuvidím ani cent.

Tereza: Presne tak. Potom je tu už spomínané riziko zmeny úrokovej sadzby. To je kľúčové. Keď úrokové sadzby na trhu rastú, cena existujúcich dlhopisov s nižším kupónom klesá. A naopak. Je to ako hojdačka.

Lukáš: A čo inflácia? Dnes je to obrovská téma. Tá mi asi tiež odkrajuje z výnosu.

Tereza: Inflačné riziko je obrovský problém. Ak máš dlhopis s výnosom 2% ročne, ale inflácia je 5%, reálne si každý rok 3% v mínuse. Tvoje peniaze strácajú kúpnu silu.

Lukáš: Au. A sú ešte nejaké ďalšie? Znie to, akoby na mňa číhalo nebezpečenstvo na každom rohu.

Tereza: Nie je to až také zlé, ale treba byť informovaný. Je tu napríklad riziko likvidity – že keď budeš chcieť dlhopis rýchlo predať, nenájdeš kupca. Alebo menové riziko, ak kupuješ dlhopis v cudzej mene. A potom riziko udalosti, ako bol napríklad COVID, kedy sa trhy správajú nepredvídateľne.

Lukáš: Dobre, teraz mám v rizikách celkom jasno. Kto všetko vlastne môže vydávať dlhopisy? Spomínali sme štáty a firmy.

Tereza: Presne. Máme tu štátne dlhopisy, ktoré sú považované za najbezpečnejšie. Potom komunálne, tie vydávajú mestá a obce, napríklad na stavbu školy alebo plavárne.

Lukáš: To znie zaujímavo. Môžem teda požičať peniaze priamo svojmu mestu?

Tereza: Teoreticky áno, ak by vydalo dlhopisy. Ďalej sú tu bankové obligácie a špeciálny typ, hypotekárne záložné listy. A samozrejme, najväčšou skupinou sú podnikové dlhopisy, ktoré vydávajú firmy.

Lukáš: A ako sa rozhoduje o cene? Ako viem, či je dlhopis drahý alebo lacný?

Tereza: To závisí od niekoľkých faktorov. Hlavne od vzťahu medzi kupónom, teda úrokom, ktorý dlhopis platí, a aktuálnou výnosnosťou na trhu. Zjednodušene: ak je kupón dlhopisu vyšší ako aktuálne úrokové sadzby, jeho cena bude vyššia ako menovitá hodnota. A naopak.

Lukáš: Čiže ak mám starý dlhopis so super úrokom, ľudia sú ochotní mi zaň zaplatiť viac?

Tereza: Presne. Ďalšími faktormi sú doba do splatnosti – čím je dlhšia, tým je väčšie riziko a investor chce vyšší výnos. A samozrejme bonita emitenta, teda ten rating, o ktorom sme hovorili. Nikto nekúpi dlhopis od firmy na pokraji krachu za plnú cenu.

Lukáš: Ako vlastne taký dlhopis vznikne? Ako prebieha tá emisia?

Tereza: Na začiatku je takzvaný prospekt emitenta. Je to v podstate rodný list dlhopisu. Sú v ňom všetky dôležité informácie: kto ho vydáva, v akej mene, aká je celková hodnota emisie, aký bude kupón, kedy je splatnosť...

Lukáš: A je to fyzický papier? Ako v starých filmoch, kde majú v trezore ozdobné listiny?

Tereza: Dnes už len málokedy. Väčšina dlhopisov je v dematerializovanej podobe, teda existujú len ako elektronický záznam. Potom emitent predá emisiu buď priamo investorom, alebo častejšie cez sprostredkovateľov, ako sú investičné banky.

Lukáš: A kde s nimi môžem potom obchodovať?

Tereza: Sú dve hlavné miesta. Buď na regulovanej burze, kde sú prísne podmienky a vysoké poplatky, ale je to transparentné. Alebo na takzvanom OTC trhu, čo je skratka pre „over-the-counter“. To je v podstate priamy obchod medzi dvoma stranami.

Lukáš: A je v tom nejaký rozdiel?

Tereza: Obrovský. OTC trh je menej regulovaný a často sa tam obchoduje s rizikovejšími dlhopismi, vrátane tých „padlých anjelov“ – dlhopisov od firiem, ktorým sa prestalo dariť. Je to trh pre skúsenejších investorov.

Lukáš: Počul som ešte jeden pojem v súvislosti s dlhopismi – durácia. Znie to ako doba splatnosti, ale asi to nie je to isté, však?

Tereza: Správne, nie je. Je to jeden z najdôležitejších, ale často nepochopených konceptov. Durácia meria citlivosť ceny dlhopisu na zmenu úrokových sadzieb. Udáva sa v rokoch.

Lukáš: Citlivosť? Ako to myslíš?

Tereza: Predstav si to ako páku. Čím je dlhšia durácia, tým je tá páka dlhšia. A aj malá zmena úrokových sadzieb spôsobí veľký pohyb v cene dlhopisu. Napríklad, ak má dlhopis duráciu 5 rokov a úrokové sadzby klesnú o 1%, jeho cena stúpne o približne 5%.

Lukáš: Aha! Takže ak čakám, že úrokové sadzby budú klesať, mal by som hľadať dlhopisy s dlhou duráciou, aby som čo najviac zarobil na raste ich ceny.

Tereza: Presne si to pochopil! A naopak, ak sa bojíš rastu sadzieb, vyberieš si dlhopisy s krátkou duráciou, ktorých cena sa až tak veľmi nezmení. Durácia je vždy menšia ako doba splatnosti, s výnimkou dlhopisov s nulovým kupónom, kde sa rovnajú.

Lukáš: Posledná otázka. Ako profesionáli oceňujú dlhopisy? Používajú nejaké zložité matematické modely?

Tereza: Áno, existuje viacero modelov. Najzákladnejší je model diskontovaných peňažných tokov. Znie to zložito, ale myšlienka je jednoduchá: cena dlhopisu by sa mala rovnať súčtu všetkých budúcich príjmov – teda všetkých kupónov a konečnej istiny – prepočítaných na dnešnú hodnotu.

Lukáš: Prečo na dnešnú hodnotu?

Tereza: Lebo euro dnes má väčšiu hodnotu ako euro o desať rokov. Takže budúce platby musíme „diskontovať“, teda znížiť o určitú úrokovú mieru, aby sme zistili ich súčasnú hodnotu.

Lukáš: A sú aj iné modely?

Tereza: Samozrejme. Sú modely, ktoré zohľadňujú infláciu, modely pre dlhopisy, kde sa výplaty časom menia, a podobne. V praxi sa tieto modely využívajú na investičné rozhodovanie, riadenie portfólií, alebo dokonca na audit firiem, aby sa overilo, či majú svoj majetok správne ocenený.

Lukáš: Wow. Takže od jednoduchej pôžičky sme sa dostali až k zložitej finančnej matematike.

Tereza: Vitaj vo svete financií! Ale základný princíp je stále ten istý. Požičiavaš peniaze a očakávaš, že ti ich vrátia s úrokom. Len tých „ale“ a „čo ak“ je tam trochu viac, ako sa na prvý pohľad zdá.

Lukáš: Perfektné zhrnutie. Myslím, že v dlhopisoch mám teraz oveľa jasnejšie. Ďakujem, Tereza.

Tereza: Rada som pomohla.

Lukáš: Takže od dlhopisov sa plynule dostávame k tomu, ako sa vlastne riadi celá ekonomika. Teda k makroekonomickej politike. Vždy mi to znelo hrozne zložito.

Tereza: Vôbec to tak nemusí byť. V podstate je to len snaha štátu a centrálnej banky udržať ekonomiku v dobrej kondícii... a niekedy to vyžaduje dosť drastické kroky.

Lukáš: Ako napríklad v Amerike v 80. rokoch? Počul som, že to tam bola celkom divočina.

Tereza: To teda bola. Mali obrovskú infláciu a zároveň recesiu. Takže americká centrálna banka, FED, spravila niečo nevídané. Zvýšila úrokové sadzby na historicky najvyššiu hodnotu... až na 14 percent!

Lukáš: Štrnásť?! To je šialené. To muselo ekonomiku úplne zastaviť.

Tereza: A aj zastavilo. Spôsobilo to recesiu, kde nezamestnanosť vyskočila na 11 percent. Najviac utrpela výroba, autá a stavebníctvo.

Lukáš: Dobre, ale... prečo by niekto úmyselne spôsobil recesiu?

Tereza: To je tá zaujímavá časť. Predtým totiž politici verili v takzvanú Philipsovu krivku. Mysleli si, že môžu znížiť nezamestnanosť, ak za to „zaplatia“ trochou vyššej inflácie.

Lukáš: Ako taký kompromis... niečo za niečo.

Tereza: Presne. Ale táto kríza ukázala, že z dlhodobého hľadiska to nefunguje. Táto teória sa im v priamom prenose rozsypala.

Lukáš: Takže zistili, že staré mapy už neplatia. To je naozaj fascinujúce. A čo prišlo potom?

Tereza: Potom prišla na scénu fiškálna politika v plnej sile. A s ňou obrovská téma... štátny dlh.

Lukáš: Štátny dlh. To znie ako niečo, čo máme všetci v malíčku, ale vlastne tomu skoro nikto poriadne nerozumie.

Tereza: Dobrá poznámka. V skratke, štátny dlh je súhrn všetkých záväzkov, ktoré si štát narobil v minulosti. Je to ako taký kumulatívny účet za všetky minulé večierky.

Lukáš: Rozumiem. A ten dlh si štát robí kde? Požičiava si od susedov?

Tereza: V podstate áno! Existujú dva hlavné druhy. Prvým je zahraničný dlh, keď si požičiavame od iných krajín alebo medzinárodných inštitúcií.

Lukáš: A ten druhý? Predpokladám, že ten je "domáci".

Tereza: Presne tak, to je vnútorný dlh. To je, keď si štát požičiava od vlastných občanov či firiem. Napríklad cez štátne dlhopisy.

Lukáš: Takže si v podstate štát požičiava od nás, aby nám potom mohol dať nejaké služby? To znie... trochu zamotane.

Tereza: Je to tak. Ale kľúčové je, že pri oboch typoch dlhu platíme úroky. A ten konečný účet... ten sa vždy prenesie na daňových poplatníkov. Čiže na nás všetkých.

Lukáš: Takže či už si požičiavame zvonku alebo sami od seba, na konci dňa to zaplatíme my všetci z našich daní. To je dôležité si uvedomiť. A ako to ovplyvňuje dnešnú ekonomiku?

Tereza: Presne tak, a tu sa dostávame ku kapitálovému trhu. Je to miesto, kde si štát dlhodobo požičiava. Robí to tak, že vydáva cenné papiere, konkrétne štátne dlhopisy.

Lukáš: Takže štát vlastne povie: „Potrebujem peniaze, kto mi požičia?“ a vydá na to nejaký papier?

Tereza: V podstate áno. Tento „papier“, teda dlhopis, vydáva Ministerstvo financií. No samotný predaj, tie aukcie, zabezpečuje Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, známa ako ARDAL.

Lukáš: A ako také aukcie vyzerajú? Sú tam ľudia s kladivkami a kričia ceny?

Tereza: Nie tak celkom dramaticky. Používajú sa hlavne dva typy. Pri holandskej aukcii sa stanoví jedna cena a uspokoja sa všetky ponuky za túto cenu. Pri americkej dostane každý to, za čo si sám ponúkol.

Lukáš: Dobre, ale ako ja ako investor viem, či je bezpečné štátu požičať? Či mi to vôbec vráti?

Tereza: Výborná otázka. Na to slúži rating. Je to vlastne hodnotenie dôveryhodnosti. Ratingové agentúry ako Moody's alebo S&P posudzujú, či je štát schopný a ochotný svoje dlhy splácať načas.

Lukáš: Čiže je to ako známka v škole pre financie krajiny? A štát má asi najlepšiu, však?

Tereza: Presne. Štát sa považuje za najspoľahlivejšieho dlžníka, takže jeho rating je základné hodnotenie, od ktorého sa odvíjajú ostatné, napríklad pre firmy.

Lukáš: A čo všetko sa pri takom hodnotení štátu zohľadňuje?

Tereza: Je toho veľa. Skúma sa politické riziko – ako funguje vláda, aká je korupcia... A samozrejme ekonomické riziko. Napríklad či viac vyvážame ako dovážame a aké sú plány do budúcnosti.

Lukáš: A ako sme na tom my? Akú máme známku?

Tereza: Slovensko má dobré hodnotenie, sme v takzvanom investičnom stupni. Podľa S&P máme A+, od Moody's A2. To znamená, že riziko, že by sme nesplatili dlhy, je veľmi nízke.

Lukáš: Takže, aby sme to zhrnuli... Štát si požičiava na kapitálovom trhu vydávaním dlhopisov a rating nám hovorí, aká je šanca, že peniaze vráti. A my sme, našťastie, dôveryhodný partner.

Tereza: Presne si to vystihol. Je to zložitý systém, ale kľúčové je rozumieť týmto základom. Verím, že sme našim poslucháčom dnes pomohli sa v tom zorientovať.

Lukáš: Určite áno. Ďakujem ti veľmi pekne, Tereza, za skvelé vysvetlenia. A vám, milí poslucháči, ďakujeme za pozornosť a tešíme sa na vás pri ďalšej časti Studyfi Podcastu.

Tereza: Dovidenia.