Dejiny zberateľstva a múzeí: Od antiky po renesanciu
Délka: 3 minut
Od playlistu k múzeu
Kabinety kuriozít
Vedecké zbierky a králi zberatelia
Rudolf II. a jeho poklady
Zhrnutie a odkaz
Lenka: Premýšľal si niekedy nad tým, čo majú spoločné tvoj obľúbený playlist, zbierka tenisiek a korunovačné klenoty? Všetko sú to zbierky. A tá myšlienka... zhromažďovať veci, ktoré sú pre nás dôležité, krásne alebo zvláštne... tá je vlastne motorom, ktorý stál pri zrode prvých múzeí.
Lukáš: Presne tak. Tá vášeň je prastará. A práve tí najmocnejší ľudia v histórii z nej urobili umenie. Počúvate Studyfi Podcast.
Lenka: Dobre, takže kde to všetko začalo? Bavíme sa o nejakých skladoch plných starožitností?
Lukáš: Skoro. S nástupom renesancie a humanizmu v 14. a 15. storočí sa ľudia začali opäť zaujímať o antiku a vedu. Šľachtici a cirkev si začali vytvárať zbierky obrazov a sôch, z ktorých vznikali prvé galérie.
Lenka: Ale nebolo to len umenie, však?
Lukáš: Vôbec nie. V 16. storočí prišli do módy takzvané „komory umenia a divov“, alebo nemecky Kunstkammer a Wunderkammer. Predstav si miestnosť, kde vedľa seba leží antická socha, vypchatý krokodíl, pštrosie vajce a údajný roh jednorožca.
Lenka: Počkať, roh jednorožca? To znie skôr ako obchod so suvenírmi z Harryho Pottera.
Lukáš: Presne! Bol to mix vedy, umenia a čistej zvedavosti. Jeden belgický učenec, Samuel von Quicheberg, dokonca v roku 1565 napísal prvú príručku, ako takéto „múzeum“ správne organizovať.
Lenka: Takže popri umení sa začala zbierať aj príroda?
Lukáš: Áno, hlavne v 16. storočí, keď sa z objaviteľských ciest vozili neznáme rastliny a zvieratá. Napríklad lekárnici si budovali vlastné zbierky, aby skúmali ich liečivé účinky. Švajčiar Konrad Gesner, prezývaný otec zoológie, mal jednu z prvých veľkých prírodovedných zbierok.
Lenka: A čo tí najmocnejší? Ktorí panovníci boli najväčšími zberateľmi?
Lukáš: Tých bolo veľa. Vo Florencii to bol rod Mediciovcov, ktorí ako prví použili slovo „múzeum“ pre svoju zbierku. Vo Francúzsku František I., v Anglicku Karol I. Všetci chceli ukázať svoje bohatstvo a vzdelanosť.
Lenka: A čo u nás v strednej Európe? Mali sme aj my nejakých vášnivých zberateľov?
Lukáš: A akých! Najznámejší bol cisár Rudolf II. na Pražskom hrade. Jeho zbierka bola legendárna. Mal tam diela od najlepších umelcov, ale aj múmie, minerály, obrovskú knižnicu a dokonca alchymistickú dielňu.
Lenka: Takže sa snažil vyrobiť zlato popri obdivovaní umenia?
Lukáš: Presne tak. Bol posadnutý získavaním vzácnych a jedinečných predmetov. Bohužiaľ, jeho zbierka bola súkromná, verejnosť do nej nemohla. A čo je najsmutnejšie, po jeho smrti bola z veľkej časti rozpredaná alebo ukradnutá Švédmi v roku 1648.
Lenka: Aký je teda kľúčový odkaz z tohto obdobia? Čo by sme si mali zapamätať?
Lukáš: Že prvé múzeá, alebo skôr ich predchodcovia, neboli verejné inštitúcie. Boli to súkromné poklady kráľov, šľachticov a vedcov, ktoré odrážali ich záujmy – či už to bolo umenie, veda, alebo len čistá zvedavosť a túžba ohúriť.
Lenka: Takže od súkromnej vášne k verejnému vzdelávaniu. Super, vďaka Lukáš za skvelý prehľad.
Lukáš: Rado sa stalo. Majte sa pekne a učeniu zdar!