Test na Dejiny predvedeckej psychológie
Dejiny Predvedeckej Psychológie: Kľúčoví Myslitelia a Koncepty
Test: História psychológie, Vedecká metodológia - história a kontext, Filozofia staroveku a antiky, Filozofia novoveku a racionalizmu, Filozofia psychológie, Filozofia osvietenstva a politická filozofia, Metodológia a prístup Francisca Bacona, Vedecká metodológia - teória a filozofia, Filozofia 19. storočia a nemecká tradícia
20 otázok
Otázka 1: David Hume sa vo svojom prístupe k psychológii primárne opieral o špekulatívne metafyzické systémy.
A. Áno
B. Nie
Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov bol Húmov prístup k psychológii empirický a skúmal ľudské vášne prostredníctvom introspekcie a pozorovania vlastnej mysle, nie špekulatívnych metafyzických systémov.
Otázka 2: Ktoré tvrdenia správne popisujú rozdiely a funkcie zmyslového vnímania a reflexie podľa študijného materiálu?
A. Zmyslové vnímanie a reflexia sú dva druhy empírie, z ktorých ľudia získavajú zásobu ideí.
B. Primárne vlastnosti, ako je farba a chuť, vznikajú v našej mysli na základe pôsobenia vonkajších objektov, zatiaľ čo sekundárne vlastnosti vnímame také, aké sú vo vonkajšom svete.
C. Reflexia je vnímanie činnosti našej vlastnej mysle a patrí sem napríklad myslenie a pochybovanie.
D. Zmyslové vnímanie vedie k vzniku vnemu a zahŕňa vnímanie primárnych kvalít, ako sú pohyb a rozľahlosť, a sekundárnych kvalít, ako sú farby a teplo.
Vysvetlenie: Študijný materiál uvádza, že ľudia získavajú idey na základe dvoch druhov empírie: zmyslového vnímania a reflexie, čo potvrdzuje prvú možnosť. Reflexia je definovaná ako vnímanie činnosti našej vlastnej mysle, vrátane myslenia a pochybovania, čo potvrdzuje tretiu možnosť. Zmyslové vnímanie vedie k vzniku vnemu a rozlišuje primárne kvality (pohyb, rozľahlosť) a sekundárne kvality (farby, teplo), čo potvrdzuje štvrtú možnosť. Druhá možnosť je nesprávna, pretože primárne vlastnosti sú vnímané také, aké sú vo vonkajšom svete, zatiaľ čo sekundárne vlastnosti (ako farby a chute) vznikajú v našej mysli.
Otázka 3: Podľa Johna Locka ľudia nemôžu poznať existenciu Boha prostredníctvom svojich zmyslov a inteligencie.
A. Áno
B. Nie
Vysvetlenie: Locke veril, že Boh vybavil ľudí vlastnosťami ako sú zmysly, vnímavosť a inteligencia, a týmto spôsobom im dal jasný dôkaz o svojej existencii.
Otázka 4: Ktoré z nasledujúcich tvrdení najlepšie vystihuje postoj Johna Locka k vrodeným ideám, ako je opísaný v študijných materiáloch?
A. Locke súhlasil s Descartom v tom, že vrodené idey existujú, ale líšili sa v ich interpretácii.
B. Podľa Locka sa existencia vrodených ideí nedá nijako doložiť a smerodajná je skúsenosť.
C. Locke tvrdil, že idea Boha je vrodená, ale vyžaduje si rozvoj prostredníctvom viery.
D. Morálka a chápanie matematických právd sú podľa Locka vrodené a nevyžadujú si výchovu ani cvičenie.
Vysvetlenie: Študijné materiály uvádzajú, že Locke polemizuje o Descartovej predstave o existencii vrodených ideí a podľa Lockeho nejde existenciu vrodených ideí nijako doložiť. Smerodajná je podľa neho skúsenosť. Ďalej sa uvádza, že morálka a chápanie matematických právd sú výsledkom výchovy a cvičenia, a ani idea Boha nie je vrodená, čo Locke zdôvodňuje objavom národov bez znalosti Boha.
Otázka 5: Francis Bacon vo svojom diele Nové organon presadzoval vedeckú metódu zdôrazňujúcu pozorovanie a porozumenie prírodným javom.
A. Áno
B. Nie
Vysvetlenie: Francis Bacon vytvoril dielo Nové organon, v ktorom presadzoval novú vedeckú metódu, zdôrazňujúcu pozorovanie a porozumenie prírodným javom.