Podcast o Dejiny medzinárodného práva a rané štáty

Kapitoly

Právo národov alebo cudzincov?

Rímska nadradenosť a susedia

Rimania na Slovensku

Po páde Ríma: Samo a Frankovia

Frankovia a prví Moravania

Otec medzinárodného práva

Slobodné more a jeho odkaz

Nerovný svet

Pravidlá podriadenosti

Přepis

Marek: ...počkaj, takže celá tá myšlienka „práva národov“ v Ríme bola vlastne... súkromné právo pre cudzincov? To je neuveriteľné.

Viktória: Presne tak! Je to jeden z najväčších omylov, ktorý sa často traduje. Vôbec to nebolo právo medzi štátmi, ako ho poznáme dnes.

Marek: Dobre, toto si musím zapamätať. A myslím, že to potrebuje počuť každý. Počúvate Studyfi Podcast, kde si zložité témy vysvetlíme úplne jednoducho. Tak poďme na to, Viki. Čo bol teda ten slávny *ius gentium*?

Viktória: Predstav si Rím ako obrovské medzinárodné obchodné centrum. Cudzinci z rôznych kútov sveta tam riešili svoje spory, no nemohli použiť rímske občianske právo. Takže cudzineckí prétori vytvorili *ius gentium* – súbor pravidiel presne pre nich.

Marek: Aha, takže to bolo skôr právo „na území Ríma“, nie „medzi Rímom a Gáliou“ napríklad.

Viktória: Presne! Až po páde Rímskej ríše sa ten pojem začal posúvať a používať vo význame *ius inter gentes* – teda právo medzi národmi.

Marek: Dobre, ale nejaké vzťahy s okolitými kmeňmi a ríšami predsa museli mať, nie? Mierové zmluvy, vojny...

Viktória: Samozrejme, ale neboli založené na rovnosti. Vôbec nie. Rím mal ideu nadradenosti, takzvaného *impéria*. Vnímali sa ako centrum sveta, ktoré sa môže donekonečna rozširovať.

Marek: Takže žiadne zdvorilé diplomatické nóty, skôr príkazy.

Viktória: V podstate áno. Očakávali podriadenosť, nie partnerstvo. Tento model impéria a univerzality potom po nich prebrali mnohé ďalšie ríše v dejinách.

Marek: A ako sa táto rímska imperiálna politika dotkla nášho územia?

Viktória: Veľmi priamo! Keď si Rimania vytvorili provincie Noricum a Panónia, čo je dnešné Rakúsko a západné Maďarsko, potrebovali si zabezpečiť hranicu. A tak z ich iniciatívy vzniklo na území Slovenska takzvané Vanniovo kráľovstvo.

Marek: Takže my sme boli nárazníková zóna?

Viktória: V podstate áno. Bol to polosuverénny útvar germánskeho kmeňa Kvádov, ktorý mal chrániť hranice ríše pred kmeňmi zo severu. Fungovalo to celkom dobre, až kým sa Kvádi nerozhodli, že nájazdy na Panóniu sú zábavnejšie. A tak sa začali Markomanské vojny.

Marek: Rozumiem. A čo prišlo po tom, ako moc Ríma upadla?

Viktória: Mocenské vákuum v Európe zaplnila Franská ríša. V tom čase, v 6. storočí, sa na našom území objavujú prví Slovania. Tí si neskôr, okolo roku 623, vytvorili obranný zväz proti Avarom.

Marek: A to je tá slávna Samova ríša, však?

Viktória: Presne tak, pod vedením franského kupca Sama. Úspešne sa ubránili Avarom, no tým na seba pritiahli pozornosť Frankov. Ich vyslanec Sicharius mal Samovi odkázať, že sú Frankom „povinní službou“.

Marek: Klasika. Starý pán odišiel, nový sa hneď hlási o moc. A čo na to Samo?

Viktória: Podľa kroník ich poslal kade ľahšie, a tým sa začal ďalší významný konflikt. Ale o tom si povieme viac nabudúce. Teraz sa poďme pozrieť na ďalšiu tému.

Marek: Takže presne toto mocenské vákuum po Avaroch využil niekto iný, však? Hovoríme o Franskej ríši, ktorá menila pravidlá hry.

Viktória: Presne tak. Frankovia budovali impérium a mali na to šikovnú stratégiu. Namiesto priamej okupácie si podriaďovali okolité kmene... a to prostredníctvom ich vlastných, lokálnych vládcov.

Marek: Čiže taký stredoveký manažment, hej? Nájdi si lokálneho šéfa a nechaj ho robiť prácu za teba.

Viktória: V podstate áno. A kľúčový dôkaz tohto vzťahu máme z roku 822. Vtedy sa vo Frankfurte konal ríšsky snem a vieš, kto sa ho zúčastnil? Aj Moravania!

Marek: Počkaj, takže toto je ono? To je tá úplne prvá písomná zmienka o Moravovanoch v dejinách?

Viktória: Áno! Práve tu vstupujú na historickú scénu. A tu je ten dôležitý kontext... práve zničenie Avarského kaganátu Frankami uvoľnilo priestor severne od Dunaja pre vznik nového mocenského útvaru.

Marek: Rozumiem. Takže pád jedných vytvoril príležitosť pre druhých. A to nás privádza priamo k tomu, čo z tohto vplyvu vzniklo...

Marek: Takže to celé vlastne nevzniklo len tak včera. Kde to má úplné korene?

Viktória: Presne tak, musíme sa vrátiť až do 17. storočia. K holandskému právnikovi menom Hugo Grotius. Často ho volajú „otcom medzinárodného práva“.

Marek: Hugo Grotius. Znie to dôležito. Čo sa vtedy dialo, že niekto potreboval vymyslieť takéto pravidlá?

Viktória: V Európe zúrili dlhé a brutálne vojny. Hovoríme o osemdesiatročnej vojne medzi Španielskom a Holandskom a tiež o neslávne známej tridsaťročnej vojne.

Marek: Totálny chaos, ktorý zúfalo potreboval nejaký poriadok.

Viktória: Presne! A Grotius sa o to pokúsil. Vo svojom diele „De jure belli ac pacis“, teda „O práve vojny a mieru“, sa snažil stanoviť nejaké hranice.

Marek: Dobre, to dáva zmysel. Ale to nebolo všetko, však?

Viktória: Kdeže. Napísal aj dielo „Mare liberum“, čo znamená „Slobodné more“. Argumentoval, že more patrí všetkým a žiadny štát si ho nemôže privlastniť.

Marek: To znie skoro ako pirátsky slogan! „Slobodné more pre všetkých!“

Viktória: Trochu áno, ale bol to kľúčový základ pre medzinárodný obchod a námorné právo! A teraz to najdôležitejšie... tieto jeho práce sa stali základom medzinárodného práva až do konca prvej svetovej vojny.

Marek: Wow, takže myšlienky jedného človeka formovali vzťahy medzi štátmi po stáročia. Ale čo sa stalo potom? Po prvej svetovej vojne sa to muselo celé zmeniť...

Marek: A toto nás privádza k našej poslednej veľkej téme – k medzinárodným vzťahom. Lebo tá Sichariova predstava nebola len nejaký osamotený nápad, však?

Viktória: Presne tak, Marek. Perfektne to zapadalo do vtedajšieho myslenia. V tej dobe jednoducho neexistoval priestor pre rovnocenné zaobchádzanie medzi spoločenstvami.

Marek: Takže v podstate... kto bol silnejší, ten mal pravdu? Trochu to pripomína školský dvor, ale vo veľkom.

Viktória: Dá sa to tak povedať, ale s oficiálnymi pravidlami. Vychádzalo to ešte z rímskeho dedičstva. Vojensky slabšie národy mali jednoducho slúžiť tým silnejším.

Marek: To znie dosť drsne. Čiže to bolo úplne bez pravidiel, len o sile?

Viktória: A práveže nie! A to je na tom to zaujímavé. Aj tento takzvaný „služobný vzťah“ podliehal istým pravidlám. Nebolo to len tak.

Marek: Akým pravidlám?

Viktória: Musel byť sprevádzaný určitým zaužívaným rituálom. Ten rituál z toho robil oficiálny a záväzný vzťah pre obe strany.

Marek: Super, takže na zhrnutie celej našej dnešnej epizódy... aj tie najstaršie vzťahy a pravidlá boli oveľa komplikovanejšie, než sa na prvý pohľad zdá. Ďakujem ti veľmi pekne, Viki.

Viktória: Aj ja ďakujem. Verím, že to bolo pre našich poslucháčov užitočné.

Marek: Určite áno! Tak teda, priatelia, ďakujeme, že ste počúvali Studyfi Podcast. Majte sa skvele a počujeme sa nabudúce!

Viktória: Dopočutia!