Podcast o Dejiny kníhtlače a knižnej kultúry

Kapitoly

Gutenbergov paradox

Čo je to inkunábula?

Techniky a výzdoba kníh

Kníhtlač prichádza na Slovensko

Reformácia, jezuiti a cenzúra

Vzostup tlačiarskych rodín a nové techniky

Zhrnutie a pikošky na záver

Přepis

Sofia: …a to je na tom to najšialenejšie! Vymyslíš niečo, čo doslova zmení svet, a nakoniec skončíš v dlhoch a bez dielne?

Tomáš: Presne tak! Gutenbergov príbeh je skôr varovaním pre dnešných startupistov než rozprávkou o úspechu. A to sme ešte nespomenuli jeho prvý podnikateľský plán.

Sofia: Počkaj, aký plán? To musí byť dobré.

Tomáš: Pred knihami sa pokúšal predať pútnické zrkadielka. Mali vraj zachytávať svätú energiu z relikvií. Tento biznis mu, prekvapivo, nevyšiel.

Sofia: Zrkadlá na svätú energiu! Tak to je skvelé. Dobre, po tomto úvode, vitajte, alebo lepšie povedané, počúvate Studyfi Podcast. Som Sofia a so mnou je tu expert Tomáš.

Tomáš: Ahojte. Takže áno, Gutenberg. Jeho príbeh je fascinujúci. Nebol to žiadny vedec v laboratóriu. Bol zlatník, a práve táto zručnosť mu pomohla.

Sofia: Ako presne mu pomohlo zlatníctvo?

Tomáš: Vedel pracovať s kovmi. Vďaka tomu dokázal namiešať presnú zliatinu a vytvoriť dokonalé formy na odlievanie jednotlivých písmen. To bol základ celej kníhtlače.

Sofia: Takže mal nápad, mal zručnosti... kde sa to pokazilo?

Tomáš: Peniaze. Potreboval investora. Ten ho však zažaloval tesne pred dokončením slávnej Biblie a zobral mu celú dielňu. Takže na svojom životnom diele v podstate nič nezarobil.

Sofia: Keď hovoríš o jeho Biblii, dostávame sa k pojmu, ktorý sa na skúškach objavuje stále. Inkunábuly. Čo to presne je?

Tomáš: Inkunábuly, alebo po latinsky incunabula, sú prvotlače. Sú to všetky knihy vytlačené od vynálezu kníhtlače, teda približne od roku 1447, až do konca roka 1500.

Sofia: Prečo práve rok 1500? Je to len také okrúhle číslo?

Tomáš: V podstate áno. Je to symbolická hranica. A pre všetko, čo bolo vytlačené hneď potom, v rokoch 1501 až 1510, máme špeciálny názov – postinkunábuly.

Sofia: Aha, takže inkunábula je ako... dieťa v kolíske. Niekde som čítala, že to slovo s tým súvisí.

Tomáš: Presne! Nemecký výraz je Wiegendrucke, čo sa skladá zo slov WIEGEN – kolíska a DRUCKE – tlač. Takže „tlače z kolísky“. Zakladateľom modernej inkunábulistiky, teda vedy o prvotlačiach, bol viedenský knihovník Michael Dennis.

Sofia: A tá slávna Gutenbergova Biblia? Viem, že nebola len jedna verzia.

Tomáš: Správne. Vytlačil ju v dvoch verziách. Jedna bola na papieri, tá lacnejšia. A druhá, luxusnejšia, bola na pergamene, teda na upravenej zvieracej koži.

Sofia: Takže už vtedy mali „paperback“ a „hardcover“ verziu.

Tomáš: Dá sa to tak povedať. Gutenberg začal hromadnú tlač Biblie 23. februára 1455. Ale jeho úplne prvá tlač bola už v roku 1445 – išlo o papierový list s básňou o Poslednom súde.

Sofia: Knihy vtedy neboli len o texte, však? Boli to často umelecké diela. Aké techniky sa používali na ilustrácie?

Tomáš: Najstaršou a najdôležitejšou reprodukčnou grafickou technikou v Európe bol drevorez. Patrí do kategórie tlače z výšky. Jednoducho sa obrázok vyrezal do drevenej dosky, tá sa natrela farbou a odtlačila.

Sofia: To znie celkom jednoducho. Kto s tým vlastne začal?

Tomáš: Ako prvý ozdobil svoju tlač drevorytmi Albrecht Pfister v Bambergu. Drevorezové dosky sa k nám na Slovensko dostávali hlavne z Nemecka, a to buď dunajskou alebo sliezskou cestou.

Sofia: A aké motívy na nich boli? Predpokladám, že hlavne náboženské.

Tomáš: Presne tak, náboženské motívy úplne dominovali. Ale drevorezy sa nepoužívali len na celostránkové ilustrácie. Slúžili aj ako rôzne typografické ozdoby.

Sofia: Ozdoby? Ako napríklad?

Tomáš: Napríklad vinety. To sú menšie, často symetrické ozdoby na titulnej strane alebo medzi kapitolami. Potom vlysy, ktoré typograficky zvýrazňovali začiatok textu, napríklad nad úvodom alebo venovaním.

Sofia: A čo taký frontispice? Ten pojem si pamätám z hodín literatúry.

Tomáš: Áno, frontispice je celostránková ilustrácia v knihe, ktorá sa nachádza na ľavej strane, priamo oproti titulnému listu. Zaujímavosťou je, že prvé známe dielo s portrétnym frontispicom bolo Vita et fabulae.

Sofia: Počkať, a čo iné techniky? Drevorez bol jediný?

Tomáš: Vôbec nie. Neskôr prišla napríklad medirytina. Za najstaršiu sa považuje Bičovanie Krista z roku 1446. A potom, oveľa neskôr, prišli revolučné vynálezy.

Sofia: Dobre, presuňme sa teraz bližšie k nám. Kedy sa kníhtlač dostala na naše územie?

Tomáš: Do susednej Moravy dorazila v roku 1486. Na Slovensku bola najstaršia inkunábula vydaná v roku 1477. A mali sme tu aj významných tlačiarov slovenského pôvodu, ktorí pôsobili v inkunábulovom období.

Sofia: Naozaj? Kto napríklad?

Tomáš: Napríklad Mikuláš Bakalár Štetina, ktorý pôsobil v Plzni, alebo Petrus de Bartfov. Takže Slováci boli pri tom od začiatku.

Sofia: A ktorá inkunábula bola pre nás najvýznamnejšia?

Tomáš: Jednoznačne Kronika Jána z Turca, latinsky Chronica Hungarorum, z roku 1488. Je to veľmi významná slovacikálna inkunábula. Ján z Turca bol prvý laický, teda necirkevný uhorský kronikár.

Sofia: Koľko takýchto vzácnych prvotlačí vlastne na Slovensku máme?

Tomáš: Slovenská národná knižnica v Martine, ktorá sa ako prvá začala systematicky venovať spracovávaniu týchto starých tlačí, ich má dnes v zbierke 881.

Sofia: Nasledujúce storočia boli v Európe dosť búrlivé. Mám na mysli hlavne reformáciu. Ako to ovplyvnilo kníhtlač?

Tomáš: Ovplyvnilo ju to absolútne kľúčovo. Keď Martin Luther v roku 1517 vyvesil vo Wittenbergu svojich 95 téz, kníhtlač bola nástrojom, ktorý tieto myšlienky šíril rýchlosťou blesku po celej Európe.

Sofia: Takže knihy sa stali nástrojom v náboženskom boji.

Tomáš: Presne tak. Na jednej strane reformátori, na druhej katolícka cirkev a jej rekatolizácia. Jezuiti, ktorých do Uhorska povolal Rudolf II., boli v tomto veľmi aktívni. Založili napríklad jezuitskú tlačiareň, ktorá fungovala neuveriteľných 101 rokov.

Sofia: Kde boli tie najproduktívnejšie tlačiarne?

Tomáš: V 18. storočí ich mala pod palcom hlavne katolícka cirkev. Najväčšou a najvýznamnejšou bola Trnavská akademická kníhtlačiareň.

Sofia: Vytlačilo sa u nás aj niečo významné v slovenčine?

Tomáš: Áno! Najstaršia tlačená kresťanská kniha v slovenskom jazyku je Bardejovský katechizmus z roku 1581.

Sofia: Muselo to byť vtedy dosť regulované, nie? Nemohol si len tak hocikto otvoriť tlačiareň.

Tomáš: V 18. storočí už áno, ale boli tam podmienky. Mohol to robiť každý, kto bol v remesle vyučený a mal dostatočný finančný kapitál. Ale s tlačou súviseli štyri dôležité veci: povolenie, privilégium, cenzúra a knižná revízia.

Sofia: Čo bola tá knižná revízia?

Tomáš: To bola v podstate cenzúra kníh, ktoré sa dovážali zo zahraničia. Štát si veľmi prísne strážil, čo sa tu bude čítať.

Sofia: Ako sa to vyvíjalo v 19. storočí? Predpokladám, že tlač sa stávala bežnejšou.

Tomáš: Určite. Vznikli nové tlačiarne napríklad v Martine, Ružomberku a v Nitre. A do popredia sa dostali celé tlačiarenské rodiny, ktoré dominovali trhu.

Sofia: Ako napríklad?

Tomáš: V Banskej Bystrici to bola jednoznačne rodina Macholdovcov, ktorá tam pôsobila sto rokov, od 1832 do 1942. Alebo rodina Škarniclovcov, tí sa zase preslávili výrobou jarmočných a púťových tlačí.

Sofia: To museli byť také vtedajšie bulvárne noviny a letáky, však?

Tomáš: Presne tak. Príbehy, pesničky, senzácie. Ľudia to milovali. A obľúbené boli aj kalendáre, ktoré obsahovali okrem dátumov aj rôzne rady, príbehy a predpovede.

Sofia: A čo technológie? Zostal len starý drevorez a medirytina?

Tomáš: Vôbec nie! Koncom 18. storočia vynašiel Alois Senefelder litografiu, teda kameňotlač. To bol obrovský skok vpred. A v roku 1868 prišiel Čech Jakub Husník s prelomovým vynálezom – svetlotlačou.

Sofia: Svetlotlač? To znie ako niečo zo sci-fi.

Tomáš: A bolo to takmer sci-fi! Bol to spôsob, ako veľmi kvalitne reprodukovať fotografie. Vďaka tomu mohol napríklad frontispice v diele o Uhorsku od J. C. Von Thieleho zobrazovať nádhernú litografiu Vysokých Tatier.

Sofia: A čo prvá fotografia ako taká? To s tým tiež súvisí.

Tomáš: Samozrejme. Prvú fotografiu urobil Joseph Nicéphore Niépce už v roku 1826 a použil techniku zvanú heliografia.

Sofia: Dobre, Tomáš, prešli sme toho naozaj veľa. Skúsme to na záver zhrnúť do pár kľúčových bodov pre našich maturantov.

Tomáš: Jasné. Takže, pamätajte si: vynálezca kníhtlače je Johannes Gutenberg, bývalý zlatník. Prvotlače do roku 1500 sa volajú inkunábuly. Základnou grafickou technikou bol drevorez.

Sofia: Na Slovensku bola kľúčová reformácia a rekatolizácia, čo viedlo k vzniku významných tlačiarní, napríklad jezuitskej v Trnave. A nezabudnite na Bardejovský katechizmus z roku 1581.

Tomáš: V 19. storočí dominovali tlačiarenské rodiny ako Macholdovci a prišli nové techniky ako litografia a svetlotlač. A pozor, najstaršia tlačená kniha na svete nie je Gutenbergova Biblia!

Sofia: Nie je? A ktorá teda je?

Tomáš: Je to budhistická kniha Diamantová sútra, vytlačená v Číne už v roku 868 nášho letopočtu, teda takmer 600 rokov pred Gutenbergom! Použili techniku drevotlače.

Sofia: Wow, tak to je skvelý fakt na záver. Ďakujem ti veľmi pekne, Tomáš, za toto skvelé zhrnutie.

Tomáš: Aj ja ďakujem. A všetkým, čo sa učíte, držím palce.

Sofia: Presne tak. Počuli ste ďalšiu časť Studyfi Podcast. Učte sa efektívne a dopočutia nabudúce!