Podcast o Dejiny dizajnu a priemyselné revolúcie

Kapitoly

Čo delí jednotku od trojky?

Svet pred továrňami

Príchod pary a zrod dizajnéra

Tri neduhy novej doby

Hnutie Arts and Crafts

Thonet a revolúcia v ohýbaní dreva

Prvé katalógy a influenceri dizajnu

Teoretik Gottfried Semper

Súboj štýlov a hľadanie tvaru

Od pary k elektrine

Od počítačov k budúcnosti

Záverečné zhrnutie

Přepis

Sofia: Predstav si, že sedíš na maturite a dostaneš otázku o vzniku dizajnu. Čo oddelí priemernú odpoveď od tej na čistú jednotku? Väčšina povie, že dizajn tu bol vždy. Ale ten, kto chce excelovať, povie jedno kľúčové slovo: Industrializácia. A práve to, prečo je toto slovo tak dôležité, si dnes rozoberieme.

Peter: Presne tak, Sofia. Tá zmena je absolútne zásadná. Je to ten moment, kedy sa všetko zlomilo. Počúvate Studyfi Podcast.

Sofia: Dobre, Peter, tak nás vezmi naspäť v čase. Aký bol svet predtým, ako sa objavili továrne a masová výroba? Ako vznikali veci?

Peter: Skvelá otázka. Pred industrializáciou existovala takzvaná umelecko-remeselná tvorba. To znamená, že návrh a realizácia boli v rukách jednej osoby. Stolár, ktorý si navrhol stoličku, ju aj vlastnoručne vyrobil. Duševná práca a fyzická výroba boli spojené.

Sofia: Takže dizajnér a remeselník bol ten istý človek?

Peter: Presne! Dokonca aj v starovekom Grécku, v reči Homéra, slovo „techné“ znamenalo remeslo, umenie aj techniku zároveň. Tieto pojmy sa vôbec nerozlišovali. Neexistovala profesia „dizajnér“ ako ju poznáme dnes.

Sofia: A potom prišla priemyselná revolúcia. Čo sa zmenilo?

Peter: Všetko. Objav parnej sily bol ako veľký tresk pre výrobu. Umožnil obrovský priemyselný rozvoj a medzinárodný obchod. Zrazu tu bola stredná spoločenská vrstva, ktorá mala peniaze a chcela si kupovať pekné a užitočné veci do domácnosti.

Sofia: Dopyt rástol a bolo treba vyrábať vo veľkom, však?

Peter: Áno. Vznikali fabriky, hotely, železničné stanice, činžiaky... Spoločnosť sa menila a bolo nutné uspokojiť tento nový dopyt. A práve tu nastal ten kľúčový zlom – oddelenie realizácie od návrhu.

Sofia: Čiže... v továrni už nebol jeden človek, ktorý by všetko robil sám.

Peter: Presne tak. Vznikla deľba práce. Na jednej strane boli dizajnéri, ktorí veci navrhovali – to bola tá duševná práca. A na druhej strane boli robotníci pri strojoch, ktorí ich vyrábali. A práve v tomto momente sa rodí profesia dizajnéra.

Sofia: Takže industrializácia vlastne stvorila túto prácu. Znie to logicky. A prinieslo to aj nové pozície, však? Ako dnešní manažéri?

Peter: Určite. Vznikli pozície podobné dnešným obchodným zástupcom a manažérom. Toto rozdelenie profesií malo obrovský vplyv na ďalší rozvoj. Keď sa každý špecializoval na niečo iné, prinieslo to nové nápady a spoločnosť mohla napredovať oveľa rýchlejšie.

Sofia: Znie to ako úžasný pokrok. Ale predpokladám, že to nebolo všetko len ružové.

Peter: To teda nebolo. S masovou výrobou prišli aj nové problémy. Fenomény, ktoré predtým neexistovali v takej miere. Konkrétne tri veľké neduhy: nízka životnosť produktov, zlá kvalita a... gýč.

Sofia: Gýč! Ten poznáme aj dnes. Čo to presne znamená v tomto kontexte?

Peter: Gýč je v podstate napodobenina. Napríklad, keď sa lacný materiál snaží tváriť ako drahý mramor alebo zlato. Zrazu bol trh zaplavený vecami, ktoré boli lacné, ale škaredé a nekvalitné. Spoločnosť si uvedomila, že je potrebné začať rozvíjať vkus, ukázať ľuďom, čo je pekné a funkčné, a vytlačiť gýč z trhu.

Sofia: A opäť... tu vidím priestor pre dizajnéra!

Peter: Presne! Fabriky medzi sebou začali súťažiť. Aj keď vyrábali produkty na rovnaký účel, napríklad stoličky, snažili sa odlíšiť vzhľadom. Vznikali prvé vzorníky – predchodcovia dnešných katalógov – a prvé reklamy. Každá fabrika chcela získať prestíž a ovládnuť trh. Potrebovali niekoho, kto by im navrhol niečo lepšie a krajšie ako konkurencia.

Sofia: Takže spoločnosť si uvedomila problém. Ako na to reagovala? Aký bol prvý pokus o nápravu?

Peter: Prvá veľká reakcia prišla z Anglicka a volala sa Arts and Crafts. Bolo to hnutie, ktoré sa snažilo o reformu umeleckých remesiel a výchovu vkusu. Riešili nielen estetické, ale aj sociálne a dokonca environmentálne otázky.

Sofia: Kto za tým stál?

Peter: Hlavnými postavami boli myslitelia a umelci ako William Morris a John Ruskin. Ich cieľom bolo nahradiť nekvalitné továrenské produkty kvalitnejšími, s dôrazom na životnosť, poctivé remeslo a estetiku. Snažili sa vrátiť k tomu, čo bolo pred industrializáciou, ale s moderným prístupom.

Sofia: Aká bola ich hlavná myšlienka?

Peter: Propagovali remeselnú výrobu, jednoduchosť a myšlienku „pravdy materiálu“. To znamená, že drevo má vyzerať ako drevo, nie ako pozlátený mramor. Chceli vyrábať kvalitné a cenovo dostupné veci – nábytok, tapety, textílie – pre masy.

Sofia: To znie skvele. Podarilo sa im to?

Peter: A tu je ten háčik. Ich výrobky boli nádherné a kvalitné, ale pretože boli ručne robené, boli extrémne drahé. Takže si ich nakoniec mohla dovoliť len tá najbohatšia vrstva. Paradoxne, hnutie, ktoré chcelo pomôcť masám, skončilo pri výrobe luxusného tovaru.

Sofia: Takže cesta späť k remeslu nebola riešením pre všetkých. Existovala aj iná cesta?

Peter: Áno! A tú predstavuje génius menom Michael Thonet. On si povedal: „Dobre, máme tu priemysel, tak ho využime správne.“ Namiesto odmietania tovární sa snažil prispôsobiť formu produktu možnostiam priemyselnej výroby.

Sofia: V čom bol jeho prístup revolučný?

Peter: Thonet experimentoval s ohýbaním dreva pomocou pary. Vymyslel technológiu, ktorá mu umožnila vytvárať elegantné, ľahké a odolné tvary, ktoré sa dali vyrábať sériovo. Jeho slávna stolička číslo 14 je ikonou dodnes.

Sofia: A podarilo sa mu to, čo Arts and Crafts nedokázali – spraviť kvalitný dizajn dostupným?

Peter: Absolútne. Jeho úspech bol založený na dostupnosti materiálov a sériovej výrobe. Ale to nie je všetko! Jeho najväčší vynález bola demontovateľnosť. Jeho stoličky sa dali rozložiť na pár kusov. Vieš si predstaviť, koľko stoličiek sa zmestilo do jednej krabice?

Sofia: Hm, netuším. Desať?

Peter: Tridsaťšesť kusov sa zmestilo do krabice s objemom jedného metra kubického! To znamenalo extrémne lacný transport po celom svete. Vďaka nemu sa dobrý vkus a kvalitný dizajn naozaj mohli šíriť do každej domácnosti.

Sofia: Spomínal si vzorníky. To boli v podstate prvé katalógy, však? Kto boli najväčší „influenceri“ tej doby?

Peter: Výborný výraz! V Anglicku to boli dvaja nábytkárski majstri: Thomas Chippendale a Thomas Sheraton. Boli to v podstate prví dizajnéri v modernom zmysle slova. Nielenže navrhovali a vyrábali nábytok, ale vydávali aj rozsiahle publikácie so svojimi návrhmi.

Sofia: Povedz nám o nich viac. Aký bol Chippendale?

Peter: Thomas Chippendale vydal v roku 1754 slávnu publikáciu „The Gentleman and Cabinet-Maker's Director“. Bol to v podstate katalóg štýlov, od gotiky po čínske motívy. Bol to skôr modifikátor existujúcich štýlov, ktorý ich dokázal dokonale prispôsobiť vkusu doby. Jeho návrhmi sa riadili remeselníci takmer všade.

Sofia: A Sheraton? Bol iný?

Peter: Áno, Thomas Sheraton bol známy pre neoklasicistický štýl – jeho nábytok bol ľahší, elegantnejší, často s rovnými nohami a geometrickými tvarmi. Bol majstrom tajných zásuviek a posuvných mechanizmov. Jeho knihy, ako „The Cabinet-Maker and Upholsterer's Drawing-Book“, neboli len katalógom, ale aj praktickým sprievodcom s inštrukciami a technikami výroby.

Sofia: Takže šírili nielen svoje produkty, ale aj know-how.

Peter: Presne. A nebolo to len v Anglicku. V Nemecku boli podobne vplyvnými postavami architekti Karl Friedrich Schinkel a Gottfried Semper. Aj oni vydávali zbierky architektonických návrhov, ktoré formovali vkus a štýl na desaťročia dopredu.

Sofia: Zaujal ma Gottfried Semper. Nebol to len praktický dizajnér, však?

Peter: Vôbec nie, Semper bol predovšetkým významný teoretik. Bol architekt, kritik umenia a jeho myšlienky mali obrovský vplyv. Vo svojich knihách, ako napríklad „Štýl v technickom a tektonickom umení“, sa snažil pochopiť, odkiaľ sa štýl berie.

Sofia: A na čo prišiel?

Peter: Tvrdil, že štýl by sa mal riadiť historickou funkciou, kultúrou, slobodnou vôľou a vlastnosťami materiálu. Snažil sa odvrátiť od plytkého kopírovania historických štýlov, čo bolo typické pre 19. storočie. Chcel, aby dizajn reagoval na potreby a možnosti svojej doby.

Sofia: Takže kládol základy modernej teórie dizajnu.

Peter: Presne tak. Pochopil, že veda, priemysel a umenie sú spojené nádoby. Jeho analýzy zmenili pohľad na estetiku, architektúru a dejiny umenia. Bol to jeden z prvých, kto sa snažil vniesť do dizajnu hlbší intelektuálny rozmer.

Sofia: Takže tu máme priemyselnú výrobu, snahu o kvalitu, prvé katalógy... Ako sa to všetko prejavilo v samotných tvaroch produktov? Existoval jeden dominantný štýl?

Peter: Vôbec nie. Umenie a dizajn sa v 19. storočí trieštili na množstvo smerov a každý mal inú odpoveď na otázku formy a funkcie. Bol to taký veľký myšlienkový kvas.

Sofia: Daj nám pár príkladov.

Peter: Napríklad hnutie Shakerov v Amerike hlásalo, že krása spočíva v absolútnej účelnosti. Keď je produkt vysoko funkčný, je automaticky aj krásny. Žiadne zbytočné ozdoby.

Sofia: To znie dosť moderne.

Peter: Áno. Na druhej strane tu bol historizmus, ktorý miloval veľkú zdobnosť a farby, čerpal z minulosti. Alebo biedermeier, ktorý bol praktický, menej dekoratívny a priniesol napríklad polyfunkčný nábytok. A potom prišla secesia s jej organickými, kvetinovými tvarmi, ktorá sa snažila prekročiť hranicu medzi úžitkovým a voľným umením.

Sofia: Takže sme svedkami obrovského experimentovania s tvarmi a technológiami.

Peter: Určite. Od Thonetovho ohýbaného dreva, cez zoomorfné tvary na nábytkoch, až po rozšírenie čalúnenia a kožených dekorácií. Dizajnéri riešili otázky ako imitácia materiálu verzus pravda materiálu, alebo ako môže byť konštrukčný prvok zároveň estetickým prvkom. Práve toto hľadanie a tieto diskusie položili základy pre všetko, čo prišlo v dizajne v 20. storočí. A o tom si povieme nabudúce.

Sofia: Dobre, a ako poslednú veľkú tému, ktorá formovala novovek, tu máme priemysel. Priznám sa, Peter, toto znie trochu ako zo starej učebnice.

Peter: To sa len zdá! Priemyselné revolúcie sú motorom zmien. Od Priemyslu 1.0 až po štvorku, v ktorej žijeme, a to nehovorím o verziách softvéru.

Sofia: To by bol upgrade! Tak poďme na tú prvú revolúciu.

Peter: Jasné. Priemysel 1.0 odštartoval v 18. storočí parný stroj Jamesa Watta. Umožnil masovú výrobu, továrne a železnice. Bola to obrovská zmena.

Sofia: A spoločnosť na to bola pripravená?

Peter: Dobrá otázka. Pomohla tomu Francúzska revolúcia, ktorá zmenila monarchiu na republiku a uvoľnila obchod. Potom prišiel Priemysel 2.0 — elektrifikácia okolo roku 1860.

Sofia: A potom to už išlo rýchlo, však?

Peter: Presne. Priemysel 3.0 priniesol v 60. rokoch 20. storočia automatizáciu vďaka počítačom. A my dnes žijeme v Priemysle 4.0. To je digitalizácia a robotizácia.

Sofia: A čo bude ďalej?

Peter: Už sa hovorí o Priemysle 5.0. Ten sa bude sústrediť na udržateľnosť a obnovu zdrojov. Takže vývoj sa nikdy nezastaví.

Sofia: Skvelé. Takže od antiky, cez temný stredovek až po priemyselné revolúcie, dnešný prehľad bol naozaj nabitý.

Peter: Dúfam, že sme vám pomohli utriediť si myšlienky pred maturitou. Kľúčové je vidieť tie súvislosti.

Sofia: Presne tak! Takže, to je od nás na dnes všetko. Ďakujeme, že ste počúvali Studyfi Podcast. Učte sa s nami a majte sa skvele!