Podcast o Čína v 50. rokoch: Kolektivizácia a Sino-Sovietsky rozkol

Kapitoly

Mýtus o kolektivizácii

Dve tváre kolektivizácie

Život v komúnach

Neúspešná industrializácia

Koniec veľkého priateľstva

Kampaň sto kvetov

Revolúcia požiera svoje deti

Zhrnutie a záver

Přepis

Natália: Väčšina ľudí si myslí, že komunistická kolektivizácia v Číne znamenala okamžité a brutálne zobratie pôdy všetkým roľníkom. Ale... ono to tak na začiatku vôbec nebolo.

Lukáš: Presne tak. V skutočnosti prvá fáza po roku 1945 bola prekvapivo mierna a dokonca aj pomohla zvýšiť výnosy. Znie to zvláštne, však?

Natália: To teda áno! Počúvate Studyfi Podcast a dnes sa pozrieme na to, ako to v Číne naozaj bolo.

Lukáš: Takže, na začiatku vznikali družstvá, kam roľníci vložili svoju pôdu a vybavenie. Dostávali za to podiel zo zisku. Pôda sa dokonca dala stále súkromne kupovať a predávať.

Natália: To znie celkom rozumne. Kde sa to teda pokazilo?

Lukáš: Zvrat prišiel v rokoch 1954 až 1958. Mao presadil druhú, oveľa radikálnejšiu fázu. Pôda sa stala kolektívnym majetkom a roľníci pracovali len za mzdu, bez ohľadu na to, koľko vložili.

Natália: A to asi... nefungovalo, však?

Lukáš: Vôbec. Poľnohospodárska výroba začala stagnovať. Odpor roľníkov strana lámala cez mladých, horlivých aktivistov, ktorí sa takto dostávali k moci.

Natália: A vrcholom všetkého boli komúny, správne?

Lukáš: Áno, v roku 1958. Vznikla trojstupňová štruktúra, ktorá kontrolovala doslova každý aspekt života. Štát mal monopol na obilie a roľníkom diktoval, čo a koľko majú pestovať.

Natália: Takže úplná kontrola. A čo tie prídely potravín?

Lukáš: Tie dostávali len na základe trvalého bydliska. Ak niekto odcestoval, mal smolu. Boli doslova pripútaní k svojej pôde a dedine.

Natália: A čo priemysel? Kopírovali Sovietsky zväz aj v tomto?

Lukáš: Bohužiaľ áno. Prevzali stalinský model, ktorý kládol dôraz na ťažký priemysel. Pre čínsku ekonomiku to bolo ešte menej vhodné než pre európske krajiny.

Natália: A tá sovietska pomoc... pomohla?

Lukáš: No, ako sa to vezme. Išlo o pôžičky s vysokými úrokmi a poradcovia vôbec nebrali do úvahy čínske špecifiká. Takže to Čínu vyšlo poriadne draho. Spomeňme si na tie slávne malé vysoké pece na každom dvore... to bol symbol tohto neúspechu.

Natália: To znie ako jedno veľké zlé rozhodnutie za druhým. Ale poďme teraz ďalej...

Lukáš: Presne tak. A ďalšie veľké rozhodnutie, alebo skôr séria rozhodnutí, prišla hneď po Stalinovej smrti. Zrazu bol Mao Ce-tung najvýznamnejším komunistickým vodcom na svete. A to zmenilo úplne všetko.

Natália: Ako presne? Cítil sa sebavedomejšie voči Sovietskemu zväzu?

Lukáš: Absolútne. Čína si vynútila revíziu starej, nerovnoprávnej zmluvy a začala sa profilovať ako vzor pre krajiny tretieho sveta. A to sa Sovietskemu zväzu, samozrejme, nepáčilo.

Natália: Takže začalo prvé napätie...

Lukáš: Presne. A olej do ohňa prilial Chruščov s jeho destalinizáciou. Číňania odmietli kritiku Stalina a vyhlásili, že žiadne „mierové spolunažívanie“ s kapitalistami nebude. Treba bojovať proti americkému imperializmu!

Natália: To znie ako začiatok veľkej hádky.

Lukáš: A bola to teda poriadna hádka. Sovietsky zväz kritizoval každý čínsky krok, ale už ich nedokázal prinútiť k poslušnosti. Roztržka bola na svete. A Čína sa po nej vydala vlastnou, dosť... chaotickou cestou.

Natália: Čo to znamená? Vyskúšali nejaké nové reformy?

Lukáš: Áno, a jeden pokus je obzvlášť slávny. V roku 1957 Mao spustil kampaň „Nech rozkvitne sto kvetov, nech súperí sto škôl myslenia“. Znie to pekne, však?

Natália: Znie to až prekvapivo liberálne. Aký v tom bol háčik?

Lukáš: Háčik bol v tom, že keď tie „kvety“ naozaj začali kvitnúť a intelektuáli začali slobodne hovoriť... Maovi sa to prestalo páčiť. Kampaň náhle zastavil a všetkých kritikov poslal do väzenia.

Natália: Klasická pasca. Pozveš ľudí na diskusiu a potom ich potrestáš za ich názory.

Lukáš: Presne tak. Mao bol zdesený, koľko ľudí je v skutočnosti nespokojných. Takže okamžite otočil a začal tvrdý triedny boj. Rozhodol sa, že musí vychovať úplne novú, lojálnu elitu.

Natália: A kto boli prvé obete tejto čistky?

Lukáš: Tí najlepší, ako to už býva. Vlasteneckí liberáli, ktorí zostali v Číne, aby ju pomohli vybudovať. A potom tajní komunisti, ktorí roky pôsobili v utajení. Obe skupiny idealistov zmietla vlna boja proti „pravičiarom“. Aj čínska revolúcia začala požierať svoje deti.

Natália: To je naozaj tragický pohľad na vec.

Lukáš: Presne tak. Ukázalo to, že svetový komunizmus nebol nikdy taký jednotný, ako sa tváril. Národné záujmy a dogmatizmus nakoniec vždy zvíťazili nad ideológiou. Socialistický tábor sa v podstate rozpadol.

Natália: Takže aby sme to zhrnuli: veľké priateľstvo so Sovietskym zväzom sa skončilo bojom o moc a ideológiu. A vnútorná politika Číny sa zmenila na sériu chaotických a často brutálnych kampaní.

Lukáš: To je výborné zhrnutie. Presne to bol ten kľúčový moment, ktorý Čínu nasmeroval na ďalšie desaťročia.

Natália: Lukáš, veľmi pekne ti ďakujeme za tento fascinujúci a komplexný prehľad. Bolo to skvelé.

Lukáš: Rado sa stalo, ďakujem za pozvanie.

Natália: A vám, milí poslucháči, ďakujeme za pozornosť. Dúfame, že ste sa naučili niečo nové. Dopočutia pri ďalšej epizóde Studyfi Podcastu!