Test na Chromatika a analýza Šostakovičovej fugy

Otázka 1: Harmonická chromatika sa predovšetkým prejavuje postupmi po poltónoch v melódii, pričom plní ozdobnú alebo expresívnu funkciu.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Harmonická chromatika sa týka chromatických zmien v akordoch, ako sú alterované akordy a mimotonálne akordy. Postupy po poltónoch v melódii s ozdobnou alebo expresívnou funkciou sú charakteristické pre melodickú chromatiku.

Otázka 2: Prechodná chromatika spája diatonické tóny.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Prechodná chromatika je charakterizovaná tým, že spája diatonické tóny a nemá samostatnú funkciu, ako je uvedené v rozdelení chromatiky.

Otázka 3: Ktoré z nasledujúcich tvrdení správne charakterizuje modulujúcu chromatiku?

A. Spája diatonické tóny a nemá samostatnú funkciu.

B. Vedie k zmene tóniny a využíva enharmonické zmeny.

C. Predstavuje chromatické zmeny v akordoch, ako sú alterované akordy.

D. Je typická pre romantizmus a zvýrazňuje emócie.

Vysvetlenie: Modulujúca chromatika je definovaná tým, že vedie k zmene tóniny a využíva enharmonické zmeny, čo umožňuje jemné prechody medzi tóninami. Ostatné možnosti popisujú prechodnú, harmonickú alebo expresívnu chromatiku.

Otázka 4: Čo v hudbe predstavuje chromatika podľa študijných materiálov?

A. použitie tónov mimo základnej diatonickej stupnice

B. melodické postupy výhradne po celých tónoch

C. stabilizáciu diatonickej tóniny pomocou opakujúcich sa motívov

D. výhradné používanie alterovaných akordov

Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov chromatika predstavuje „použitie tónov mimo základnej diatonickej stupnice“, čo presne zodpovedá možnosti 0. Chromatika využíva poltónové vzťahy, nie celé tóny, a narúša diatonickú stabilitu, namiesto toho, aby ju stabilizovala. Používanie alterovaných akordov je prejavom harmonickej chromatiky, nie však jej všeobecnou definíciou.

Otázka 5: Harmonický jazyk Šostakovičovej Fúgy č. 4 op. 87 je výhradne tradičný a neobsahuje žiadne moderné prvky 20. storočia.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Fúga č. 4 op. 87 využíva moderný harmonický jazyk 20. storočia, ktorý kombinuje tonalitu s modernými prvkami, chromatikou a disonantnými súzvukmi. Predstavuje syntézu tradičnej polyfónnej formy a moderného harmonického myslenia.