Test na Charta OSN a jej hlavné orgány

Otázka 1: Charta OSN nespĺňa podmienky na to, aby jej pravidlá a právomoci tvorili ústavnú štruktúru pre medzištátne vzťahy.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Študijný materiál jasne uvádza, že „Charta OSN má v medzištátnom systéme takmer ústavné postavenie, pretože plní dve kľúčové funkcie, ktoré robia súčasné medzištátne vzťahy zásadne odlišnými od akejkoľvek predchádzajúcej éry.“ a „jej pravidlá a právomoci tvoria ústavnú štruktúru pre medzištátne vzťahy.“

Otázka 2: Ktoré z nasledujúcich tvrdení správne popisujú právomoci Bezpečnostnej rady OSN podľa Charty OSN?

A. Bezpečnostná rada má zákonný monopol na rozpútavanie vojny, ktorý môže aktivovať po určení hrozby pre mier a rozhodnutí o nasadení kolektívnych vojenských síl.

B. Bezpečnostná rada má právomoc prijímať záväzné rozhodnutia týkajúce sa medzinárodného mieru a bezpečnosti v mene všetkých členov OSN.

C. Na prijímanie rozhodnutí Bezpečnostnej rady je potrebných deväť kladných hlasov vrátane súhlasných hlasov všetkých stálych členov.

D. Rozhodnutia Bezpečnostnej rady majú formu odporúčaní, ktoré nie sú právne záväzné pre členské štáty, podobne ako rezolúcie Valného zhromaždenia.

Vysvetlenie: Bezpečnostnej rade bol udelený zákonný monopol na rozpútavanie vojny, ktorý aktivuje dvojdielnym postupom – určením hrozby pre mier a rozhodnutím o nasadení vojenských síl (články 39, 42). Má právomoc prijímať rozhodnutia týkajúce sa medzinárodného mieru a bezpečnosti v mene všetkých členov OSN, pričom voči štátom má autoritatívne postavenie. Rozhodnutia Bezpečnostnej rady sa prijímajú kladným hlasovaním deviatich členov vrátane súhlasných hlasov stálych členov (článok 27(2)). Tvrdenie, že rozhodnutia BR sú len odporúčania a nie sú právne záväzné, je nesprávne, keďže ide o charakteristiku rozhodnutí Valného zhromaždenia, zatiaľ čo rozhodnutia Bezpečnostnej rady sú záväzné pre štáty (články 24, 25, 39, 42).

Otázka 3: Obmedzenia intervencie OSN vo vnútorných záležitostiach štátov podľa článku 2(7) sú vždy relevantné, aj keď Bezpečnostná rada rozhodne, že záležitosť predstavuje hrozbu pre medzinárodný mier.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Keď Bezpečnostná rada rozhodne, že záležitosť predstavuje hrozbu pre medzinárodný mier, obmedzenia intervencie uvedené v článku 2(7) pre daný prípad nie sú relevantné.

Otázka 4: Ak sa OSN zaoberá záležitosťami, ktoré nie sú medzinárodné, musí to robiť so súhlasom štátu, s ktorým jedná.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Článok 2(7) stanovuje, že všetko, čo OSN robí vo svete, sa musí zaoberať buď medzinárodnými, a nie vnútornými záležitosťami štátov, alebo sa to musí robiť so súhlasom štátu, s ktorým jedná.

Otázka 5: Kedy sa obmedzenia intervencie OSN uvedené v článku 2(7) stávajú nerelevantnými pre konkrétny prípad?

A. Keď Bezpečnostná rada rozhodne, že záležitosť predstavuje hrozbu pre medzinárodný mier.

B. Keď štát, s ktorým OSN jedná, udelí súhlas na intervenciu.

C. Keď generálny tajomník OSN oficiálne odporučí intervenciu.

D. Keď Valné zhromaždenie väčšinou hlasov rozhodne, že ide o medzinárodnú záležitosť.

Vysvetlenie: Študijný materiál uvádza: „Spojenie týchto dvoch ustanovení znamená, že keď Bezpečnostná rada rozhodne, že záležitosť predstavuje hrozbu pre medzinárodný mier, obmedzenia intervencie uvedené v článku 2(7) nie sú pre daný prípad relevantné.“