Podcast o Čajkov a Rybník: Zelená infraštruktúra a identita

Kapitoly

Keď vinohrad nahradí trávnik

Viac než len estetika

Ako zeleň bojuje s horúčavou

Živý folklór v Čajkove

Hlboké korene Rybníka

Spoločné črty a prírodné zaujímavosti

Krajina s príbehom

Poklady Krivína

Přepis

Nina: …a vinice tu zasahujú priamo medzi domy! To je neuveriteľné, ako keby to bola tá najprirodzenejšia vec na svete.

Lukáš: Presne tak! Tá hranica medzi, povedzme, parkom v obci a produkčným vinohradom je tam úplne rozmazaná. Je to fascinujúce. Počúvate Studyfi Podcast.

Nina: Dobre, Lukáš, musíme to vysvetliť. Prečo sa vlastne pozeráme na obce Čajkov a Rybník? Čím sú také špeciálne?

Lukáš: Sú to susediace vinárske obce v levickom okrese, obe na úpätí Štiavnických vrchov. No a ten hlavný dôvod si už vlastne načrtla – vinohrady tam doslova prerastajú do zastavaného územia. Vytvára to unikátnu krajinu.

Nina: Takže žiadne ostré delenie, že tu je dedina a tam za plotom začínajú polia?

Lukáš: Presne. A má to aj ekologický význam. Vďaka blízkosti lesov a tej mozaike viníc a záhrad slúžia tieto územia ako dôležité biokoridory pre zver. Sledujeme vlastne, ako sa zeleň z obce napája na voľnú prírodu.

Nina: Čiže zeleň tam nie je len na okrasu, aby to pekne vyzeralo.

Lukáš: Vôbec nie! Je to o identite. Výsadba často odráža vinársku tradíciu. Predstav si, že namiesto okrasných kríkov použiješ vinič ako dekoratívny prvok. Podporuje to takzvaný „genius loci“ – ducha miesta.

Nina: To znie oveľa lepšie ako... ja neviem, sadrový trpaslík v záhradke.

Lukáš: Určite! A je tu ešte jeden zaujímavý kontrast. Obec Rybník prešla veľkou, komplexnou revitalizáciou v roku 2011. Takže tam môžeme hodnotiť, ako tá zeleň vyzerá po viac ako desiatich rokoch.

Nina: A Čajkov?

Lukáš: Čajkov ide skôr cestou menších, komunitných projektov. To nám dáva skvelú príležitosť porovnať dva úplne odlišné prístupy. Či je lepší jeden veľký projekt, alebo veľa malých, postupných krokov.

Nina: Poďme sa pozrieť na tú obnovu konkrétnejšie. Čo presne sa tam dialo?

Lukáš: Tak napríklad v roku 2018 prebehla rozsiahla obnova verejných plôch. Nešlo len o to, aby to bolo krajšie. Vysadili sa nové rastliny, hlavne trvalkové záhony a dreviny, ktoré lepšie zvládajú letné horúčavy na juhu Slovenska.

Nina: To je kľúčové, hlavne s našimi poslednými letami. Takže je to aj praktické.

Lukáš: Absolútne! Podporuje sa tým klimatická funkcia zelene. Stromy v centre obce, napríklad v parku v Rybníku, pomáhajú zmierňovať efekt tepelných ostrovov. Fungujú ako taká prírodná klimatizácia.

Nina: A predpokladám, že zachytávajú aj prach z dopravy.

Lukáš: Presne tak. A celé to má aj ekonomický rozmer. Pekné a funkčné verejné priestranstvá priamo podporujú lokálny vinársky turizmus. Ľudia sa radšej prejdú obcou, kde sa cítia príjemne.

Nina: Takže investícia do jedného stromu sa vlastne niekoľkokrát vráti. V lepšej klíme, čistejšom vzduchu a aj v peňaženkách miestnych vinárov.

Lukáš: Tak nejako. Je to systém, kde všetko so všetkým súvisí. A financovanie? To je zvyčajne mix vlastných zdrojov obce, štátnych dotácií a rôznych grantov.

Nina: Takže to je naozaj komplexný systém zelene. Ale poďme od prírody ku kultúre, ktorá je v týchto obciach, ako som počula, nesmierne bohatá.

Lukáš: Presne tak, Nina. A začnime obcou Čajkov. Tá patrí medzi takzvané čilejkárske obce. Vieš, čo to znamená?

Nina: Čilejkárske? To počujem prvýkrát. Znie to... záhadne.

Lukáš: Vôbec nie. Je to označenie pre obce, kde sa dodnes hovorí špecifickým, mäkkým typom stredoslovenského nárečia. A slovo "čilej" v ňom znamená "teraz".

Nina: Aha, takže "poďme na to čilej"! Chápem. A okrem nárečia?

Lukáš: K tomu neodmysliteľne patrí tradičný tekovský kroj. Je veľmi bohato zdobený a fascinujúce je, že ženy z Čajkova dodnes ovládajú umenie jeho zhotovovania.

Nina: Wow, to je úžasné! Takže to nie je len niečo, čo vytiahnu z múzea na slávnosť?

Lukáš: Vôbec nie. Je to živá tradícia. Dokonca sú známe aj za hranicami vďaka výrobe nádherných krojovaných bábik.

Nina: To znie ako skvelý suvenír. A čo ďalšie tradície? Žijú tam stále?

Lukáš: Rozhodne. Veci ako stavanie mája alebo veľkonočná oblievačka sú tam stále bežnou súčasťou života. Celý región sa potom stretáva na Čajkovskom vinobraní, čo je obrovská oslava folklóru a samozrejme, vína.

Nina: Znie to ako miesto, kde sa zastavil čas v tom najlepšom zmysle. A čo tá druhá obec, Rybník? Je to podobné?

Lukáš: Je a zároveň je úplne iná. Rybník je tiež čilejkárska obec s tekovským krojom, ale jeho história siaha neuveriteľne hlboko.

Nina: Hlbšie ako vinobranie?

Lukáš: Omnoho hlbšie. Archeologické nálezy dokazujú osídlenie už štyri až päťtisíc rokov pred Kristom. Našli sa tam stopy po Keltoch, Kvádoch, Rimanoch...

Nina: Počkaj, Rimania? V malej obci na Slovensku?

Lukáš: A teraz sa podrž. Rímsky cisár Marcus Aurelius práve tu, na brehu Hrona, po víťaznej bitke nad Kvádmi, napísal svoje slávne dielo 'Myšlienky k sebe samému'.

Nina: Čože?! Takže jeden z najvýznamnejších filozofických textov vznikol v podstate v Rybníku? To je neuveriteľné!

Lukáš: Presne tak. A to stále nie je všetko. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1075, v zakladacej listine Svätobeňadického opátstva.

Nina: Vyše 900 rokov starý dokument. O čom sa v ňom písalo?

Lukáš: Písalo sa v ňom o vyspelom sídlisku, kde už vtedy boli vinohradníci, včelári, oráči... A práve vinohradníctvo v Rybníku je vďaka tomu písomne doložené ako jedno z najstarších na Slovensku.

Nina: Takže obe obce spája tekovský región, kroj, nárečie a silná vinohradnícka tradícia. Každá má ale svoje unikátne čaro.

Lukáš: Presne si to vystihla. Čajkov je známy živým folklórom a remeslami, zatiaľ čo Rybník ohromí svojou až antickou históriou.

Nina: A spomínal si tam aj nejakú prírodnú zaujímavosť, však?

Lukáš: Áno, v Rybníku vyviera termálny prameň Teplica. Vďaka nemu potom potok Teplička nezamŕza ani v zime.

Nina: Takže majú vlastné prírodné kúrenie. To je skvelé.

Lukáš: Dá sa to tak povedať. Je to ďalší kúsok mozaiky, ktorý robí tento región takým výnimočným. Spojenie prírody, hlbokej histórie a stále živej kultúry.

Nina: Úžasné. Je skvelé vidieť, ako tieto tradície prežívajú. No a keď sme už pri tom, ako sa o tieto obce a ich dedičstvo starajú z hľadiska plánovania a rozvoja?

Nina: Takže poďme k našej poslednej téme pre dnešok. Je to skvelý príklad, ako sa spája geológia s dávnou históriou.

Lukáš: Presne tak. V okolí jednej obce máme hneď dve úžasné lokality. Prvou je Kusá Hora, súčasť Slovenskej brány.

Nina: To je tá so známym kameňolomom, však? Miestni ho volajú Galiba.

Lukáš: Áno, ten kameňolom ju poriadne... poznačil. Je to taká jazva na tvári krajiny, no zároveň odhaľuje jej geologickú štruktúru.

Nina: A tá druhá lokalita?

Lukáš: Tou je andezitový masív Krivín. Od roku 1999 je to štátna prírodná rezervácia. A práve tu sa geológia stretáva s archeológiou.

Nina: Takže nielen pekné skaly, ale aj niečo viac?

Lukáš: Omnoho viac! Našli tam hradisko a popolnicové pole z doby halštatskej. To je staršia doba železná! A aby toho nebolo málo, aj sídlisko z doby veľkomoravskej.

Nina: Wow... to je história na jednom mieste. Takže, aby sme to zhrnuli, dnešná epizóda nás previedla od geologických útvarov až po stopy našich predkov. Úžasné prepojenie.

Lukáš: Absolútne. Ďakujeme veľmi pekne, že ste s nami boli, a tešíme sa na vás pri ďalšej časti.

Nina: Počujeme sa nabudúce. Ahojte!