Biologické a sociálne determinanty psychiky: Rozbor vplyvov
20 otázok
A. Ano
B. Ne
Vysvetlenie: Vegetatívna nervová sústava pracuje viac-menej autonómne, t.j. nezávisle od našej vôle.
A. Dendrity sú dlhé nervové vlákna, ktoré vedú podráždenia z jednej bunky na druhú.
B. Neurity sú krátke a rozvetvené vlákienka, ktorých úlohou je zachytávať podráždenia z okolia nervovej bunky.
C. Synapsie spájajú nervové bunky a usmerňujú nervové podráždenie tým, že niektoré blokujú a iné prepúšťajú.
D. Základnou anatomickou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy sú receptory.
Vysvetlenie: Dendrity sú krátke a rozvetvené nervové vlákienka, ktorých úlohou je zachytávať podráždenia z okolia nervovej bunky a privádzať ich do bunky. Neurity sú dlhšie nervové vlákna, ktorých úlohou je viesť podráždenia z jednej bunky na druhú. Nervové bunky sú navzájom spojené synapsiami, ktoré plnia funkciu usmerňovateľa nervového podráždenia, pričom niektoré blokujú a iné prepúšťajú. Základnou anatomickou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je nervová bunka, nie receptory.
A. Ano
B. Ne
Vysvetlenie: Biologické potreby ovplyvňujú od narodenia psychický stav človeka, najmä emocionálne – vyvolávajú pocity spokojnosti alebo nespokojnosti.
A. Ano
B. Ne
Vysvetlenie: Predčasná alebo oneskorená funkcia žliaz, ich zvýšená alebo znížená činnosť má dosah nielen na telesnú oblasť, ale aj na priebeh alebo poruchy duševného života. Napríklad poruchy hypofýzy zapríčiňujú spomalenie duševného vývinu.
A. Telesný stav ovplyvňuje psychický stav človeka a celkovú duševnú výkonnosť.
B. Momentálny telesný stav, ako napríklad únava alebo bdelosť, má vplyv na aktivačnú pohotovosť a chuť do činnosti.
C. Rast ovplyvňuje psychiku tým, že kým nedozrejú určité telesné funkcie, človek nemôže vykonávať špecifické činnosti.
D. Poruchy žliaz s vnútornou sekréciou spôsobujú spomalenie duševného vývinu alebo komplexy menejcennosti.
Vysvetlenie: Študijné materiály explicitne uvádzajú, že telesný stav ovplyvňuje psychický stav a celkovú duševnú výkonnosť. Tiež je spomenuté, že momentálny telesný stav (ako napríklad spánok, bdelosť, odpočinok a únava) vplýva na aktivačnú pohotovosť a chuť a záujem o činnosť. Okrem toho text hovorí, že samotný rast má vplyv na psychiku, pričom nedozreté telesné funkcie bránia človeku vykonávať určité činnosti. Tvrdenie o poruchách žliaz s vnútornou sekréciou patrí do inej kategórie biologických determinantov psychiky, než je 'Vplyv telesného stavu na psychiku', preto je nesprávne.