Podcast o Biologická ochrana rastlín

Kapitoly

Úvod

Charakteristika a účinok

Príklady z praxe

Úvod do mikrobiálnych bojovníkov

Baktérie v akcii: Bacillus thuringiensis

Huby: Invázia cez kožu

Mikroskopickí zabijaci

Smrtiaca baktéria a aplikácia

Záver

Přepis

Šimon: Vedieť, že vírusy môžu napadnúť hmyz, ti možno zaistí trojku. Ale ak chceš na skúške zažiariť a získať jednotku, musíš presne vedieť, ako tieto vírusy fungujú a ako ich dokážeme využiť v náš prospech.

Lenka: Presne tak. A my ti ukážeme ten kľúčový rozdiel. Počúvate Studyfi Podcast.

Šimon: Dobre, Lenka, čo sú to teda entomopatogénne vírusy? Znie to ako z nejakého sci-fi filmu.

Lenka: Trochu áno. Ide o viac ako 700 druhov vírusov, hlavne z čeľade Baculoviridae. Sú veľmi špecifické, takže napádajú len konkrétny hmyz, a pôsobia pomaly, až po niekoľkých dňoch.

Šimon: A ako sa dostanú dovnútra? Zaklopú a spýtajú sa, či môžu vojsť?

Lenka: Skoro. Hmyz ich zje spolu s potravou. V čreve sa im rozpustí bielkovinový obal a virióny napadnú bunky. Potom sa šíria hemolymfou a v podstate ovládnu celé telo.

Šimon: Znie to dosť desivo. Máme nejaké konkrétne príklady, kde sa využívajú?

Lenka: Samozrejme. Napríklad jadrová polyedria mníšky veľkohlavej. Mŕtve larvy po infekcii typicky visia z konárov. Vyrábajú sa z nich aj komerčné prípravky ako Gypchek.

Šimon: Takže v podstate vyrábame biologické zbrane proti škodcom. A čo taká granulóza obaľovača jablčného?

Lenka: Tá je super účinná, až 80–90%! Používajú sa prípravky ako Granupom. Stačí pár aplikácií a jablká sú v bezpečí. Je to cielená a ekologická ochrana.

Šimon: ...takže to je naozaj fascinujúce, ako sa dá príroda využiť. Ale poďme ešte hlbšie. Spomínali sme entomopatogénne mikroorganizmy. Znie to... dosť vedecky. Čo to presne je?

Lenka: Znie to zložito, ale je to skvelý koncept. Sú to v podstate mikróby, ktoré cielene napádajú a zabíjajú hmyz. A ich najväčšou výhodou je vysoká špecificita.

Šimon: Čiže si vyberajú? Nie sú ako nejaký chemický postrek, čo zničí všetko?

Lenka: Presne tak! Pôsobia len na určitý druh hmyzu. To znamená, že sú bezpečné pre včely, užitočné osičky a hlavne pre nás, cicavce. Navyše, hmyz si proti nim vytvára rezistenciu len veľmi pomaly.

Šimon: A nevýhody? Určite nejaké sú.

Lenka: Samozrejme. Niektoré sa nedajú pestovať na bežných živných pôdach, čo znamená vysoké výrobné náklady. Ale poďme sa pozrieť na konkrétne skupiny, tam uvidíme viac.

Šimon: Dobre, to znie férovo. Aké typy mikroorganizmov sa používajú? Začnime napríklad baktériami.

Lenka: Jasné. Najznámejšia je bezpochyby *Bacillus thuringiensis*, alebo skrátene Bt. Táto baktéria je hviezda. Dá sa ľahko pestovať a larvy po jej požití veľmi rýchlo prestávajú žrať.

Šimon: Ako to funguje? Čo im tá baktéria urobí?

Lenka: Je to ako z akčného filmu! Baktéria v sebe tvorí kryštál toxínu. Keď ho larva zožerie, kryštál sa v jej čreve rozpustí. Uvoľnené toxíny poškodia črevnú stenu a obsah čreva sa vyleje do tela.

Šimon: Au. Takže je to pre tú larvu v podstate otrava jedlom na tej najhoršej úrovni.

Lenka: Presne tak! Prestane žrať do pár hodín a do pár dní je po nej. Zaujímavým symptómom je, že larvy často stmavnú a ostanú prichytené na listoch.

Šimon: A spomínala si špecificitu. Znamená to, že existujú rôzne typy tejto baktérie na rôzny hmyz?

Lenka: Áno! Napríklad kmeň *kurstaki* je na larvy motýľov. Kmeň *israelensis* zase na komáre a smútivky. A kmeň *tenebrionis* si pochutná na pásavke zemiakovej.

Šimon: Takže je to taký bakteriálny špecializovaný jedálny lístok?

Lenka: Dá sa to tak povedať. Jedinou nevýhodou je, že spóry sú citlivé na UV žiarenie. Na slnku niekedy prežijú len hodinu.

Šimon: Dobre, baktérie útočia zvnútra. A čo huby? Robia to rovnako?

Lenka: Huby majú inú stratégiu. Nepotrebujú, aby ich hmyz zjedol. Ony prenikajú aktívne priamo cez kutikulu, cez jeho "kožu".

Šimon: To je... trochu desivé.

Lenka: Pre hmyz určite. V tele sa huba množí, produkuje toxíny a enzýmy a nakoniec prerastie na povrch tela, kde vytvorí nové spóry. Hmyz je potom pokrytý takým bielym povlakom.

Šimon: To znie ako zombie apokalypsa pre hmyz.

Lenka: V podstate áno. Napríklad huba *Beauveria bassiana* spôsobí, že mŕtvy hmyz má syrovitú konzistenciu a neskôr stvrdne. Používa sa napríklad proti pásavke.

Šimon: A sú tu nejaké nevýhody?

Lenka: Účinok dosť závisí od vlhkosti a môžu napádať aj užitočný hmyz, takže nie sú až také špecifické ako Bt. Ale dajú sa dobre miešať s niektorými insekticídmi.

Šimon: Takže máme baktérie, ktoré treba zjesť, a huby, ktoré útočia zvonku. To je celkom arzenál. Ale mám pocit, že to nie je všetko. Počul som aj o niečom... červíkovitom?

Šimon: Dobre, poďme na našu poslednú tému. Sú to entomopatogénne nematódy. Ten názov znie trochu hrozivo, Lenka.

Lenka: Ale princíp je geniálny. Sú to vlastne mikroskopickí zabijaci hmyzu, naši malí biologickí pomocníci.

Šimon: Tak to ma zaujíma. Ako taký mikroskopický zabijak vlastne pracuje?

Lenka: Všetko sa točí okolo inváznej larvy, nazývanej J3. Tá aktívne vyhľadá škodcu a prenikne do jeho tela, napríklad cez ústa alebo dýchacie otvory.

Šimon: A potom ho začne jesť zvnútra? To znie drsne.

Lenka: Skoro. V tele hostiteľa uvoľní symbiotické baktérie. A práve tie sú tou skutočnou zbraňou. Spôsobia sepsu a hmyz zomrie do 48 hodín.

Šimon: To je neuveriteľne efektívne! A je to bezpečné pre ľudí alebo rastliny?

Lenka: Úplne bezpečné. Prípravky s týmito larvami jednoducho zmiešaš s vodou a aplikuješ do pôdy. Napríklad druh *Steinernema* ničí larvy smútiviek.

Šimon: A existuje aj niečo proti slimákom?

Lenka: Jasné, napríklad *Phasmarhabditis hermaphrodita*. Takže áno, máme agentov aj na slizkých záškodníkov.

Šimon: Fantastické! Takže, to je na dnes všetko. Prešli sme si naozaj veľa skvelých tém. Dúfam, že vám tieto informácie pomôžu cítiť sa istejšie.

Lenka: Určite áno. Ďakujeme, že ste nás počúvali, a držíme palce pri štúdiu. Majte sa!