Podcast o Biológia bezstavovcov

Kapitoly

Mýtus o jednoduchosti

Telo ako skladačka

Superhrdina z podzemia

Pohyb a ochrana

Láska a životný cyklus

Pavúk - Externý kuchár

Rak a jeho tesný kabát

Zhrnutie a spoločné znaky

Kto sú mäkkýše?

Slimák zblízka

Krv, ktorá nie je krvou

Život pod vodou

Kto je nezmar?

Lov a jednoduché trávenie

Rozmnožovanie a super-schopnosť

Zhrnutie a záver

Přepis

Lukáš: Väčšina ľudí si myslí, že hmyz sú len jednoduché, šesťnohé potvory, ktoré nám lietajú okolo hlavy.

Lenka: Ale v skutočnosti sú ich telá majstrovským dielom prírody, dokonale prispôsobeným na prežitie. Vôbec nie sú jednoduché!

Lukáš: Fíha, tak toto ma zaujalo. Počúvate Studyfi Podcast.

Lenka: Presne tak. Dnes sa pozrieme na to, prečo je telo hmyzu tak fascinujúce. Skladá sa z troch základných častí: hlavy, hrude a bruška.

Lukáš: Hlava, hruď, bruško... znie to skoro ako nejaká skladačka z lega.

Lenka: V podstate áno! Hlava je zmyslové a veliace centrum. Sú na nej napríklad zložené oči.

Lukáš: Zložené oči? To sú tie, čo vyzerajú ako taká mozaika?

Lenka: Presne, skladajú sa z mnohých malých očiek. Potom je tu hruď, kde sú prichytené nohy a krídla. A nakoniec bruško.

Lukáš: Chápem. A čo to celé drží pokope, keď nemajú vnútornú kostru ako my?

Lenka: Výborná otázka! Celé telo je článkované a spevnené vonkajšou kostrou, ktorá ich chráni.

Lukáš: Takže ak to zhrniem: telo hmyzu má tri časti a vonkajšiu kostru. To im umožňuje žiť takmer všade.

Lenka: Úplne presne. A to sme ešte nehovorili o tom, ako sa vyvíjajú. Napríklad taká vážka sa mení postupne, krok za krokom. Ale to už je téma na ďalší segment.

Lukáš: Takže to je naozaj neuveriteľné. Ale poďme teraz k niečomu, čo máme doslova všetci pod nohami. K dážďovke.

Lenka: Presne tak, Lukáš. Dážďovka zemná. A nie je to len taký obyčajný červ. Vedel si, že dýcha celým povrchom tela a dokáže bez problémov prejsť aj po ostrých predmetoch?

Lukáš: To znie ako nejaká superschopnosť! Ako je to vôbec možné?

Lenka: Kľúčom je jej telo, zložené z mnohých článkov, ktorým hovoríme obrúčky. A práve podľa nich dostali meno obrúčkavce.

Lukáš: Dobre, a ako sa teda pohybuje? Nemá nohy, však?

Lenka: Správne. Pohybuje sa striedavým zmršťovaním a uvoľňovaním svalov. O pôdu sa opiera pomocou drobných štetiniek a jej pokožka vylučuje sliz.

Lukáš: Aha, takže ten sliz ju chráni pred tými ostrými predmetmi?

Lenka: Presne! Funguje ako taký klzký ochranný oblek. Takže žiadne zranenia. Dýcha celým povrchom tela a kyslík jej v uzavretej obehovej sústave rozvádza krv.

Lukáš: Fascinujúce. A čo rozmnožovanie? Počul som, že je to u nich trochu komplikované.

Lenka: To teda je. Dážďovka je obojpohlavný živočích, čiže má samčie aj samičie orgány. Ale pri párení si aj tak dva jedince vymieňajú spermie.

Lukáš: Takže má všetky možnosti, ale aj tak si vyberie tímovú prácu.

Lenka: Tak nejako. Potom jej opasok na tele vytvorí slizový obal pre vajíčka a z nich sa vyvinú malé dážďovky. Vývin je priamy.

Lukáš: Takže v skratke, malý, ale dokonale efektívny tvor. Perfektné zhrnutie, Lenka. Od tohto majstra recyklácie sa teraz presunieme k niečomu, čo lieta...

Lukáš: Takže toto všetko boli bezstavovce. Ale mám otázku... Dokáže pavúk stráviť potravu bez toho, aby ju vôbec prehltol? To znie ako nejaký sci-fi trik.

Lenka: Je to skvelá otázka, Lukáš! A áno, dokáže. Vitajte vo svete článkonožcov. Telo aj končatiny pavúka sú zložené z článkov, preto ten názov.

Lukáš: Dobre, som zvedavý. Ako to teda robí?

Lenka: Na hlavohrudi má klepietka s jedovou žľazou. Korisť najprv omráči jedom, a teraz prichádza tá zaujímavá časť... potom do nej vstrekne tráviace šťavy.

Lukáš: Počkať, takže si jedlo vlastne uvarí... ešte predtým, ako ho zje?

Lenka: Presne tak! Vnútro koristi sa úplne rozloží a on potom túto tekutú zmes jednoducho vysaje. Nazýva sa to mimotelové trávenie.

Lukáš: To je fascinujúce! A čo ten rak? Prečo musí počas života stále meniť kabát?

Lenka: Aj rak je článkonožec, ale žije vo vode. Jeho telo chráni pevný pancier, ktorý tvorí vonkajšiu kostru. Problém je, že tento pancier s ním nerastie.

Lukáš: Takže keď priberie, musí si dať dole starý pancier a počkať na nový? To znie dosť riskantne.

Lenka: Je to tak. Tomuto procesu hovoríme zvliekanie. Kým mu nový pancier nestvrdne, je veľmi zraniteľný. Dýcha žiabrami a kyslík mu po tele rozvádza otvorená obehová sústava, podobne ako u pavúka.

Lukáš: Takže aj keď jeden žije na súši a druhý vo vode, majú veľa spoločného. Pavúk dýcha pľúcnymi vakmi, rak žiabrami, ale obaja majú rebríčkovú nervovú sústavu.

Lenka: Správne. A to je kľúčové. Článkonožce sú obrovská a rozmanitá skupina. Spoločné znaky sú telo zložené z článkov, otvorená obehová sústava a zvyčajne aj oddelené pohlavie a priamy vývin.

Lukáš: Čiže z vajíčka sa liahnu malé verzie dospelých. Žiadne larvy a kukly ako pri hmyze.

Lenka: Presne si to vystihol. A práve o hmyze si povieme viac nabudúce, no teraz sa presunieme k trochu mäkšej téme. Pozrieme sa na mäkkýše.

Lukáš: Takže po červoch sa posúvame k ďalšej fascinujúcej skupine. K živočíchom s mäkkým telom, ktoré si ale často nosia so sebou vlastný dom. Hovorím o mäkkýšoch.

Lenka: Presne tak, Lukáš! A je to naozaj rozmanitá skupina. Spoločné majú mäkké, nečlánkované telo, ktoré je často chránené pevnou schránkou. Ale spôsob života môže byť úplne odlišný.

Lukáš: No jasné, veď si stačí porovnať slimáka, čo mi lezie po záhrade, a takú škľapku na dne rybníka.

Lenka: Perfektný príklad! Poďme si ich teda rozobrať postupne. Začnime tým slimákom, dobre?

Lukáš: Super. Takže, čo je na slimákovi najdôležitejšie? Okrem toho, že je slizký.

Lenka: Ten sliz je kľúčový! Telo slimáka tvorí hlavne svalnatá noha, na ktorej sa pohybuje. A práve hlien, ktorý produkuje, mu pohyb uľahčuje a chráni ho pred vyschnutím.

Lukáš: A tá noha plynule prechádza do hlavy, však? Tam má tie svoje slávne tykadlá.

Lenka: Áno, a nie jeden, ale hneď dva páry. Na tom dlhšom má oči, takže doslova vidí za roh. A ten kratší pár používa na čuch a hmat. Je to taký jeho multifunkčný senzor.

Lukáš: Zaujímavé. A čo vnútornosti? Predpokladám, že tie sú bezpečne ukryté v tej ulite.

Lenka: Presne tak. Všetky dôležité orgány sú uložené vo vnútornostnom vaku a ulita im slúži ako pevný ochranný štít.

Lukáš: Dobre, a čím sa taký slimák živí? Z mojej záhrady viem, že asi šalátom. Aspoň tým mojím určite.

Lenka: Áno, je to hlavne rastlinná potrava. A má na to skvelý nástroj. V ústach má taký drsný jazýček, ktorým si potravu doslova strúha. Ako strúhadlom na syr.

Lukáš: To znie... dosť efektívne. A ako dýcha? Má nejaké pľúca?

Lenka: Niečo na ten spôsob. Má takzvaný pľúcny vak. Je to vlastne bohato prekrvená časť plášťovej dutiny a práve odtiaľ prechádza kyslík do telovej tekutiny.

Lukáš: Počkaj, telová tekutina? Nie krv?

Lenka: A sme pri tom! Toto je kľúčový rozdiel. Slimák nemá krv ako my. Namiesto nej má krvomiazgu, odborne hemolymfu. A obehová sústava je otvorená.

Lukáš: Otvorená? Čo to znamená?

Lenka: Predstav si to tak, že srdce tú hemolymfu síce pumpuje, ale ona sa potom voľne rozlieva po tele medzi orgány. Nevracia sa v uzavretých cievach ako u nás. Je to úplne iný systém.

Lukáš: Páni, to je fascinujúce. A ako je to s rozmnožovaním? Sú to chlapci a dievčatá?

Lenka: Ani to nie! Slimák je obojpohlavný, čiže hermafrodit. A z vajíčok sa liahnu priamo malé slimáčiky, ktoré vyzerajú ako zmenšené verzie dospelých.

Lukáš: Dobre, takže slimáka máme. Čo tá škľapka, ktorá si pokojne leží na dne jazera? Tá je na tom asi dosť inak.

Lenka: Úplne inak. V prvom rade žije vo vode a jej telo je celé ukryté v dvoch lastúrach, ktoré otvára a zatvára pomocou silných svalov.

Lukáš: A hlavu by som u nej hľadal asi márne, však?

Lenka: Márne. Nemá výraznú hlavu ani zmyslové orgány ako slimák. Pohybuje sa svalnatou nohou, ktorú vysúva medzi lastúry, a dýcha žiabrami.

Lukáš: Keďže je stále ponorená, to dáva zmysel. Ale ako potom je? Len tak čaká s otvorenými ústami?

Lenka: V podstate áno! Voda neustále prúdi cez jej telo. Prináša nielen kyslík pre žiabre, ale aj drobné čiastočky potravy, ktoré sa zachytávajú v ústnom otvore. Je to taký živý filter.

Lukáš: A obehovú sústavu má tiež otvorenú, s tou... hemolymfou?

Lenka: Áno, presne. V tom sú si podobné. Aj škľapka má otvorenú obehovú sústavu s krvomiazgou. Ale na rozdiel od slimáka sa z jej vajíčok liahnu najprv larvy, ktoré až po čase klesnú na dno a premenia sa na dospelú škľapku.

Lukáš: Takže, aby sme si to zhrnuli: mäkkýše majú mäkké telo, často so schránkou. Slimák má ulitu a škľapka dve lastúry. Jeden lezie po súši a druhý filtruje vodu. Sú to naozaj dva odlišné svety v jednom kmeni.

Lenka: Perfektne zhrnuté. A práve táto rozmanitosť robí živočíšnu ríšu takou úžasnou. Od slimákov a škľabiek sa teraz môžeme posunúť k ešte zložitejším organizmom...

Lukáš: To je teda poriadna dávka informácií. A ako náš posledný dnešný bod tu mám niečo, čo znie ako zo sci-fi filmu. Vedela si, že existuje živočích, ktorému keď odrežeme časť tela, tak mu dorastie nová?

Lenka: Áno, to je skvelý úvod pre nášho posledného hrdinu! Hovoríš o nezmarovi. Je to drobný, no mimoriadne zaujímavý sladkovodný živočích, ktorý patrí medzi pŕhlivce.

Lukáš: Nezmar... znie to, akoby sa nikdy nevzdával. Kde by sme ho našli a ako vyzerá?

Lenka: Presne tak! Nájdeme ho prichyteného na rastlinách alebo kameňoch v čistých vodách. A je naozaj malý, meria len pár milimetrov, maximálne tak dva centimetre.

Lukáš: A stavba jeho tela? Je zložitá?

Lenka: Vôbec nie. Predstav si ho ako malý vak s ramenami. Na spodnej časti má nožný disk na prichytenie. Hore má ústny otvor obklopený štyrmi až šiestimi ramenami.

Lukáš: Takže tými ramenami loví svoju potravu?

Lenka: Presne. Na ramenách má pŕhlivé bunky. Tie vymrštia jedovaté vlákno, ktorým omráčia alebo usmrtia korisť a posunú si ju do úst.

Lukáš: A čo potom? Má žalúdok alebo niečo podobné?

Lenka: Má jednoduchú tráviacu dutinu. Ale tu je tá zvláštnosť. Ústny otvor slúži zároveň aj ako vyvrhovací. Čiže kade potrava vojde, tade nestrávené zvyšky aj vyjdú.

Lukáš: Tak to je naozaj efektívne využitie otvorov!

Lenka: Extrémne. A dýcha tiež jednoducho – celým povrchom tela, prijíma kyslík priamo z vody.

Lukáš: Ako sa takýto fascinujúci tvor vlastne rozmnožuje?

Lenka: Má dva spôsoby. V lete sa rozmnožuje nepohlavne pučaním. Na tele mu vyrastie púčik, z ktorého vznikne nový jedinec. Na jeseň sa rozmnožuje pohlavne, keďže je obojpohlavný.

Lukáš: A teraz späť k tej jeho super-schopnosti, ktorou sme začali...

Lenka: Áno, regenerácia! To je na ňom to najúžasnejšie. Ak stratí časť tela, dokáže ju celú obnoviť.

Lukáš: Úžasné. Takže, aby sme si to zhrnuli, nezmar je drobný sladkovodný prhlivec, ktorý loví ramenami, dýcha celým telom, a keď sa poraní, jednoducho dorastie.

Lenka: Perfektné zhrnutie. Je to skvelý dôkaz, že aj tie najmenšie tvory v prírode môžu byť nesmierne fascinujúce.

Lukáš: Absolútne súhlasím. Lenka, ďakujem ti veľmi pekne za všetky dnešné poznatky. A vám, milí poslucháči, ďakujeme za pozornosť a tešíme sa na vás pri ďalšej epizóde Studyfi Podcastu. Dopočutia!

Lenka: Dopočutia!