Podcast o Bachov absolutizmus v Rakúskom cisárstve

Kapitoly

Čo bol Bachov absolutizmus?

Charakteristika režimu

Nový štát, nové pravidlá

Dôsledky a pád systému

Zhrnutie na skúšku

Přepis

Marek: Predstavte si, že je rok 1852. Ste obchodník v Prahe a zrazu vám na dvere zaklope úradník. Nehovorí po česky, len nemecky, a má pri sebe stoh papierov s cisárskou pečaťou. Všetko je zrazu inak – nové pravidlá, nové dane, všetko riadené priamo z Viedne. Cítite ten poriadok, ale aj tú ťažobu.

Lucia: Presne taký pocit museli mať ľudia v habsburskej monarchii. Zrazu sa ocitli v systéme, ktorý bol efektívny, ale zároveň veľmi prísny a kontrolovaný. A presne to definuje obdobie, o ktorom sa dnes budeme rozprávať.

Marek: Počúvate Studyfi Podcast. Lucia, poďme teda na to. Čo presne bol Bachov absolutizmus?

Lucia: Je to vlastne pomenovanie pre obdobie takzvaného neoabsolutizmu v rakúskom cisárstve. Prišlo hneď po potlačení revolúcie v rokoch 1848 a 49. Bola to snaha cisára a jeho vlády opäť posilniť centrálnu moc a zabrániť akýmkoľvek ďalším rebéliám.

Marek: A prečo práve „Bachov“? Bol nejaký pán Bach hlavný „šéf“ toho všetkého?

Lucia: Dobrá otázka! Hlavným šéfom bol samozrejme cisár František Jozef I., ktorý vládol od roku 1848. Ale minister vnútra Alexander Bach bol hlavným architektom a realizátorom tohto systému. Bol taký výkonný manažér absolutizmu. Preto sa to volá po ňom.

Marek: A kedy presne toto obdobie trvalo? Aby sme si to vedeli zaradiť.

Lucia: Začína sa to formovať okolo roku 1849 a oficiálne končí v roku 1859. Takže zhruba desať rokov tvrdej ruky a centralizácie.

Marek: Dobre, takže dekáda prísneho režimu. Ako to vyzeralo v praxi? Aké boli hlavné znaky?

Lucia: Predstav si štyri piliere. Prvým bola absolútna centralizácia – všetka moc sa sústredila vo Viedni. Druhým bola byrokracia – obrovský, profesionálny a hierarchický aparát úradníkov, ktorí všetko riadili.

Marek: Znie to ako nočná mora plná papierovačiek.

Lucia: To áno, ale z pohľadu štátu to bolo efektívne. Tretím pilierom bol policajný režim. Štát mal podrobný prehľad o obyvateľoch, kontroloval tlač, sledoval akúkoľvek opozíciu. A štvrtým bola germanizácia – nemčina sa presadzovala ako úradný jazyk na úkor ostatných jazykov monarchie.

Marek: Takže poriadok, kontrola a nemčina. To asi české národné hnutie veľmi nepotešilo, však?

Lucia: To teda nie. Boli pod prísnym dohľadom a ich činnosť bola výrazne obmedzená. Rakúska vláda odmietala akékoľvek snahy o federalizáciu alebo väčšiu autonómiu národov.

Marek: Ako konkrétne zmenili organizáciu štátu? Zrušili staré úrady a vytvorili nové?

Lucia: Presne tak. Odstránili mnohé zvyšky starej stavovskej samosprávy. Namiesto toho vznikla jednotná štátna správa. Monarchia bola rozdelená na kraje a okresy, na čele ktorých stáli profesionálni štátni úradníci, lojálni Viedni.

Marek: A čo súdy? Tiež ich „scentralizovali“?

Lucia: Áno, a toto bola jedna z najvýznamnejších reforiem. Oddelili súdnictvo od verejnej správy. To je základ moderného právneho štátu. Vznikla sústava štátnych súdov – od okresných, cez krajské až po Najvyšší súd vo Viedni. Súdiť mohli len profesionálni sudcovia.

Marek: Takže na jednej strane modernizácia, na druhej strane útlak. Zaujímavý paradox.

Lucia: Presne tak. V práve to bolo vidieť tiež. Naďalej platil moderný Všeobecný občiansky zákonník z roku 1811, ale zároveň sa zaviedla prísna cenzúra a kontrola.

Marek: Mal tento systém aj nejaké pozitívne stránky? Okrem tej modernizácie správy.

Lucia: Určite. Napriek politickému útlaku sa ekonomike darilo. Bol to čas priemyselného rozvoja, stavali sa železnice, podporovalo sa podnikanie. Kapitalizmus sa rozvíjal celkom slušne.

Marek: Prečo sa to teda skončilo, ak to bolo v niečom aj úspešné?

Lucia: Ako to už býva, systém zlomili peniaze a vojenské neúspechy. Prišla hospodárska kríza a nespokojnosť ľudí rástla. Posledným klincom do rakvy bola porážka Rakúska vo vojne so Sardíniou a Francúzskom v roku 1859.

Marek: Prehra vo vojne stála Bacha jeho systém. Čo prišlo potom?

Lucia: Cisár musel ustúpiť. V roku 1860 vydal takzvaný Októbrový diplom, ktorým zmiernil centralizáciu a čiastočne obnovil ústavný život. Bola to cesta k novému usporiadaniu monarchie.

Marek: Výborne, Lucia. Poďme to na záver zhrnúť pre všetkých, ktorí sa pripravujú na skúšku. Čo je to najdôležitejšie, čo si treba zapamätať o Bachovom absolutizme?

Lucia: Jasné. Takže, zapamätajte si, že Bachov absolutizmus bolo obdobie neoabsolutizmu v rokoch 1849 až 1859, za vlády Františka Jozefa I. Je pomenovaný podľa ministra vnútra Alexandra Bacha.

Marek: Aké boli jeho hlavné znaky?

Lucia: Centralizácia moci vo Viedni, silná byrokracia, policajný režim s cenzúrou a snaha o germanizáciu. Na druhej strane, priniesol dôležité reformy – zmodernizoval štátnu správu a oddelil súdnictvo od správy.

Marek: A jeho koniec?

Lucia: Padol v roku 1859 po vojenskej porážke Rakúska. Napriek svojmu represívnemu charakteru položil základy moderného byrokratického štátu v Rakúsku.

Marek: Skvelé. Ďakujem ti veľmi pekne, Lucia, za toto jasné vysvetlenie.

Lucia: Aj ja ďakujem. A vám, milí študenti, držíme palce!