Kartičky na Autoantitela: Diagnostika a klinický význam
Autoantitela: Diagnostika a Klinický Význam – SEO Sprievodca
Ťukni na otočenie · Potiahni na navigáciu
Autoprotilátky v diagnostike
17 kartičiek
Kartička 1
Otázka: Čo sú autoprotilátky?
Odpoveď: Imunoglobulíny namierené proti antigénom vlastného organizmu; vznikajú pri nesprávnom rozpoznaní "vlastné" ako "cudzie" a vedú k zápalu a poškodeniu t
Kartička 2
Otázka: Ako sa delia autoprotilátky podľa klinického významu?
Odpoveď: Na fyziologické (typicky IgM, nízke titry u zdravých, stúpajú s vekom) a patologické (často IgG/IgA, produkujú sa pri autoimunitných ochoreniach a poš
Kartička 3
Otázka: Aké sú hlavné typy autoprotilátok podľa miesta pôsobenia?
Odpoveď: Orgánovo nešpecifické (systémové) namierené proti antigénom v mnohých tkanivách a orgánovo špecifické namierené proti antigénom konkrétneho orgánu (na
Kartička 4
Otázka: Čo sú antinukleárne protilátky (ANA) a aký majú význam?
Odpoveď: Autoprotilátky proti zložkám bunkového jadra (chromatín, jadrová membrána, RNA); kľúčové pre diagnostiku SLE a ďalších reumatických ochorení.
Kartička 5
Otázka: Prečo sú autoprotilátky proti dsDNA dôležité?
Odpoveď: Sú špecifickým markerom pre systémový lupus erythematosus (SLE).
Kartička 6
Otázka: Čo je reumatoidný faktor (RF)?
Odpoveď: Autoprotilátka namierená proti Fc fragmentu pozmeneného IgG; typická pre reumatoidnú artritídu.
Kartička 7
Otázka: Čo sú ANCA a proti čomu sú namierené?
Odpoveď: Autoprotilátky proti cytoplazme neutrofilov, namierené proti enzýmom v granulách neutrofilov (napr. proteináza 3, myeloperoxidáza).
Kartička 8
Otázka: Aký význam majú antimitochondriálne protilátky (AMA)?
Odpoveď: Sú významné pri diagnostike ochorení pečene.
Kartička 9
Otázka: Uveď príklady orgánovo špecifických autoprotilátok a ich cieľovú chorobu.
Odpoveď: Proti tyreoidálnej peroxidáze (TPO) pri ochoreniach štítnej žľazy; proti bunkám Langerhansových ostrovčekov (ICA, IA2) pri diabetese mellitus 1. typu.
Kartička 10
Otázka: Aké vzorky sa používajú na detekciu autoprotilátok?
Odpoveď: Najčastejšie sérum; môžu sa použiť aj likvor alebo synoviálna tekutina.