Podcast o Auguste Comte a pozitivizmus v 19. storočí

Kapitoly

Úvod do pozitivizmu

Dva hlavné prúdy

Auguste Comte a pozitívne poznanie

Tri štádiá vývoja

Přepis

Viktória: Keď ti dnes ráno Instagram alebo TikTok ukázal video, ktoré sa ti páčilo, nerobil to na základe nejakej abstraktnej idey. Robil to na základe dát – na základe overiteľných faktov o tom, čo sleduješ. A presne o tomto, o filozofii založenej na faktoch, sa dnes budeme baviť. Vitajte v Studyfi Podcast.

Filip: Ahoj Viki. Áno, je to skvelý príklad. Filozofia 19. storočia sa totiž rozdelila na dva hlavné prúdy.

Viktória: Aké to boli?

Filip: Na jednej strane scientistický prúd, ktorý chcel, aby bola filozofia ako veda. A na druhej antropologický, ktorý sa sústredil na človeka, jeho vôľu a život. Sem patria mená ako Schopenhauer či Nietzsche.

Viktória: Dnes sa pozrieme na ten prvý prúd. Poďme na pozitivizmus.

Filip: Jeho zakladateľom bol francúzsky filozof Auguste Comte. Pre neho bolo kľúčové „pozitívne“ poznanie.

Viktória: Čo presne znamená „pozitívne“? Akože... všetko vidieť ružovo?

Filip: Dobrý postreh, ale nie. „Pozitívne“ znamená skutočné, faktické, empiricky overiteľné. Comte jednoducho odmietal metafyziku. Jeho cieľ bol jasný: „Vedieť, aby sme mohli predvídať.“

Viktória: A ako sme sa podľa neho k tomuto vedeckému poznaniu dopracovali?

Filip: Opísal tri štádiá vývoja myslenia. Najprv teologické, kde sme si javy vysvetľovali bohmi. Potom metafyzické, plné abstraktných pojmov. A nakoniec... pozitívne, čiže vedecké.

Viktória: Takže od mýtov cez abstrakciu až k faktom.

Filip: Presne tak. Sám o sebe povedal: „V detstve som bol teológom, v mladosti metafyzikom a v dospelosti fyzikom.“

Viktória: To znie ako celkom rýchly osobnostný vývoj. Za kráľovnú vied pritom považoval sociológiu, ktorú sám založil, je to tak?

Filip: Áno, veril, že ak pomocou sociológie odhalíme zákony spoločnosti, môžeme ju reformovať k lepšiemu a dosiahnuť pokrok.