Zhrnutie na Antigénne determinanty a imunoglobulíny

## Úvod Tento materiál sa zameriava na dôležité časti imunológie súvisiace s B-lymfocytmi, mechanizmami protilátok pri blokovaní adherencie baktérií, ADCC (cytotoxická reakcia sprostredkovaná bunkami a závislá na protilátkach), imobilizáciu bičíkov mikroorganizmov, klasifikáciu antigénov a imunopatologické mechanizmy typu III. Text je upravený pre samostatné štúdium, rozdelený do krátkych častí so zvýraznenými definíciami, príkladmi a tabuľkami pre ľahké zapamätanie. ## 1. Protilátky a blokovanie adherencie baktérií ### Základná myšlienka - Protilátky (Ab) sa viažu na štruktúry baktérií, ktoré zabezpečujú adherenciu k bunkám hostiteľa, napr. pili (fimbriá). Viazaním týchto antigénov protilátky znemožňujú prichytenie baktérií na bunkovú membránu hostiteľa. > Definícia: Protilátka je sérová bielkovina produkovaná plazmatickými bunkami, ktorá sa špecificky viaže na antigén a môže ho neutralizovať alebo označiť na odstránenie. - Výsledok: baktérie sú menej schopné kolonizovať tkanivo a môžu byť vylúčené z organizmu. - Únik baktérií: niektoré baktérie menia adhezívne časti pili (antigénna variability), čím unikajú protilátkam najprv produkovaným proti pôvodným pili. Praktický príklad: - E. coli s odlišnými somatickými (O) a bičíkovými (H) antigénmi môže byť rozlíšená sérotypovo (napr. E. coli O:157, H:7) — tieto antigény sú tiež cieľom pri diagnostike. ## 2. ADCC (antibody-dependent cell-mediated cytotoxicity) ### Mechanizmus krok za krokom 1. Fab časť protilátky sa viaže na epitop na povrchu cudzej bunky. 2. Fc časť protilátky zostáva dostupná a viažu sa na ňu efektorové bunky (predovšetkým NK bunky) cez ich Fc receptory (FcR). 3. NK bunky po aktivácii uvoľňujú perforíny, granzýmy a chemokíny. 4. Perforíny vytvoria póry v bunkovej membráne cieľovej bunky; granzýmy vstúpia cez tieto póry a aktivujú kaskádu vedúcu k apoptóze. 5. Perforíny môžu niekedy spôsobiť aj priamu lýzu bunky (necrotickú smrť). > Definícia: ADCC je mechanizmus, pri ktorom protilátky označia cieľovú bunku a efektorové bunky (napr. NK bunky) ju zničia pomocou cytotoxických molekúl. Praktické uplatnenie: - ADCC má úlohu pri eliminácii infikovaných buniek a nádorových buniek; je tiež mechanizmom účinku niektorých monoklonálnych protilátok v onkológii. ## 3. Imobilizácia mikroorganizmov a parazitov viazaním na bičíky - Protilátky namierené proti bičíkom (flagelám) sa viažu na tieto pohybové orgány a inhibujú pohyb mikroorganizmov. - Takto imobilizované baktérie alebo prvoky sú menej schopné infikovať tkanivá. > Definícia: Imobilizácia je zníženie alebo zastavenie pohybu mikroorganizmu v dôsledku viazania protilátok na jeho pohybové orgány. Diagnostika a príklad: - Ag proti bičíkom sú súčasťou sérologickej diagnostiky niektorých infekcií. - Pri E. coli sa označujú O (somatické, polysacharidové) a H (bičíkové, proteínové) antigény; rôzne kombinácie určujú sérotypy a môžu korelovať s patogenitou. ## 4. B-lymfocyty — vývoj a funkcie (bez prekrývania s témou „T-lymfocyty“ alebo „Protilátky“ ako celkom) ### Miesto vzniku a dozrievania - Počiatočné štádium: B-lymfocyty vznikajú z lymfoidnej kmeňovej bunky. - U stavov počas fetálneho vývinu sa začínajú tvoriť vo fetálnej pečeni; po narodení vznikajú výlučne v kostnej dreni. - V kostnej dreni prebieha aj diferenciácia do zrelých „naivných“ B-ly. > Definícia: Naivný B-lymfocyt je zrelá B-bunka, ktorá ešte nebola aktivovaná antigénom a je schopná spustiť humorálnu imunitnú odpoveď po aktivácii. ### Povrchové markery zrelého B-ly - Povrchový imunoglobulín (sIg) funguje ako BCR; bežne sú to izotypy $\mathrm{IgM}$ a $\mathrm{IgD}$. - Ďalšie markery: CD19, CD20, CD21, CD22. ### Ciele rozpoznávania - B-ly rozpoznávajú rôzne typy antigénov: proteíny, polysacharidy, lipidy. ### Osud po aktivácii v sekundárnych lymfatických orgánoch - Po stretnutí s antigénom sa naivné B-ly diferencujú podľa signálov do dvoch hlavných typov efektorových buniek: - Plazmatické bunky → hlavná úloha: produkcia a sekrečná syntéza protiláto