Test na Antické umenie, estetika a dráma

Otázka 1: V antickom Grécku existoval jasný a striktný rozdiel medzi pojmom "krásne umenie" a "remeslo" v kontexte chápania techné.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: V antike neexistoval dnešný rozdiel medzi "krásnym umením" a "remeslom". Sochár aj stolár mali techné, čo znamenalo zručnosť, remeslo alebo umenie bez striktného oddelenia týchto kategórií.

Otázka 2: Ktoré z nasledujúcich tvrdení najlepšie vystihuje Platónov pohľad na umenie a mimésis podľa poskytnutých študijných materiálov?

A. Umenie je nápodobou ideí, čím sa približuje k pravde a prispieva k pozitívnej výchove mládeže.

B. Umenie je terciárny úkon, nápodoba nápodoby, ktorá nás vzďaľuje od skutočnej pravdy a je pre spoločnosť škodlivá.

C. Platón vnímal umenie ako katarziu, ktorá očisťuje diváka od súcitu a strachu, a preto ho považoval za cenné.

D. Mimésis je pre Platóna prirodzená ľudská schopnosť, ktorá odlišuje človeka od zvierat a prináša radosť z poznávania.

Vysvetlenie: Platón vnímal umenie ako terciárny úkon, pri ktorého tvorbe sa vzďaľujeme „skutočnej“ skutočnosti a od pravdy, pretože napodobujeme momentálnu skutočnosť, ktorá je odrazom idey. Samotná mimésis bola v jeho poňatí chápaná ako niečo negatívne a pre spoločnosť škodlivé, umenie je nápodoba nápodoby, ktorá vystupuje ako autentická, no vzďaľuje nás od skutočnosti. Neprispieva k výchove pozitívne, posilňuje nerozumnú časť duše a umelec je od pravdy dvojnásobne vzdialený.

Otázka 3: Podľa Plotina krása spočíva výlučne v dokonalých geometrických proporciách objektu a nie je spojená s božskou podstatou.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Študijné materiály uvádzajú, že podľa Plotina „Krása je odlesk Boha v hmote“, čo znamená, že krása má božský pôvod a nie je len výsledkom geometrických proporcií.

Otázka 4: Hudba v období Rímskeho cisárstva slúžila ako masová zábava v cirkusoch a arénach.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: V období Rímskeho cisárstva (27 p.n.l. – 476 n.l.) sa hudba uvádza ako masová zábava v cirkusoch a arénach.

Otázka 5: Ktoré z nasledujúcich tvrdení správne popisujú pantomímu a dychové nástroje v období Rímskeho cisárstva?

A. Pantomíma bola formou tanca sprevádzaného hudbou.

B. Pre armádu boli vyvinuté veľké dychové nástroje ako trúbky a rohy.

C. Pantomíma bola striktne etickým divadelným žánrom bez hudobného sprievodu.

D. Dychové nástroje sa používali výhradne na rituálne obrady v chrámoch.

Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov, v období Rímskeho cisárstva bola pantomíma definovaná ako tanec s hudbou. Tiež sa uvádza, že pre armádu vznikali veľké dychové nástroje, ako sú trúbky a rohy.