Zhrnutie na Anglická monarchia v stredoveku

## Úvod Anglicko-francúzske vojny (predovšetkým prvá fáza storočnej vojny) predstavujú dlhodobý konflikt medzi anglickými Plantagenetmi a francúzskou korunou v 14.–15. storočí. Hlavné motívy zahŕňali spor o územné državy (najmä Akvitánia/Guiena a Normandia), feudálne vzťahy a nároky na francúzsku korunu. Tento materiál rozoberá kľúčové udalosti, príčiny konfliktu, dôležité bitky a dôsledky pre politiku a ekonomiku oboch krajín. ## Koncepty a základné pojmy > Definícia: Storočná vojna — dlhodobý súbor vojen, prerušených prestávkami, medzi Anglickom a Francúzskom v rokoch 1337–1453, ktorý vznikol z dynastických a teritoriálnych sporov. > Definícia: Vasalská prísaha — záväzok vernosti, ktorým sa držiteľ léna viazal svojmu pánovi; v prípade Akvitánie to znamenalo zložité vzťahy medzi anglickým kráľom ako vazalom a francúzskym kráľom ako lenným pánom. ### Rozdelenie príčin konfliktu - Dynastické nároky (nárok anglických Plantagenetov na francúzsku korunu). - Teritoriálne spory (kontrola Akvitánie, Normandie a ďalších provincií). - Politické a ekonomické záujmy (kontrola obchodných ciest, prístavov a colných príjmov). ## Chronologický prehľad kľúčových udalostí (výber) 1. 1328–1331: Po smrti Karola IV. otázka následníctva; Eduard III. ako lenný pán Akvitánie zložil prísahy vrátane ligium hommagium (1331). 2. 1337: Filip VI. nariadil konfiškáciu Akvitánie; Eduard III. odvolal vazalskú prísahu a začal hľadať spojencov. 3. 1340: Bitka pri Sluys — anglická flotila zničila francúzsko-katalánsku flotilu. 4. 1346: Chéváuchée do Normandie, bitka pri Kreščaku (Crecy) 26. 8. 1346; následné obsadenie Calais. 5. 1348: Prvá veľká vlna moru, ktorá ovplyvnila vojenské a hospodárske kapacity. 6. 1341–1364: Vojna o bretonské dedičstvo, proxy konflikt, ktorý predlžoval boje. 7. 1356: Bitka pri Poitiers (19. 9. 1356) — zajatie francúzskeho kráľa Jána II. 8. 1360: Mier v Brétigny — anglické územné zisky a zníženie nároku na korunu (dočasné). 9. 1369: Obnovenie bojov; postupné straty anglických území vo Francúzsku. 10. 1417–1420: Výprava Henricha V., obsadenie Normandie; zmluva z Troyes (1420) — krátkodobé naviazanie koruny Francúzska na anglického kráľa. 11. 1428–1429: Obliehanie Orléansu; vzostup Jána z Arku, korunovácia Karola VII. (1429) — začiatok obratov vo prospěch Francúzov. 12. 1449–1450: Stratár Normandie, bitka pri Formigny; ukončenie významnej anglickej prítomnosti v Normandii. ## Podrobný rozbor vybraných momentov ### Vazalské vzťahy a konfiškácia Akvitánie - Anglický kráľ ako držiteľ vojvodstva Akvitánie bol lenným pánom francúzskeho kráľa. Rozdielne chápanie povinností a zásahy francúzskych úradníkov v provincii vyvrcholili v konfiškácii (1337). ### Mor (Black Death) a ekonomické dôsledky - Morová epidémia (cca 1348–1350) znížila populáciu, zvýšila mzdy pre pracovnú silu a urýchlila zánik nevoľníctva v Anglicku. - Reakcia: parlament schválil nariadenia (Ordinances of Labourers 1349; Statute of Labourers 1351), ktoré sa snažili regulovať mzdy, ale boli ťažko vynútiteľné. > Definícia: Chéváuchée — rýchla vojenská razia či pustošenie nepriateľského územia zameraná na vyčerpanie ekonomiky a prinútenie protivníka k boju alebo kapitulácii. ### Význam bitky pri Poitiers a Brétigny - Poitiers (1356): zajatie Jána II. dalo Angličanom dočasnú vyjednávaciu výhodu; požadovali vysoké výkupné a územné ciele. - Brétigny (1360): zmluva priniesla prechodné územné zisky (Akvitánia, Ponthieu, Calais) v plnej suverenite, vrátenie časti výkupného a formálne vzdanie sa nárokov na korunu (dočasné). ### Nástup Henricha V. a zmluva z Troyes - Henrich V. systematicky dobyl Normandiu (1417–1419) a vďaka spojeneckej situácii (Burgundsko) dosiahol v roku 1420 zmluvu z Troyes, podľa ktorej by anglický kráľ zdedil francúzsku korunu. Predčasná smrť Henricha tieto plány prekazila. ### Vzostup francúzskeho odporu a úloha Jána z Arku - Jeanne d'Arc rozbila obliehanie Orléansu (1429), zabezpečila korunováciu Karola VII. v Remeši a zlepšila morálku Francúzov; násle