Test na Alternatívne riešenie sporov a exekučné právo

Otázka 1: Je možné napadnúť platnosť mediačnej dohody na súde všeobecnej sústavy súdnictva?

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Výsledky mediácie je samozrejme možné napadnúť na súde všeobecnej sústavy súdnictva, nakoľko mediačná dohoda nemá vlastnosť exekučného titulu a je zmluvného charakteru. Hoci žaloba na napadnutie platnosti je problematická v zmysle § 137 CSP, určovacia žaloba v rozpore so znením mediačnej dohody je prirodzene možná.

Otázka 2: Prečo sa očakáva rastúci význam mediácie vo vzťahu k súdnej agende v najbližšom období?

A. Z dôvodu snahy o zníženie priemernej doby vybavovania vecí na súdoch všeobecnej sústavy súdnictva.

B. Na základe čoraz väčšej snahy o vyčleňovanie agendy všeobecných súdov na alternatívne spôsoby riešenia sporov.

C. Pretože výsledkom mediácie je vždy exekučný titul, čo urýchľuje riešenie sporov.

D. Kvôli nutnosti preukazovať naliehavý právny záujem pri určovacej žalobe proti mediačnej dohode.

Vysvetlenie: Študijné materiály uvádzajú, že význam mediácie bude rásť na základe snahy o vyčleňovanie agendy všeobecných súdov na alternatívne spôsoby riešenia sporov a z dôvodu snahy o zníženie priemernej doby vybavovania vecí na súdoch. Možnosť 2 je nesprávna, pretože materiály explicitne uvádzajú, že 'mediačná dohoda nemá vlastnosť exekučného titulu'. Možnosť 3 je irelevantná pre rastúci význam mediácie vo vzťahu k súdnej agende, hoci sa zmieňuje o určovacej žalobe v súvislosti s napadnutím mediačnej dohody.

Otázka 3: Je v zákone o športe alebo v inom procesnom predpise jasne ustanovené, v akom decíznom systéme všeobecného súdnictva možno napadnúť rozhodnutia orgánov národných športových zväzov?

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Študijné materiály uvádzajú, že ZoŠ ani žiaden procesný predpis neustanovuje, v akom decíznom systéme všeobecného súdnictva možno rozhodnutia orgánov národných športových zväzov napadnúť, čo v praxi spôsobuje neistotu ohľadne typu súdnictva (správne alebo civilné).

Otázka 4: Ktoré z nasledujúcich tvrdení platí pre riešenie sporov v oblasti športu na Slovensku podľa uvedených študijných materiálov?

A. Zákon o športe obligatórne ustanovuje formu národných športových zväzov ako občianskych združení.

B. Národné športové zväzy majú povinnosť zriadiť orgány na riešenie sporov.

C. Rozhodnutia orgánov národných športových zväzov nie je možné napadnúť na súde, ak sú prijaté v rámci stanov.

D. Neexistuje špecifická zákonná úprava, v akom type súdnictva (správnom alebo civilnom) sa napádajú rozhodnutia orgánov národných športových zväzov.

Vysvetlenie: Zákon o športe (440/2015 Z. z.) obligatórne ustanovuje formu národných športových zväzov vo forme občianskych združení (§ 3 písm. m) ZoŠ), čo je správne tvrdenie. ZoŠ zároveň ustanovuje, že národné športové zväzy musia mať zriadené orgány na riešenie sporov (§ 19 ods. 1 písm g) ZoŠ), čo je tiež správne. Avšak, každé rozhodnutie občianskeho združenia (a teda aj národného športového zväzu) možno napadnúť na súde, čo robí tvrdenie o nemožnosti napadnutia nesprávnym. Materiál potvrdzuje, že ZoŠ ani žiaden procesný predpis neustanovuje, v akom decíznom systéme všeobecného súdnictva možno rozhodnutia orgánov národných športových zväzov napadnúť, čo vedie k neistote v praxi a potvrdzuje správnosť posledného tvrdenia.

Otázka 5: Predmetom sporu v priebehu súťaže môže byť aj posúdenie porušenia predpisov alebo rozhodnutí orgánov športovej organizácie.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Sporom v priebehu súťaže je spor, ktorého predmetom je posúdenie porušenia konkrétneho pravidla súťaže, nie predpisov alebo rozhodnutí orgánov športovej organizácie.