Test na Alternatívne riešenie sporov a exekučné konania

Otázka 1: Mediátor je fyzická osoba zapísaná v registri mediátorov.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Mediátor je podľa pojmologických východísk definovaný ako každá fyzická osoba zapísaná v registri mediátorov, na ktorej sa osoby zúčastnené na mediácii dohodnú a ktorá s osobami zúčastnenými na mediácii uzavrie dohodu o začatí mediácie.

Otázka 2: Na základe preštudovaných materiálov, ktorá z možností najpresnejšie opisuje dôvody a spôsoby napadnutia platnosti mediačnej dohody na súde všeobecnej sústavy súdnictva?

A. Platnosť mediačnej dohody je možné napadnúť iba v prípade, že predstavuje exekučný titul, čo mediačná dohoda vo svojej podstate vždy je.

B. Hoci je určovacia žaloba na napadnutie platnosti mediačnej dohody problematická podľa § 137 CSP, je prirodzene možná, pretože mediačná dohoda nemá vlastnosť exekučného titulu.

C. Mediačnú dohodu nie je možné napadnúť súdne, pretože jej zmluvný charakter zaručuje jej konečnú platnosť bez možnosti súdneho preskúmania.

D. Napadnutie platnosti mediačnej dohody má zmysel len vtedy, ak sa na základe nej požaduje splnenie povinnosti, ktorá je exekučne vymáhateľná, inak je to zbytočné.

Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov je síce žaloba na napadnutie platnosti dohody ako výsledku mediácie v novom koncepte žalôb podľa § 137 CSP problematická, avšak určovacia žaloba v rozpore so znením mediačnej dohody je prirodzene možná, nakoľko mediačná dohoda nemá vlastnosť exekučného titulu. Existencia mediačnej dohody môže mať aj iné zásahy do statusu a postavenia subjektov, napríklad ovplyvniť ich dobré meno, ak bola uzavretá na základe nepravdivých údajov, čo odôvodňuje záujem na judikovaní rozhodnutia súdu o jej neplatnosti.

Otázka 3: Sú rozhodnutia orgánov ADR v športe vymáhané a vynucované športovými predpismi?

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Rozhodnutia orgánov ADR v športe sú vymáhané a vynucované športovými predpismi. Nedodržanie povinnosti ustanovenej v rozhodnutí ADR je disciplinárnym previnením, za ktoré môžu ďalšie špecifické orgány ADR ukladať disciplinárne sankcie a donútiť k plneniu športovo-technickými nástrojmi, ako je zákaz prestupov, strhnutie bodov alebo zákaz štartu v súťaži.

Otázka 4: Ktoré z nasledujúcich tvrdení o riešení sporov v občianskych združeniach na Slovensku je správne po rekodifikácii civilného a správneho procesného práva (po roku 2016)?

A. Členovia občianskych združení stratili právo na súdnu ochranu voči rozhodnutiam orgánov združenia vypustením § 15 zákona o združovaní občanov.

B. Žaloby voči rozhodnutiam orgánov občianskych združení, ktoré rozhodovali o subjektívnych súkromných právach, smerujú do civilného súdnictva podľa Civilného sporového poriadku (CSP).

C. Žaloby vo veciach združovania majú odkladný účinok, na rozdiel od úpravy platnej pred rokom 2016.

D. Vypustenie ustanovenia § 15 ZoZo znamenalo, že rozhodnutia orgánov združenia sú definitívne a nemožno ich preskúmať súdom.

Vysvetlenie: Študijný materiál uvádza, že vypustením ustanovenia § 15 ZoZo sa neuberá právo na súdnu ochranu; súdna ochrana sa podľa povahy veci poskytne podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku alebo Civilného sporového poriadku. Konkrétne, ak združenie rozhodovalo o subjektívnych súkromných právach, žaloby smerujú do CSP. Podanie žaloby vo veciach združovania má navyše odkladný účinok, čo je zmena oproti predošlej úprave.

Otázka 5: V disciplinárnom konaní v športe musia byť všetky rozhodnutia disciplinárneho orgánu športového zväzu vždy odôvodnené.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Študijný materiál uvádza, že iba rozhodnutie disciplinárneho orgánu športového zväzu o závažnom porušení pravidiel súťaže, rozhodnutie, proti ktorému bol podaný opravný prostriedok, a rozhodnutie o opravnom prostriedku musí byť odôvodnené. Neznamená to, že všetky rozhodnutia musia byť odôvodnené.