Podcast o Aktívne bankové operácie, úvery a EMS

Kapitoly

Čo sú aktívne operácie banky?

Zásady poskytovania úverov

Ako získať úver: Postup krok za krokom

Bežné úvery: Od prečerpania po spotrebný tovar

Hypotéky a veľké pôžičky

Cesta k Euru

Vznik Eurozóny a ECB

Naše Euro

Zhrnutie a záver

Přepis

Peter: Rozmýšľali ste niekedy nad kúpou nového telefónu, auta, alebo dokonca bytu? Pravdepodobne áno. A je dosť možné, že ste narazili na slovné spojenie „bankový úver“. Práve ten je motorom, ktorý tieto veľké nákupy umožňuje.

Lucia: Presne tak. A aj keď to znie zložito, je to niečo, s čím sa v živote stretne takmer každý. Počúvate Studyfi Podcast.

Peter: Lucia, poďme na to od základov. V osnove sa spomínajú „aktívne operácie banky“. Čo si pod tým mám predstaviť? Banka, ktorá chodí do fitka?

Lucia: Skoro. Predstav si, že banka má dve hlavné činnosti. Keď si v nej peniaze ukladáš, je to pre ňu pasívna operácia. Ale keď ti banka peniaze požičiava, stáva sa veriteľom. A to je presne tá aktívna operácia. Je aktívna, lebo jej majetok, teda aktíva, sa mení – banka v podstate „investuje“ do teba.

Peter: Aha, takže keď banka rozdáva peniaze, je aktívna. Zaujímavé. A sú všetky tie „pôžičky“ rovnaké?

Lucia: Vôbec nie. Delíme ich na dve hlavné skupiny. Tie klasické sú úverové operácie – to je to, čo si väčšina z nás predstaví pod pojmom úver. Banka ti dočasne požičia peniaze a ty jej za to platíš úrok.

Peter: Jasné, to poznám. A tá druhá skupina?

Lucia: To sú takzvané moderné aktívne operácie. Sem patria investičné činnosti banky. Banka napríklad sama investuje do nehnuteľností alebo cenných papierov a obchoduje s nimi. Ale dnes sa zameriame na tie prvé, klasické úvery, s ktorými sa stretnete najčastejšie.

Peter: Super. Takže rozhodol som sa, že chcem úver. Môžem len tak prísť do banky a povedať: „Dobrý deň, poprosím si desaťtisíc eur?“

Lucia: To by bolo pekné, ale takto jednoduché to nie je. Banka sa musí chrániť a riadi sa niekoľkými dôležitými princípmi. Prvý a najdôležitejší je zmluvný princíp.

Peter: Čiže všetko musí byť na papieri.

Lucia: Presne. Žiadne ústne dohody. V písomnej zmluve je všetko – kedy a ako budeš úver splácať, aké sú sankcie, ak meškáš, proste všetko. Ďalší je princíp účelovosti. Banka sa ťa spýta, na čo tie peniaze potrebuješ.

Peter: A musím im to povedať? Čo ak si chcem len tak kúpiť tisíc čokolád?

Lucia: Väčšinou áno. Napríklad pri hypotéke je účel jasne daný – kúpa nehnuteľnosti. Ale existujú aj takzvané bezúčelové alebo neúčelové úvery, kde si naozaj môžeš kúpiť aj tú čokoládu. Bývajú však o niečo drahšie.

Peter: Rozumiem. Čo ďalej? Ako si je banka istá, že jej to vrátim?

Lucia: To je princíp návratnosti. Banka si ťa preklepne. Dôkladne posúdi tvoju bonitu, teda tvoju schopnosť splácať. Skúma tvoj príjem, výdavky, či nemáš iné dlhy. Je to taký finančný zdravotný záznam.

Peter: A čo ak sa mi počas splácania niečo stane? Napríklad stratím prácu.

Lucia: S tým počíta princíp zabezpečenia úveru. Banka chce mať istotu. Preto vyžaduje nejakú formu ručenia. Môže to byť ručenie inou osobou, ktorá sa zaviaže splácať za teba, ak ty nebudeš môcť, alebo založenie majetku, napríklad nehnuteľnosti.

Peter: Dáva to zmysel. Ešte nejaké princípy?

Lucia: Áno, dva posledné a veľmi dôležité. Princíp termínovanosti – jednoducho, na ako dlho si peniaze požičiavaš. Krátkodobé úvery sú do jedného roka, strednodobé do piatich a dlhodobé nad päť rokov. A nakoniec, môj obľúbený, princíp zúročiteľnosti.

Peter: Obľúbený? To je ten, kde banke platím peniaze navyše, však?

Lucia: Presne tak. Úrok je v podstate cena za požičanie peňazí. A tu je dôležité sledovať nielen úrokovú sadzbu, ale hlavne ukazovateľ RPMN – ročnú percentuálnu mieru nákladov.

Peter: RPMN? To znie ako nejaká tajná formula.

Lucia: Je to kľúčové číslo! Zahŕňa nielen úrok, ale aj všetky ostatné poplatky spojené s úverom. Takže ak porovnávaš dva úvery, vždy sa pozeraj na RPMN. Čím je nižšie, tým je úver pre teba výhodnejší. Nenechaj sa oklamať nízkou úrokovou sadzbou, v ktorej nie sú skryté ďalšie poplatky.

Peter: Dobre, teóriu máme za sebou. Povedzme, že som si našiel ponuku s dobrou RPMN. Aký je reálny postup? Čo ma čaká?

Lucia: Začína sa to vstupným pohovorom. Ideš do banky, povieš, čo by si chcel, a pracovník banky ti vysvetlí základné podmienky a povie, aké doklady budeš potrebovať.

Peter: A potom prichádza tá kopa papierov, však?

Lucia: Áno, potom podávaš písomnú žiadosť o poskytnutie úveru. Je to formulár, kde uvedieš všetko o sebe, o svojich financiách, aký úver chceš a ako ho plánuješ splácať a zabezpečiť.

Peter: A k tomu asi treba priložiť polovicu svojho života v dokumentoch, však?

Lucia: Niečo také. Doklad totožnosti, potvrdenie o príjme, daňové priznanie, ak si živnostník, doklady k nehnuteľnosti, ak ručíš domom... Je toho dosť. Ale všetko to slúži na ďalší krok.

Peter: A to je?

Lucia: Úverová analýza. Banka si zoberie všetky tvoje papiere a preverí si ťa. Zhodnotí riziko, overí tvoju bonitu a rozhodne, či ti úver schváli, zamietne, alebo navrhne iné podmienky.

Peter: A ak povedia áno? Je oslava?

Lucia: Ešte nie! Potom nasleduje uzavretie zmluvy o úvere. Až keď je zmluva podpísaná oboma stranami, môžeš začať čerpať úver. Ale tým sa to nekončí. Banka počas celej doby splácania kontroluje, či dodržiavaš podmienky.

Peter: Poďme sa teraz pozrieť na konkrétne typy úverov. Čo je taký najbežnejší, s ktorým sa môžem stretnúť napríklad ako študent?

Lucia: Pravdepodobne kontokorentný úver, aj keď ho možno poznáš pod názvom povolené prečerpanie alebo debet na účte. Je to v podstate možnosť ísť na svojom bežnom účte do mínusu až do určitého limitu.

Peter: To znie super ako taká finančná záchranná sieť. Je to výhodné?

Lucia: Pre klienta je výhoda, že má peniaze k dispozícii okamžite a nepretržite, bez toho, aby musel zakaždým žiadať o novú pôžičku. Platí úroky len zo sumy, ktorú reálne vyčerpal. Pre banku je to tiež fajn, lebo úroková sadzba na kontokorente býva dosť vysoká.

Peter: Dobre vedieť. A čo ten „spotrebný úver“? To je ten, čo na mňa vyskakuje v reklamách, keď si chcem kúpiť novú telku?

Lucia: Presne ten! Slúži na nákup spotrebného tovaru alebo služieb. Poskytuje sa hlavne bežným občanom. Banka si samozrejme preverí tvoju bonitu, a v zmluve je presne stanovené, koľko a dokedy máš splácať.

Peter: Fajn. V materiáloch sú aj nejaké zložitejšie názvy... lombardný úver? To znie ako niečo z historického filmu.

Lucia: Trochu. Lombardný úver je špecifický v tom, že je vždy zabezpečený založením hnuteľného majetku. Napríklad cennými papiermi, tovarom, pohľadávkami, drahými kovmi, alebo dokonca autorskými právami.

Peter: Takže dám banke do zálohy svoju zbierku známok a ona mi dá peniaze?

Lucia: Teoreticky, ak by mala tá zbierka dostatočnú hodnotu a banka by ju akceptovala ako záloh, tak áno. Výška úveru je zvyčajne tak 70 % z hodnoty toho zálohu. Ak úver nesplatíš, záloh prepadne banke.

Peter: Dobre, poďme na ten najväčší kaliber. Hypotekárny úver. To je ten na bývanie, však?

Lucia: Presne tak. Je to dlhodobý úver, ktorý je striktne účelový – na kúpu, stavbu alebo rekonštrukciu nehnuteľnosti. A vždy je zabezpečený záložným právom k tejto nehnuteľnosti.

Peter: Čo to znamená v praxi? Že kým nesplatím úver, dom je tak trochu aj banky?

Lucia: Dá sa to tak povedať. Ak by si prestal splácať, banka má právo nehnuteľnosť predať, aby si pokryla svoju pohľadávku. Lehota splatnosti je dlhá, od 4 až do 30 rokov, a banka ti zvyčajne požičia do 70 %, maximálne 80 % hodnoty nehnuteľnosti. Zvyšok musíš mať vlastný.

Peter: Uf. A počul som, že sú tam aj nejaké prísne pravidlá ohľadom príjmu.

Lucia: Áno, Národná banka Slovenska stanovila limity. Tvoja celková zadlženosť nesmie presiahnuť 8-násobok tvojho čistého ročného príjmu. A po zaplatení všetkých mesačných splátok ti musí zostať určitá povinná finančná rezerva. Banka ti jednoducho nedovolí zadlžiť sa až po uši.

Peter: To je asi dobre. A čo je potom „americká hypotéka“? To je nejaká lepšia verzia zo zámoria?

Lucia: Ani nie. Je to v podstate bezúčelový úver, ktorý je ale, podobne ako klasická hypotéka, zabezpečený nehnuteľnosťou. Peniaze z neho môžeš použiť na čokoľvek – na nové auto, cestu okolo sveta, čokoľvek. Riziko je ale rovnaké, ručíš svojím domom alebo bytom.

Peter: Takže si môžem kúpiť hoci aj vesmírnu loď, pokiaľ založím dom.

Lucia: Presne tak. Je to flexibilnejšie, ale často s vyšším úrokom ako klasická hypotéka. Banka proste menej riskuje, keď vie, že peniaze idú do nehnuteľnosti, ktorej hodnota môže rásť.

Peter: Fantastické. Myslím, že v úveroch mám teraz oveľa jasnejšie. Zhrnuli sme všetko od aktívnych operácií až po rôzne typy pôžičiek.

Lucia: Ale aby sme to celé uzavreli, poďme na poslednú veľkú tému. Európsky menový systém, alebo skrátene EMS.

Peter: To znie ako niečo z histórie. Kedy to vlastne vzniklo?

Lucia: V roku 1979. Cieľom bolo zjednotiť menovú politiku v Európe. Základom bola menová jednotka ECU.

Peter: ECU? To znie skoro ako nejaká staroveká minca.

Lucia: Máš pravdu, bol to predchodca eura. Fungovalo ako zúčtovacia jednotka a rezervný prostriedok pre centrálne banky.

Peter: Takže ECU vydláždilo cestu pre euro, ktoré poznáme dnes?

Lucia: Presne tak. Od prvého januára 1999 ho nahradilo euro a vznikla menová únia. Vtedy začala fungovať aj Európska centrálna banka, alebo ECB.

Peter: Tá sídli vo Frankfurte, však? Jej úlohou je hlavne udržať ceny stabilné?

Lucia: Áno, to je jej hlavný cieľ. A má tiež výlučné právo povoľovať tlačenie eurobankoviek. Zaujímavosťou je, že euro sa najprv používalo len bezhotovostne.

Peter: A hotovosť prišla až neskôr?

Lucia: Až v roku 2002. Dovtedy to bola v podstate virtuálna mena.

Peter: A my na Slovensku sme sa pridali kedy?

Lucia: My sme prijali euro 1. januára 2009. Pamätáš si ten konverzný kurz? Bol to 30,1260 korún za jedno euro.

Peter: Matne. A čo tie mince a bankovky? Prečo majú rôzne dizajny?

Lucia: Bankovky sú všade rovnaké. Symbolizujú otvorenosť a spoluprácu – okná, brány, mosty.

Peter: A mince majú jednu stranu spoločnú a tú druhú si určil každý štát sám. Preto máme na našich Kriváň.

Lucia: Presne. Je to pekný symbol národnej identity v spoločnej Európe.

Peter: Takže výhody sú jasné. Jednoduchší obchod, cestovanie, žiadne kurzové riziká v eurozóne.

Lucia: Určite. Týmto sme prebrali asi všetko dôležité z bankovníctva. Od základov až po európsku menu.

Peter: Lucia, ďakujem ti veľmi pekne za skvelé vysvetlenia. Mám pocit, že som dnes o niečo múdrejší.

Lucia: Aj ja ďakujem, Peter. A ďakujeme aj vám, naši poslucháči. Počujeme sa pri ďalšej epizóde Studyfi Podcastu. Majte sa pekne!

Peter: Dopočutia!