Podcast o 100% Osobná Zodpovednosť

Kapitoly

Najväčšia mentálna prekážka

Kto je na vine?

Príbeh o stratenom kľúči

Stopercentná zodpovednosť v praxi

Hra na obviňovanie

Koniec všetkým výhovorkám

Magická rovnica: U + R = V

Prestaňte sa sťažovať

Tvorca alebo pozorovateľ?

Spätná väzba je všade

Výsledky neklamú

Prestaňte hrať obeť

Žlté výstrahy všade okolo nás

Zmeňte svoju reakciu, zmeníte výsledok

Zhrnutie a na záver

Přepis

Simona: Existuje jedna vec, ktorá zráža na kolená osemdesiat percent študentov. Nie je to o vedomostiach... je to o nastavení mysle. A dnes ti ukážeme, ako sa tomu vyhnúť a už nikdy neurobiť tú istú chybu.

Matej: Presne tak. Toto je Studyfi Podcast, kde odhaľujeme princípy, ktoré ti dajú náskok nielen na skúškach, ale aj v živote. Poďme na to.

Simona: Dobre, Matej, začnime zostra. Čo je ten najväčší mýtus, ktorému veríme? Že za náš život je zodpovedný niekto iný.

Matej: Áno! Obviňujeme všetko a všetkých... rodičov, učiteľov, zlú otázku na teste, počasie, dokonca aj horoskop. Vždy hľadáme vinníka mimo nás.

Simona: Znie to povedome. Je to pohodlnejšie, však? Ale pravda je, že jediný, kto je zodpovedný za tvoje výsledky, si... ty sám.

Matej: Presne. Ak chceš byť úspešný, musíš prevziať sto percentnú zodpovednosť za všetko. Za úspechy, neúspechy, tvoje pocity, tvoje známky... úplne všetko.

Simona: To je dosť radikálna myšlienka. Pomôž nám to pochopiť. Máš nejaký príklad?

Matej: Mám jeden skvelý. Predstav si muža, ktorý v noci hľadá pod pouličnou lampou kľúče. Príde k nemu okoloidúci a začne mu pomáhať.

Simona: A...?

Matej: Po hodine hľadania sa ho ten dobrák spýta: „Ste si istý, že ste ich stratili práve tu?“ A muž odpovie: „Nie, stratil som ich doma... ale tu je viac svetla.“

Simona: Chápem! Takže my hľadáme odpovede na zlé známky tam, kde je to ľahké, a nie tam, kde naozaj sú – v nás samých.

Matej: Presne tak. Je načase prestať hľadať pod lampou a pozrieť sa na seba. Ty si ten, kto tvorí kvalitu svojho života. Nikto iný.

Simona: Takže, kľúčový odkaz je... prestaň sa vyhovárať a prevezmi plnú kontrolu.

Matej: Je to jediná cesta. Jim Rohn povedal: „Nemôžeš zmeniť okolnosti, ročné obdobia ani vietor, ale môžeš zmeniť seba.“ A presne o tom je stopercentná zodpovednosť.

Simona: Výborne. To je silný základ. No s touto zodpovednosťou prichádza aj potreba správneho smerovania. Čo je ďalší krok?

Simona: A presne to, o čom sme hovorili v poslednej časti – tá schopnosť preprogramovať si myseľ... to je základ. Ale je tu ešte jeden, absolútne kľúčový krok, bez ktorého sa nepohneme ďalej. Matej, je to taký ten moment, kedy to prestáva byť len teória, však?

Matej: Presne tak, Simona. Je to bod, kde sa sen stretáva s realitou. Môžeme si vizualizovať úspech koľko chceme, ale ak nepridáme túto jednu ingredienciu, ostaneme stáť na mieste. A tou ingredienciou je... stopercentná osobná zodpovednosť.

Simona: Uhm, stopercentná zodpovednosť. To znie... prísne. Čo to presne znamená v praxi?

Matej: Znamená to prijať fakt, že si tvorcom všetkého, čo sa v tvojom živote deje. Všetkého. Úspechov aj neúspechov. Nie je to o vine, je to o moci. O moci zmeniť veci.

Simona: Dobre, poďme na to konkrétne. Pretože veľa ľudí si povie: „Jasné, beriem zodpovednosť.“ Ale potom sa niečo pokazí a prvá reakcia je... „To nie je moja chyba, to ten druhý...“

Matej: Presne! Je to taký reflex. Predstav si dialóg. Skúsený mentor sa pýta študenta: „Prevzal si za svoj život plnú zodpovednosť?“ A chalan váha: „Nie som si istý.“

Simona: Typická odpoveď. Lebo čo ak niečo nevyjde? Je fajn mať v zálohe nejakého vinníka.

Matej: Presne tak. Ale mentor mu na to povie: „To je otázka, na ktorú sa odpovedá áno alebo nie. Buď si ju prevzal, alebo nie.“ A potom sa ho spýta: „Už si niekedy niekoho vinil za nejaké okolnosti vo svojom živote? Sťažoval si sa niekedy?“

Simona: A chlapec musel priznať, že áno. A tým pádom to nebolo sto percent. Bolo to takých... deväťdesiat, možno deväťdesiatpäť percent, keď sa darilo.

Matej: Presne. A v tom je ten háčik. Mať stopercentnú zodpovednosť znamená uznať, že ty si príčinou všetkých svojich skúseností. Ty si si vytvoril podmienky, v ktorých práve si. Znie to tvrdo, ale tu je tá dobrá správa – ak si si ich vytvoril, môžeš ich aj pretvoriť!

Simona: To je ten kľúčový obrat v myslení! Namiesto toho, aby si bol obeťou okolností, stávaš sa ich architektom. Zrazu máš v rukách nástroje na zmenu.

Matej: Presne tak. Jedine vtedy, keď si priznáš, že si bol tvorcom svojej minulosti, sa môžeš stať vedomým tvorcom svojej budúcnosti. Je to o prevzatí kormidla.

Simona: S tým súvisí aj ďalšia vec, ktorú musíme odstrániť. A tou sú výhovorky. George Washington Carver povedal, že deväťdesiat percent neúspechov pochádza z toho, že ľudia majú vo zvyku vymýšľať si výhovorky.

Matej: A to je obrovské číslo! Ak chceš vybudovať život snov, musíš sa vzdať všetkých výhovoriek. Všetkých tých príbehov, prečo sa niečo nedá. Prečo si to doteraz nemohol urobiť. Musíš zahodiť obviňovanie vonkajších okolností.

Simona: Navždy. To je dôležité slovo. Nie len na dnes, keď sa cítime motivovaní. Navždy.

Matej: Áno. Pointa je začať konať, *ako keby* si bol stopercentne zodpovedný za všetko. To je všetko, čo sa na začiatok žiada – konať *ako keby*. Nemusíš tomu hneď veriť na sto percent, ale musíš tak začať konať.

Simona: Čiže, ak niečo nevyjde podľa plánu, prvá otázka nie je „Kto to pokazil?“, ale... čo?

Matej: Ale „Ako som ja prispel k tomuto výsledku? Čo som si myslel? Čomu som veril? Čo som povedal, alebo naopak, nepovedal? Čo som urobil alebo neurobil, že výsledok je takýto?“

Simona: To je obrovská zmena. Z vonkajšieho obviňovania na vnútornú analýzu. A čo je najdôležitejšie, na hľadanie riešení do budúcnosti. „Čo musím nabudúce urobiť inak, aby som dosiahol, čo chcem?“

Matej: Existuje na to skvelá a jednoduchá rovnica, ktorú spopularizoval Jack Canfield. Je to: U plus R sa rovná V.

Simona: U + R = V. Dobre, rozšifruj nám to, prosím.

Matej: Jasné. U je Udalosť. R je tvoja Reakcia. A V je Výsledok. Každý výsledok, ktorý v živote zažiješ, je dôsledkom tvojej reakcie na nejakú predošlú udalosť.

Simona: OK, udalosť, reakcia, výsledok. Znie to logicky. Daj nám príklad.

Matej: Dobre. Udalosť: Ekonomika je zlá. To je fakt, ktorý nemôžeš ovplyvniť. To je tvoje „U“.

Simona: A teraz prichádza na rad „R“, naša reakcia. Aké máme možnosti?

Matej: Väčšina ľudí si zvolí prvú možnosť: obviňovať udalosť. Ich reakcia je: „Nemôžem uspieť, lebo ekonomika je zlá.“ „Nikto nekupuje.“ „Firmy prepúšťajú.“ Výsledok „V“ je potom, logicky, neúspech.

Simona: Obviňujú počasie, vládu, šéfa, nedostatok peňazí... čokoľvek, čo je mimo ich kontroly.

Matej: Presne. Ale tu je ten problém. Ak by tieto vonkajšie udalosti boli naozaj rozhodujúce, nikto by nikdy neuspel. Vždy sa nájdu stovky ľudí, ktorí mali rovnaké alebo horšie podmienky a uspeli. Takže tie okolnosti nie sú skutočnou prekážkou.

Simona: Skutočnou prekážkou sme si my sami. Naše limitujúce presvedčenia, naše zlé návyky, naša neochota učiť sa nové veci.

Matej: Presne tak. A to nás privádza k druhej možnosti. K tej, ktorú si volia úspešní ľudia. Tí sa rozhodnú zmeniť svoju Reakciu „R“, až kým nedosiahnu Výsledok „V“, aký chcú.

Simona: Takže namiesto sťažovania sa na zlú ekonomiku sa opýtajú... čo?

Matej: Opýtajú sa: „Dobre, ekonomika je taká, aká je. Čo môžem urobiť inak? Ako môžem zmeniť svoju ponuku? Ako môžem lepšie komunikovať s klientmi? Aké nové zručnosti sa potrebujem naučiť?“ Menia svoje myslenie a svoje činy.

Simona: A to je to jediné, nad čím máme naozaj kontrolu. Naše myšlienky, naše predstavy a naše správanie.

Matej: Bingo. Problém je, že väčšina z nás funguje na autopilota. Sme len uzlík naučených reflexov a zvykov. Cieľom je prevziať kontrolu a konať zámerne, v súlade s našimi cieľmi.

Simona: Je to ako to staré príslovie: „Ak budeš naďalej robiť to, čo si vždy robil, budeš naďalej dostávať to, čo si vždy dostával.“ Ak chceš niečo iné, musíš robiť niečo iné. Je to až zarážajúco jednoduché.

Matej: A s tým úzko súvisí sťažovanie. Musíme sa ho vzdať. Sťažovanie je len iná forma obviňovania.

Simona: Zaujímavé na sťažovaní je, že sa sťažujeme len na veci, ktoré by sme teoreticky mohli zmeniť. Všimol si si to? Nikto sa nesťažuje na gravitáciu.

Matej: To je skvelý postreh! Presne tak! Nesťažuješ sa na gravitáciu, lebo vieš, že s ňou nič nespravíš. Ale sťažuješ sa na šéfa, na partnera, na nedostatok peňazí... lebo v kútiku duše vieš, že existuje lepší stav. Vieš, že by si s tým mohol niečo urobiť, ale... bojíš sa podstúpiť to riziko.

Simona: Sťažovanie je vlastne taká pasívna agresia voči vlastnému potenciálu. A ešte jedna vec... Všimla som si, že ľudia sa takmer vždy sťažujú nesprávnym osobám.

Matej: Ó áno! V práci sa sťažujú na partnera a doma sa sťažujú na kolegov z práce.

Simona: Presne! Prečo? Lebo je to ľahšie a menej riskantné. Povedať kolegyni, že ťa štve tvoj muž, je bezpečné. Ale povedať priamo mužovi, že sa ti nepáči, ako sa doma veci majú, a požiadať ho o zmenu... to si vyžaduje odvahu.

Matej: Rovnako ako povedať šéfovi, že by mal lepšie plánovať prácu, aby si nemusel robiť každý víkend. To je riskantné. Ale tvoj partner s rozvrhom práce nič neurobí a tvoja kolegyňa tiež nie. Sťažuješ sa ľuďom, ktorí ti nemôžu pomôcť.

Simona: Čiže riešenie je... prestať sa sťažovať a začať žiadať. A konať. To je to, čo robia úspešní ľudia. Ak si v situácii, ktorá ti nevyhovuje, máš dve možnosti: buď sa ju pokús zmeniť, alebo z nej odíď.

Matej: Presne. Zlepši ten vzťah, alebo sa rozveď. Zlepši si podmienky v práci, alebo si nájdi inú. Ale neseď tam a nesťažuj sa. To je strata energie. Svet ti nič nedlží. Musíš si ho vytvoriť.

Simona: To ma privádza k myšlienke, že v živote máme v podstate dve roly. Buď veci tvoríme, alebo dovoľujeme, aby sa nám diali.

Matej: Presne tak. Tvoríš niečo svojou aktivitou, ale čo je dôležité, aj svojou nečinnosťou. Keď niečo neurobíš, tiež tým niečo tvoríš.

Simona: Ten príklad s manželstvom v texte bol veľmi silný. Muž chodí domov z práce unavený, žena sa s ním chce rozprávať, on ju odbije, že „neskôr“. Toto trvá roky. Až jedného dňa príde domov a žena je preč, aj s deťmi.

Matej: A on je šokovaný. Ale túto situáciu vytvoril on. Svojou nečinnosťou, svojím ignorovaním, svojím odkladaním. Dovolil, aby sa to stalo.

Simona: Často dovoľujeme veciam, aby sa stali, lebo ignorujeme varovné signály. Je to tak?

Matej: Áno. Život nám neustále dáva malé signály. To sú tie situácie, keď ti niečo nesedí, keď ti intuícia našepkáva, že niečo nie je v poriadku. Keď vidíš stopy rúžu na cigarete v popolníku. Keď máš zlý pocit z nového obchodného plánu.

Simona: Dobre, ten rúž je dosť jasný signál. Ale chápem. A my tie signály často ignorujeme, lebo riešiť ich by bolo... nepríjemné.

Matej: Presne. Je nepríjemné konfrontovať partnera. Je nepríjemné byť jediný na porade, kto povie, že plán je zlý. Je jednoduchšie predstierať, že nič nevidíme, vyhnúť sa konfrontácii a udržať si falošný pokoj.

Simona: Ale úspešní ľudia robia opak. Stavajú sa k tým nepríjemným veciam čelom. Robia to, čo je ťažké, aby dosiahli výsledky, ktoré chcú. Nečakajú na katastrofu, aby potom mohli niekoho obviňovať.

Matej: A vieš, čo je na tom najlepšie? Keď začneš reagovať na tie malé signály hneď a rozhodne, život sa stane oveľa, oveľa jednoduchším. Zmizne to napätie, ten pocit, že si obeť. Nahradí ho pocit kontroly a sily.

Simona: Hovoríme teda, že prevziať zodpovednosť je jednoduchý princíp. Ale ako si sám povedal, jednoduché neznamená vždy ľahké. Vyžaduje si to disciplínu a hlavne... pozornosť.

Matej: Absolútne. Musíš byť ochotný venovať pozornosť tomu, čo robíš a aké výsledky to prináša. A to znamená aktívne vyhľadávať spätnú väzbu.

Simona: Čoho sa väčšina ľudí bojí. Nikto nechce počuť kritiku. Bojíme sa, čo sa dozvieme.

Matej: To je pravda. Ale pravda je pravda. Je lepšie poznať ju, ako žiť v klame. Len keď poznáš pravdu, môžeš s ňou niečo urobiť. A tu je tá vec – život ti spätnú väzbu dáva neustále, stačí sa pozerať.

Simona: Ako to myslíš?

Matej: To, že sa ti golfová loptička vždy stáča doprava, je spätná väzba. To, že sa ti nedarí v obchode, je spätná väzba. To, že máš zlé známky, že sú na teba deti nahnevané, že si unavený a bez energie... to všetko je spätná väzba.

Simona: Hovorí ti to, že niečo, čo robíš, nefunguje. Tvoja súčasná Reakcia „R“ nevedie k želaným Výsledkom „V“.

Matej: Presne. A vtedy je čas sa zastaviť a opýtať sa sám seba kľúčové otázky. Prvá: Čo z toho, čo robím, funguje? Toho by som mal robiť viac.

Simona: Napríklad viac cvičiť, lepšie počúvať, viac delegovať, hovoriť „ľúbim ťa“...

Matej: Druhá otázka: Čo z toho, čo robím, nefunguje? Toho by som mal robiť menej.

Simona: Menej pozerať telku, menej jesť cukor, menej ohovárať, menej míňať peniaze...

Matej: A tretia, najdôležitejšia otázka: Čo nerobím a mal by som to vyskúšať, aby som zistil, či to bude fungovať?

Simona: Čiže experimentovať. Viac spať, požiadať o pomoc, začať s marketingom, najať si kouča... Je to vlastne neustály proces ladenia a zlepšovania.

Matej: A najlepší a najrýchlejší spôsob, ako zistiť, či to ladenie funguje, je pozrieť sa na svoje výsledky. Pretože výsledky... tie nikdy neklamú.

Simona: To je brutálne úprimné. Ale je to tak. Buď si bohatý, alebo nie si. Buď máš rešpekt, alebo nemáš. Buď si udržuješ ideálnu váhu, alebo nie. Buď si šťastný, alebo nie si.

Matej: Presne. Je to prosté. Môžeš mať tie najlepšie výhovorky na svete, prečo máš nadváhu, ale realita na váhe sa tým nezmení. Až zmena správania – zmena jedálnička a viac pohybu – prinesie iný výsledok.

Simona: Čiže prvým krokom je prestať si klamať. Byť k sebe nemilosrdne úprimný a urobiť si takú inventúru života.

Matej: Áno. Rozhliadni sa okolo seba. Fungujú tvoje vzťahy? Fungujú tvoje financie? Funguje tvoje zdravie? Fungujú tvoje systémy? Zvyšuje sa tvoj čistý zisk? Zlepšuješ sa? Si spokojný?

Simona: A ak odpoveď na niektorú z týchto otázok je „nie“... tak je čas na zmenu. Ale tá zmena nepríde zvonku. Musí prísť zvnútra. Ty to musíš urobiť.

Matej: Je to tá najmocnejšia myšlienka zo všetkých. Ty si zodpovedný. A to znamená, že ty máš moc to zmeniť. Nie si bezmocný. Práve naopak, máš v rukách absolútnu moc nad svojím životom. Len ju musíš začať používať.

Simona: To je neuveriteľne oslobodzujúce. A zároveň je to obrovský záväzok. Je to ten bod, kde sa končí detstvo a začína sa skutočná dospelosť, bez ohľadu na vek.

Matej: Perfektne povedané. A keď túto myšlienku prijmeš za svoju, tak všetky princípy a techniky, o ktorých sa budeme baviť nabudúce, zrazu dostanú úplne iný rozmer. Zmenia sa z teórie na praktické nástroje.

Simona: Presne tak. Stopercentná zodpovednosť je ten operačný systém, na ktorom potom bežia všetky ostatné aplikácie úspechu. A presne o týchto aplikáciách, o konkrétnych krokoch a návykoch, si povieme viac už v ďalšej časti.

Simona: A to nás privádza k poslednému, ale asi najdôležitejšiemu bodu dnešnej epizódy, Matej. Hovorili sme o cieľoch a návykoch, ale čo keď sa veci aj tak pokazia?

Matej: Výborný prechod, Simona. Pretože teraz prichádza tá najťažšia, no zároveň najsilnejšia myšlienka... Stopercentná osobná zodpovednosť.

Simona: Stopercentná? To znie... trochu extrémne. Čo ak sa mi niečo stane, čo nemôžem ovplyvniť?

Matej: O tom to presne je. Väčšinou to ovplyvniť môžeme. Uvedom si, že nie si obeťou okolností. Ty si dovolila, aby sa veci stali.

Simona: Počkaj, to je dosť drsné tvrdenie. Daj mi príklad.

Matej: Dobre. Povedzme, že si sa neučila na písomku a dostala si päťku. Koho je to chyba? Učiteľa, ktorý dal ťažké otázky? Alebo tvoja, lebo si sa nevrátila do školy s odhodlaním sa učiť?

Simona: Moja, samozrejme. Chápem.

Matej: Alebo si nevenovala čas tréningu svojho psa, a teraz je nezvládnuteľný a robí neporiadok. Nestalo sa to len tak. Stalo sa to, lebo si neurobila, čo bolo treba. Kľúčové je prestať sa vyhovárať a prijať, že výsledky máš vo svojich rukách.

Simona: Fajn, beriem. Ale ako mám vedieť, že sa blíži nejaký problém, aby som mohla včas zareagovať?

Matej: Skvelá otázka. Existuje niečo, čomu hovorím „žlté výstrahy“. Poznáš Star Trek? Tesne predtým, ako sa niečo pokazí, kapitán vždy kričí: „Yellow alert!“.

Simona: Jasné! Takže život nám dáva vlastné žlté výstrahy?

Matej: Presne tak! Sú všade. Vonkajšie aj vnútorné. Vonkajšia výstraha je, keď ťa kamarátka varuje pred niekým. Alebo keď ti klient nezaplatí prvú faktúru včas.

Simona: A tie vnútorné? To je ten divný pocit v žalúdku?

Matej: Áno! Intuícia. Tušenie. Tá tichá myšlienka, ktorá ti prebleskne hlavou. Telo a myseľ ti neustále posielajú signály. Problém je, že ich často ignorujeme, lebo je to pohodlnejšie.

Simona: Dobre, takže mám prijať zodpovednosť a všímať si varovania. Čo ďalej? Ako to prakticky využijem?

Matej: Existuje jednoduchá rovnica: Udalosť plus Reakcia rovná sa Výsledok. U plus R sa rovná V. Udalosť nemôžeš vždy zmeniť, ale svoju reakciu áno.

Simona: To znie logicky.

Matej: Po zemetrasení v Kalifornii bola zničená diaľnica. Jeden šofér v zápche nadával na všetko, bol nahnevaný a v strese. Reportér sa potom spýtal druhého.

Simona: A ten bol tiež naštvaný?

Matej: Vôbec nie! Smial sa. Povedal, že vstal skôr, má so sebou kávu, hudbu, knihy, lekcie španielčiny. Bol pripravený. Udalosť – zápcha – bola pre oboch rovnaká. Ale ich reakcie vytvorili úplne iné výsledky.

Simona: Takže ten prvý bol obeťou, ten druhý pánom situácie.

Matej: Presne! Alebo jeden predajca áut. Počas krízy nikto nekupoval luxusné autá. Namiesto čakania v prázdnom salóne začal autá voziť priamo k bohatým ľuďom, aby si ich vyskúšali. Zmenil reakciu a zachránil firmu.

Simona: To je fantastický záver, Matej. Takže, aby sme to zhrnuli nielen túto časť, ale celú našu dnešnú tému... Všetko sa to vracia k jednému. K tebe.

Matej: Presne tak. Prestaň obviňovať ostatných alebo okolnosti. Prijmi za svoj život stopercentnú zodpovednosť.

Simona: Všímaj si varovné signály, tie „žlté výstrahy“, ktoré ti život posiela. A pamätaj, že aj keď nemôžeš ovplyvniť každú udalosť, vždy... a myslím tým naozaj vždy... môžeš ovplyvniť svoju reakciu.

Matej: A práve v tom je ukrytá celá tvoja sila. Tým sa mení hra. Máš to vo svojich rukách.

Simona: Ďakujeme, že ste nás počúvali. Dúfame, že si z dnešnej epizódy odnesiete túto silnú myšlienku. Ja som Simona.

Matej: A ja Matej. Majte sa skvele a prevezmite kontrolu! Počujeme sa nabudúce v Studyfi Podcaste.