Podcast on Defining Translation Studies

Kapitoly

Čo majú spoločné Netflix a videohry?

Hľadanie správneho mena

Veda alebo štúdie?

Dva ciele translatológie

Prekážky v ceste

Three Ways to Study

The Product

The Function

The Process

The Grand Theory of Translation

Přepis

Ryan: Zamysleli ste sa niekedy nad tým, keď pozeráte najnovší hit na Netflixe s titulkami, alebo hráte videohru, ktorej postavy hovoria plynule vaším jazykom? Kto za tým všetkým stojí?

Emma: Presne tak, Ryan. Ten obrovský, takmer neviditeľný svet, ktorý umožňuje, aby sa príbehy z jedného kúta sveta dostali k ľuďom na druhom konci... to je presne to, o čom sa dnes budeme baviť.

Ryan: A nie je to len o slovíčkach, však? Je to oveľa zložitejšie. Čo je teda ten motor, ktorý to celé poháňa?

Emma: Ten motor sa volá translatológia, alebo po anglicky Translation Studies. A je to fascinujúca disciplína.

Ryan: Tak poďme na to. Vitajte v Studyfi Podcast.

Ryan: Dobre, takže translatológia. Ale počul som, že nájsť pre túto oblasť správne meno bol celkom oriešok. Prečo toľko zmätku okolo názvu?

Emma: To máš pravdu, bol to celkom proces. Viete, keď sa rodí nová vedná disciplína, chvíľu trvá, kým si všetci zvyknú, ako ju volať. V minulosti sa hovorilo o „umení prekladu“, „remesle“ alebo dokonca o „filozofii prekladu“.

Ryan: Filozofia prekladu? To znie dosť... hĺbavo.

Emma: Aj áno, aj nie. Odrážalo to skôr prístup autora než samotnú disciplínu. Potom prišli pokusy o „učenejšie“ názvy. Niekto navrhol napríklad „translatológia“.

Ryan: To znie celkom vedecky. Koncovka -lógia vždy zaberá.

Emma: Presne. Problém bol, že puristi namietali, že je to hybrid. Slovo „translatio“ je z latinčiny, ale koncovka „-logia“ je z gréčtiny. Pre niektorých to bolo ako miešať jablká s hruškami.

Ryan: Och, akademický svet. Takže aké boli ďalšie nápady? „Prekladistika“?

Emma: Aj také návrhy padli. Alebo čo povieš na „metaforológiu“ alebo „metafrastiku“? To sú termíny odvodené čisto z gréčtiny.

Ryan: Metaforológia? To znie, akoby to študovali čarodejníci v Rokforte, nie lingvisti!

Emma: Presne! Nikto by poriadne nevedel, o čo ide. Takže tieto názvy sa neujali. Cieľom bolo nájsť niečo, čo je zrozumiteľné a zároveň presné.

Ryan: Dobre, takže tie zložité názvy sú preč. Ale v texte sa spomína termín „veda o preklade“ alebo „translation science“. To znie celkom jasne, nie?

Emma: Znie, ale je v tom háčik, hlavne v angličtine. V nemčine napríklad existuje termín „Übersetzungswissenschaft“. „Wissenschaft“ je široký pojem pre akúkoľvek akademickú, vedeckú disciplínu. Zahŕňa to jazykovedu, literatúru, históriu... všetko.

Ryan: Rozumiem. Je to skôr ako „vedná disciplína“ než „veda“ v našom ponímaní.

Emma: Presne tak. V angličtine slovo „science“ evokuje skôr prírodné vedy – fyziku, chémiu, biológiu. Sú to disciplíny s presnými zákonmi, formalizáciou a predvídateľnými výsledkami. A povedzme si úprimne, preklad literatúry sa asi nedá vtesnať do rovnice ako E=mc².

Ryan: To asi ťažko. Predstava, že by sa dala krása básne vypočítať, je dosť vtipná.

Emma: Preto sa mnohí bránili názvu „translation science“. Pôsobilo by to, akoby sa translatológia snažila byť niečím, čím nie je. Stavia ju to do spoločnosti matematiky, a nie sociológie, histórie alebo literárnych štúdií, kam patrí oveľa viac.

Ryan: Aha! Takže aké je riešenie?

Emma: Riešením sa ukázal byť termín „translation studies“, teda „prekladateľské štúdie“ alebo u nás zaužívaná „translatológia“. Slovo „štúdie“ je v angličtine bežné pre humanitné a spoločenské vedy – napríklad americké štúdie, komunikačné štúdie a podobne. Je to presnejšie a menej zavádzajúce.

Ryan: Takže „translation studies“ vyhrali. Je to kompromis, ktorý najlepšie vystihuje, o čo ide. Znie to logicky.

Emma: A keď už vieme, ako sa volá, môžeme sa pozrieť na to, čo vlastne robí. Translatológia je v prvom rade empirická disciplína.

Ryan: Empirická... to znamená, že vychádza zo skúsenosti a pozorovania reálneho sveta, áno?

Emma: Presne tak. Nie je to len teoretizovanie v slonovinovej veži. Má dva hlavné ciele. Prvým je popisovať fenomény prekladania a prekladov tak, ako sa prejavujú v našom svete.

Ryan: Takže... jednoducho sa pozrieť na preklad a povedať, čo vidím?

Emma: V podstate áno. Táto vetva sa nazýva deskriptívna translatológia. Je to ako práca detektíva. Zoberieš si preklad knihy a pýtaš sa: Aké rozhodnutia prekladateľ urobil? Prečo použil toto slovo a nie iné? Ako to ovplyvnilo význam alebo pocit z textu pre čitateľa v cieľovom jazyku?

Ryan: Chápem. Takže analyzujem dôkazy – v tomto prípade text – a popisujem, čo sa stalo.

Emma: Presne. A druhým cieľom je stanoviť všeobecné princípy, pomocou ktorých môžeme tieto javy vysvetliť a predpovedať. A to je parketa pre teoretickú translatológiu.

Ryan: Takže deskriptívna časť je „čo“ a „ako“ a teoretická je „prečo“?

Emma: Výborne si to zhrnul! Teoretická časť sa snaží na základe tých mnohých pozorovaní vytvoriť modely a teórie. Predstav si to takto: Deskriptívny prístup je pozorovanie stoviek kuchárov pri varení a podrobný zápis ich postupov. Teoretický prístup je potom snaha na základe týchto zápisov vytvoriť všeobecnú teóriu varenia, ktorá vysvetľuje, prečo určité kombinácie chutia dobre a iné nie.

Ryan: To je skvelé prirovnanie! Zrazu to dáva oveľa väčší zmysel. Jeden bez druhého by asi veľmi nefungoval.

Emma: Vôbec nie. Potrebujeme konkrétne dáta z reálnych prekladov, aby sme mohli budovať teórie. A teórie nám zase pomáhajú lepšie chápať a analyzovať tie konkrétne preklady. Je to neustály dialóg.

Ryan: Takže máme názov, máme dva hlavné ciele... Znie to ako disciplína, ktorá má jasne namierené. Ale v texte sa spomínali aj nejaké prekážky, ktoré bránili jej rozvoju.

Emma: Áno, ako každá mladá disciplína, aj translatológia mala svoje „pôrodné bolesti“. Jednou z nich bol práve ten chýbajúci konsenzus o názve, o ktorom sme hovorili. Keď neviete, ako sa vaša oblasť volá, ťažko sa o nej komunikuje.

Ryan: To dáva zmysel. Je to ako snažiť sa založiť kapelu, kde sa každý člen chce volať inak.

Emma: Presne tak. A s tým súvisí aj druhý problém: chýbajúce komunikačné kanály. Odborníci na preklad boli roztrúsení v rôznych iných disciplínach – v lingvistike, literárnej vede, filozofii...

Ryan: Takže keď niekto napísal dôležitú štúdiu o preklade, mohla vyjsť v časopise pre literárnu vedu a lingvista, ktorého by to zaujímalo, sa o nej nikdy nedozvedel?

Emma: Presne to sa stávalo. Chýbali špecializované časopisy, konferencie a platformy, kde by sa mohli stretávať všetci, ktorí sa zaoberajú prekladom, bez ohľadu na to, z akej pôvodnej disciplíny pochádzajú. Informácie boli roztrieštené.

Ryan: Takže bolo potrebné vytvoriť si vlastné ihrisko, kde by všetci mohli hrať spolu.

Emma: Perfektne povedané. A to sa postupne deje. Dnes už má translatológia svoje vlastné časopisy, katedry na univerzitách a je uznávaná ako samostatná a nesmierne dôležitá vedná disciplína.

Ryan: Čo je skvelé, pretože ako sme povedali na začiatku, bez nej by sme nemali ani Netflix, ani globálne videohry, ani svetovú literatúru v našom jazyku.

Emma: Presne tak. Je to neviditeľná, ale absolútne kľúčová súčasť nášho prepojeného sveta. A pochopiť jej princípy nám otvára oči, ako vlastne kultúry medzi sebou komunikujú.

Ryan: And that's a perfect way to frame it. So if translation studies is this huge field, how do researchers actually study it? Do they just read a lot of translated books?

Emma: In a way, yes! But systematically. This is where Descriptive Translation Studies, or DTS, comes in. It gives us three main lenses to look through: product, function, and process.

Ryan: Three lenses. Okay, break it down for me. What's the first one?

Emma: First is Product-Oriented DTS. This focuses on the translation itself—the finished product. It describes what an existing translation is like, comparing it to the original or other translations.

Ryan: So, like taking three different Slovak translations of a single Shakespeare play and seeing how they differ across the decades?

Emma: Exactly! You'd see how language and interpretation change. The ultimate goal, though hugely ambitious, is to build a general history of translation from these descriptions.

Ryan: I get it. It's like translation archeology. So what's the second lens? Function-oriented?

Emma: Right. This one isn't about the text, but its context. It asks *why* certain books were translated in a specific place and time. It’s about the function the translation served in that society.

Ryan: So, not just what's on the page, but what impact it had? And maybe just as important, what *wasn't* translated?

Emma: Precisely. It's socio-translation studies. It asks bigger questions about cultural influence. Why were certain genres popular for translation at certain times? What effect did that have?

Ryan: Okay, so we have the product and its social function. What's the last one? Process-oriented?

Emma: You got it. This one dives into the mystery... the translator's mind. It tries to figure out what's happening in that 'little black box' during the act of translating.

Ryan: The little black box! How do you even study that? It sounds impossible.

Emma: It's tricky! It's basically translation psychology. They use methods like eye-tracking or ask translators to 'think aloud' as they work. It’s about understanding the mental journey.

Ryan: So one scholar wasn't kidding when he called it 'the most complex type of event yet produced in the evolution of the cosmos.'

Emma: He wasn't! So, to recap, we have the product, the function, and the process. Three different ways to look at translation, from the page, to society, to the human brain.

Ryan: That's an amazing overview. It really shows the depth of the field. And thinking about that process... it makes me wonder what kind of tools translators are using today...

Emma: That's a great point. And all those tools and processes we've talked about... they're all pieces of a much bigger puzzle. This brings us to the other main branch of the field: Translation Theory.

Ryan: Theory, huh? So this is less about the 'how-to' and more about the big 'why' behind it all?

Emma: Exactly! It’s not about describing what translators do, but building models to explain and even predict it. The ultimate goal is to create a single, inclusive theory for everything.

Ryan: Wow. A grand unified theory... but for words? Sounds pretty ambitious.

Emma: It definitely is! Think about it—a theory that could explain every single translation choice, from ancient texts to website localization. It would have to be incredibly complex.

Ryan: So it's more of an ultimate goal than something we have right now?

Emma: Precisely. The theories we have today are like stepping stones. But that big-picture thinking is what drives the whole field forward.

Ryan: That's incredible. So from the finished page, to the process in the brain, and finally the theory that tries to explain it all. We've covered so much ground.

Emma: We really have! It shows just how deep this field goes.

Ryan: Well, that's all the time we have. Emma, thanks so much for this amazing overview.

Emma: It was my pleasure, Ryan! And thanks to everyone for listening.

Ryan: Join us next time on the Studyfi Podcast. Goodbye for now!