Základy správneho práva a konania

Objavte kľúčové princípy správneho práva a konania, ktoré formujú fungovanie štátu a ovplyvňujú každodenný život občanov. Tento komplexný sprievodca „Základy správneho práva a konania“ vám pomôže pochopiť zložitú legislatívu a postupy v rôznych oblastiach verejnej správy, od priestupkového konania až po stavebné povolenia a sťažnosti.

Základy správneho práva a konania: Pochopenie priestupkov

Priestupok je jedným z najčastejších typov správnych deliktov. Podľa zákona č. 372/1990 Zb. ide o zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je výslovne označené v zákone, ak nejde o iný správny delikt alebo trestný čin. Rozlišujeme materiálny (škodlivosť pre spoločnosť) a formálny (protiprávnosť) znak.

Všeobecné znaky priestupku

• Škodlivosť: Nízky stupeň spoločenskej nebezpečnosti, odlišný od trestných činov.
• Protiprávnosť: Porušenie alebo nesplnenie si zákonnej povinnosti.
• Sankcionovateľnosť: Povinnosť priestupcu strpieť sankciu, ak mu bola uložená. Orgán však môže od sankcie upustiť, ak postačuje samotné prejednanie (§ 11 ods. 3 ZoP).

Znaky skutkovej podstaty priestupku

• Objekt: Právom chránený záujem, ktorý je priestupkom porušený alebo ohrozený (všeobecný, druhový, individuálny).
• Objektívna stránka: Vzťah medzi protiprávnym konaním/nekonaním, negatívnym následkom a príčinnou súvislosťou. Fakultatívne znaky môžu byť miesto a čas konania (napr. rušenie nočného pokoja).
• Subjekt: Len fyzická osoba, ktorá dovŕšila 15 rokov a nebola nepríčetná v čase spáchania priestupku.
• Subjektívna stránka (zavinenie): Vôľová a psychická zložka páchateľa k zamýšľanému následku. Postačuje zavinenie z nedbanlivosti, pokiaľ zákon výslovne nevyžaduje úmyselné zavinenie.
• Úmysel:
• Priamy: Vedel, že môže porušiť chránený záujem a chcel ho porušiť.
• Nepriamy: Vedel, že môže porušiť chránený záujem a bol s tým uzrozumený.
• Nedbanlivosť:
• Vedomá: Vedel, že môže porušiť chránený záujem, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že neporuší.
• Nevedomá: Nevedel, ale vedieť mal a mohol.

Zánik zodpovednosti a okolnosti vylučujúce protiprávnosť

Priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky (lehota sa nedá predĺžiť, neplynie počas trestného stíhania) alebo ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.

Okolnosti vylučujúce protiprávnosť:

• Nutná obrana: Konanie, ktorým sa primeraným spôsobom odvracia priamo hroziaci útok na zákonom chránený záujem (nie trestanie, pomsta).
• Krajná núdza: Konanie odvracajúce priamo hroziace nebezpečenstvo na zákonom chránený záujem, pričom nebol spôsobený rovnako závažný následok a nebezpečenstvo nebolo možné odstrániť inak.

Pôsobnosť zákona o priestupkoch

• Časová pôsobnosť: Zodpovednosť sa posudzuje podľa zákona účinného v čase spáchania priestupku, s výnimkou priaznivejšej neskoršej úpravy pre páchateľa. Sankcie a ochranné opatrenia podľa zákona účinného v čase rozhodovania.
• Teritoriálna (územná) pôsobnosť: Na celom území SR, s exteritoriálnymi účinkami na občanov SR alebo cudzincov s trvalým pobytom, ktorí spáchali priestupok v cudzine.
• Personálna pôsobnosť: Vzťahuje sa na fyzické osoby, s výnimkou osôb s výsadami a imunitami podľa zákona alebo medzinárodného práva. Pre poslancov, sudcov, vojakov, policajtov platí osobitný režim bez imunity.

Priestupkové konanie: Účastníci, postup a sankcie

Vecná a miestna príslušnosť v správnom konaní

• Vecná príslušnosť: Okresné úrady, orgány Policajného zboru (dopravná bezpečnosť, verejný poriadok, extrémizmus), obecné úrady (podľa osobitných predpisov).
• Miestna príslušnosť: Orgán, v ktorého obvode bol priestupok spáchaný, alebo kde má/mal páchateľ trvalý pobyt. Ak miesto spáchania nemožno zistiť, alebo z dôvodu uľahčenia prejednania, možno vec postúpiť inému orgánu.

Súčinnosť a spoločné konanie pri priestupkoch

Štátne orgány, organizácie a obce poskytujú súčinnosť pri preverovaní, prejednávaní a výkone rozhodnutí. Oznamujú priestupky, o ktorých sa dozvedia. Každý je povinný poskytnúť vysvetlenia, okrem prípadov, kedy by si spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe.

• Spoločné konanie: Ak páchateľ spáchal viac priestupkov prejednávaných tým istým orgánom, prejednajú sa v jednom konaní. Rovnako aj proti viacerým páchateľom, ktorých priestupky spolu súvisia. Možno vylúčiť vec niektorého páchateľa na urýchlenie konania.

Objasňovanie priestupkov: Pred procesom

Objasňovanie predchádza prejednaniu priestupku a nemusí sa uskutočniť vždy (napr. pri návrhových priestupkoch). Zisťuje sa:

1. Či sa skutok stal a či je priestupkom.
2. Či je možné priestupok prejednať.
3. Či skutok spáchala podozrivá osoba.
4. Či sa uloží sankcia/ochranné opatrenie alebo sa od nej upustí.
5. Či sa uloží povinnosť uhradiť škodu.

Objasňovanie vykonávajú orgány príslušné na prejednanie (PZ, VP, ZVJS, obecná polícia) na základe vlastných zistení alebo podnetu. Končí sa spravidla do 1 mesiaca. Po objasnení sa vec buď odloží (ak nie je podozrenie, nemožno prejednať, nezistí sa páchateľ, ide o iný delikt/trestný čin) alebo sa predloží správa o výsledku.

Začatie konania o priestupku

Konanie sa začína buď z úradnej povinnosti alebo na návrh.

• Z úradnej povinnosti: Na základe správy o objasňovaní alebo zistenia vlastnou činnosťou. Konanie sa začína do 30 dní od oznámenia.
• Na návrh: Do 3 mesiacov od kedy sa navrhovateľ dozvedel o priestupku (napr. priestupky na úseku prístupu k informáciám, ublíženie na cti, dopravné nehody s blízkou osobou, ak vznikne len tejto osobe alebo aj páchateľovi škoda/ublíženie na zdraví – § 69).

Došetrovanie, náhrada škody a postúpenie veci

• Došetrovanie: Správne orgány môžu požadovať od objasňovacieho orgánu úkony, ktoré nemôžu vykonať samy. Konanie sa preruší do vykonania úkonov (§ 70).
• Náhrada škody: Ak poškodený uplatní nárok na náhradu majetkovej škody, správny orgán pôsobí na jej dobrovoľné uhradenie. Ak je škoda spoľahlivo zistená a nebola uhradená dobrovoľne, uloží sa povinnosť ju nahradiť. Inak sa poškodený odkáže na súd (§ 71).
• Postúpenie veci: Správny orgán postúpi vec prokurátorovi/PZ (ak ide o trestný čin), orgánu príslušnému na iný správny delikt, alebo orgánu prejednávajúcemu skutok osôb podľa § 10 ods. 1 (napr. sudcovia, poslanci).

Účastníci konania a ústne pojednávanie

Účastníci konania sú:

a) Obvinený z priestupku: Od začiatku konania, ktoré sa uskutoční vykonaním prvého procesného úkonu voči nemu. Má špecifické postavenie (prezumpcia neviny, zákaz sebaobviňovania, in dubio pro reo). Nemusí vypovedať ani predkladať dôkazy. b) Poškodený: Ak ide o náhradu majetkovej škody (vrátane škody na zdraví alebo sťaženia spoločenského uplatnenia). Musí si nárok uplatniť a dokázať. Ak výška škody nie je spoľahlivo zistená, odkáže sa na súd. c) Vlastník veci, ktorá môže byť zhabaná: Ak vec nepatrí obvinenému, je účastníkom len v časti týkajúcej sa zhabania. d) Navrhovateľ: Ak bolo konanie začaté na jeho návrh. Ak návrh vezme späť, alebo sa nedostaví na pojednávanie bez ospravedlnenia, konanie sa zastaví a nahradí trovy.

Priebeh konania: Ústne pojednávanie je povinné. Obvinený má právo byť prítomný, ale konanie sa môže konať aj bez neho. Výsledkom je rozhodnutie o vine alebo zastavenie konania, nevyslovuje sa nevina.

Zastavenie konania, rozhodnutie, zmier a trovy

Správny orgán konanie zastaví, ak:

• Skutok sa nestal alebo nie je priestupkom.
• Spáchanie skutku nebolo obvinenému preukázané.
• Obvinený požíva výsady a imunity, nedovŕšil 15 rokov alebo bol nepríčetný.
• Zodpovednosť za priestupok zanikla alebo bolo o skutku už právoplatne rozhodnuté (správnym orgánom, OČTK, blokovou pokutou, disciplinárnym/kárnym konaním).
• Obvinený zomrel, navrhovateľ vzal návrh späť, nedosatvil sa na pojednávanie, došlo k zmieru (pri urážke na cti) alebo bola vec postúpená.

Rozhodnutie: Platí správny poriadok s osobitným obsahom výrokovej časti (vyslovenie viny, označenie zákona, popis skutku, sankcia/ochranné opatrenie, náhrada škody, trovy konania). Rozhodnutie sa doručuje do vlastných rúk, nie je prípustná verejná vyhláška.

Zmier: Prípustný len medzi obvineným a urazeným na cti. Zmier znamená zastavenie konania.

Trovy konania: Obvinený (ak je vinný) alebo navrhovateľ (ak bolo konanie zastavené v niektorých prípadoch) uhradí trovy spojené s prejednaním priestupku v paušálnej sume (v súčasnosti 16 €). V blokovom ani rozkaznom konaní sa trovy neukladajú. Úhrada je príjmom štátneho rozpočtu, ak priestupok prejednala obec, tak jej príjmom.

Skrátené formy konania: Blokové a rozkazné konanie

Blokové konanie:

• Ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený je ochotný zaplatiť pokutu.
• Možno uložiť len pokutu (nie iné sankcie) alebo napomenutie (ak nemožno uložiť zákaz činnosti alebo prepadnutie veci).
• Nemožno použiť pri návrhových priestupkoch.
• Blok má povahu rozhodnutia, nemožno sa proti nemu odvolať. Neplatenie vedie k exekúcii.

Rozkazné konanie:

• Ak je nepochybné, že obvinený priestupok spáchal a vec nebola vybavená v blokovom konaní.
• Rozkaz je zjednodušené písomné rozhodnutie. Nemožno ho vydať voči mladistvému, zbavenému/obmedzenému v právnych úkonoch alebo v návrhových veciach.
• Odpor: Obrana proti rozkazu, podáva sa do 15 dní. Včasným podaním sa rozkaz zrušuje a správny orgán pokračuje v konaní. V konaní nemožno uložiť vyššiu sankciu alebo iný druh sankcie (okrem pokarhania), ak sa nezistia nové podstatné skutkové okolnosti.

Sankcie a ochranné opatrenia v priestupkovom konaní

Právny následok priestupku môže byť sankcia, ochranné opatrenie alebo ich kombinácia (nie pokarhanie s pokutou).

Sankcie (tresty):

• Pokarhanie: Riadne rozhodnutím uložená sankcia, nie napomenutie.
• Pokuta: Finančná sankcia.
• Zákaz činnosti: Max. na 5 rokov, len činnosti vykonávané v pracovnom pomere alebo na ktoré je potrebné povolenie štátneho orgánu. Po polovici možno upustiť.
• Prepadnutie veci: Vec patriaca páchateľovi, použitá alebo získaná priestupkom, nesmie byť nepomer hodnoty. Zhabanie veci (ak nepatrí páchateľovi).

Pri ukladaní sankcií sa prihliada na závažnosť priestupku, spôsob spáchania, následky, okolnosti, mieru zavinenia, pohnútky a osobu páchateľa.

Ochranné opatrenia:

• Obmedzujúce opatrenie: Zákaz navštevovať určené verejne prístupné miesta/miestnosti (napr. s alkoholom, športové/kultúrne podujatia), max. na 1 rok, len spolu so sankciou.
• Zhabanie veci: Vec nepatriaca páchateľovi, ak ju použil na spáchanie priestupku alebo ju priestupkom získal.

Opravné prostriedky a súdny prieskum rozhodnutia o priestupku

Uplatňujú sa opravné prostriedky podľa správneho poriadku (odvolanie, obnova konania, prieskum mimo odvolacieho konania). Odvolanie má odkladný účinok a platí zásada reformatio in peius (zákaz zmeny k horšiemu).

• Rozsah odvolania: Obvinený proti všetkým výrokom, poškodený len proti náhrade škody, navrhovateľ proti vine a trovám, vlastník zhabanej veci len proti zhabaniu.
• Súdny prieskum: Možný až po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku. Správny orgán vyhovie žiadosti o odloženie výkonu rozhodnutia. Postupuje sa podľa osobitných predpisov.

Konania vo výstavbe: Nový stavebný zákon (zákon č. 25/2025 Z. z.)

Nový stavebný zákon upravuje postupy prípravy, zhotovovania, prevádzky a odstraňovania stavieb, ako aj práva a povinnosti účastníkov a pôsobnosť orgánov štátnej správy vo výstavbe. Neupravuje územné plánovanie, ktoré je v samostatnom zákone. Tento zákon nadobudol účinnosť v roku 2025.

Základné pojmy v oblasti výstavby

• Stavba: Stavebná konštrukcia pevne spojená so zemou alebo vyžadujúca úpravu podkladu. Pevné spojenie zahŕňa základy, ukotvenie, pripojenie na siete alebo umiestnenie pod zemou.
• Drobné stavby: Nezastavaná plocha do 50 m², výška do 5 m, neovplyvňujú okolie (garáže, kôlne, prístrešky).
• Jednoduché stavby: Nemajú výrazný vplyv na okolie (napr. bytové budovy s max. 3 bytmi, zastavaná plocha do 300 m², max. 2 nadzemné podlažia, rodinné domy). Pre tieto platí zjednodušený režim povoľovania.
• Vyhradené stavby: Technologicky náročné alebo konštrukčne neobvyklé, kladú zvýšené nároky na koordináciu (napr. viacpodlažné budovy nad 32 m, štadióny, diaľnice, mosty, tunely, jadrové stavby).
• Susedný pozemok/stavba: Pozemok so spoločnou hranicou alebo pozemok, na ktorom môže mať navrhovaná stavba priamy vplyv na užívanie. Susedná stavba je stavba na susednom pozemku.

Subjekty konania vo výstavbe

Správne orgány:

• Všeobecné stavebné úrady: Obce (môžu vytvoriť spoločný obecný úrad). Min. 2 zamestnanci s osobitným kvalifikačným predpokladom.
• Miestna príslušnosť: Miesto realizácie stavby. Výnimky: regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu určí príslušný úrad pre stavby vo viacerých obciach alebo ak je navrhovateľom obec.
• Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu: Odvolací, niekedy aj prvostupňový orgán.
• Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR: Ústredný orgán štátnej správy.
• Špeciálne stavebné úrady: Dopravný úrad SR, Ministerstvo dopravy SR (diaľnice), Okresný úrad v sídle kraja (cesty I. triedy), okresné úrady (cesty II. a III. triedy), obce (miestne a účelové cesty), Slovenská inšpekcia životného prostredia SR.
• Iné stavebné úrady: Ministerstvo obrany SR, Ministerstvo vnútra SR (bezpečnosť štátu), Ministerstvo spravodlivosti SR (ZVJS).

Účastníci konania:

• Stavebník: Osoba s úmyslom uskutočňovať stavebné práce.
• Vlastník stavby/pozemku: Ten, kto má k stavbe/pozemku iné práva, ak nie je stavebníkom.
• Vlastník dotknutej/susednej stavby/pozemku: Ak môžu byť ich práva priamo dotknuté.
• Projektant: V časti konania týkajúcej sa obsahu a náležitostí stavebného zámeru a správy o jeho prerokovaní. Môže byť splnomocnený na zastupovanie v celom konaní. Projektant vypracúva stupne projektovej dokumentácie (stavebný zámer, projekt stavby, projekt na ohlásenie, vykonávací projekt).
• Dotknutá verejnosť: Ak vyplýva z osobitného predpisu (napr. zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie) a prejaví záujem o účasť.

Dotknuté orgány a dotknuté právnické osoby: Chránia verejné/celospoločenské záujmy.

• Dotknuté orgány: Chránia verejné záujmy na úsekoch verejnej správy. Sú povinné vydať záväzné stanovisko k stavebnému zámeru, doložku súladu k projektu stavby, záväzné stanovisko ku kolaudácii a k ohláseniu stavby (lehoty 30, 60, 90 dní). Ak stanovisko nevydajú v lehote, predpokladá sa súhlas. Proti obsahu záväzného stanoviska možno podať námietky do 15 dní.
• Dotknuté právnické osoby: Chránia verejné záujmy súvisiace s infraštruktúrou, geodetickými bodmi alebo BOZP.

Postup v konaniach vo výstavbe

1. Pred začatím konania: Vypracovanie stavebného zámeru, jeho prerokovanie s orgánom územného plánovania a dotknutými orgánmi/právnickými osobami, vypracovanie správy o prerokovaní.
2. Konanie o stavebnom zámere: Ukončí sa rozhodnutím o stavebnom zámere alebo zamietnutím žiadosti.
3. Po skončení konania: Prerokovanie projektu stavby a jeho overenie stavebným úradom.
4. Konanie o zmene alebo zrušení rozhodnutia o stavebnom zámere: Ak je potrebné.
5. Konanie o povolení užívania stavby: Kolaudačné konanie (s možnosťou skúšobnej prevádzky alebo predčasného užívania).

Konanie o stavebnom zámere

Začína sa na návrh stavebníka (elektronicky) s projektovou dokumentáciou a správou o prerokovaní zámeru. Ak sú nedostatky, vyzvú sa na odstránenie.

• Oznámenie začatia konania: Účastníkom, dotknutým orgánom a právnickým osobám do 7 dní. Ak je viac ako 20 účastníkov, alebo ak je pobyt neznámy, verejnou vyhláškou. Uvedie sa termín ústneho pojednávania/obhliadky (ak je nariadená).
• Koncentračná zásada: Námietky uplatniť najneskôr na ústnom pojednávaní alebo v určenej lehote, na neskoršie sa neprihliada.
• Ústne pojednávanie: Nie je obligatórne, ak sú pomery staveniska známe a žiadosť postačuje. Ak sa nariadi, predvolajú sa účastníci, projektant, dotknuté orgány/právnické osoby.
• Rozpory: Stavebný úrad rieši rozpory medzi záväznými stanoviskami dotknutých orgánov dohodou. Občianskoprávne námietky (susedské spory) rieši pokusom o zmier, inak odkáže na súd.
• Rozhodnutie: Lehota 30, 60 alebo 90 dní (pre vyhradené/líniové stavby). Môže byť povolenie stavebného zámeru alebo zamietnutie (ak nespĺňa požiadavky). Rozhodnutie platí 2 roky (líniové/vyhradené 3 roky, informačná konštrukcia 1 rok) a má povahu in rem (záväzné aj pre právnych nástupcov).

Overenie projektu stavby

Po právoplatnosti rozhodnutia o stavebnom zámere vypracuje projektant projekt stavby. Stavebník alebo projektant si vyžiada doložku súladu od dotknutých orgánov (do 30/60 dní). Ak ju nevydajú, predpokladá sa súhlasná doložka (neplatí pre právnické osoby).

• Overenie: Stavebný úrad overí projekt stavby overovacou doložkou. Tá stráca platnosť, ak sa do 2 rokov nezačne so stavbou.
• Zlúčenie: Overenie projektu možno zlúčiť s konaním o stavebnom zámere, ak už súhlasné stanoviská a doložky súladu boli predložené.
• Realizácia: K realizácii stavby možno pristúpiť až po overení projektu stavby.

Konanie o zmene alebo zrušení rozhodnutia o stavebnom zámere

Začína sa na návrh stavebníka alebo jeho právneho nástupcu z dôvodov ako zmena stavebníka, predĺženie platnosti, zmena lehoty výstavby alebo doplnenie zámeru.

Kolaudácia a ohlásenie stavieb: Dokončenie a povoľovanie

Kolaudačné konanie

Posudzuje sa spôsobilosť stavby na užívanie. Vyžaduje sa pre nové stavby, zmeny dokončených stavieb a terénne úpravy vyžadujúce rozhodnutie o stavebnom zámere. Začína sa vždy na návrh stavebníka (dispozičná zásada).

• Postup: Stavebný úrad do 7 dní oznámi termín kolaudačnej obhliadky (uskutoční sa do 30 dní).
• Rozhodnutie: Ak je stavba v súlade s overeným projektom a spĺňa požiadavky, vydá sa kolaudačné osvedčenie. Konanie možno zastaviť, ak stavebník neodstráni nedostatky návrhu alebo stavby, alebo ak je stavba v rozpore s overeným projektom a nedostatky nemožno odstrániť.
• Výnimky: Možné povoliť dočasné užívanie stavby počas skúšobnej prevádzky alebo predčasné užívanie stavby (alebo jej časti) pred úplným dokončením, ak to neohrozí dokončenie a stavba spĺňa základné požiadavky.

Ohlásenie stavieb a stavebných prác

Ohlásenie sa týka drobných stavieb a určitých stavebných úprav.

• Postup: Stavebník podáva ohlásenie príslušnému stavebnému úradu s identifikačnými údajmi, údajmi z katastra, projektom, záväznými stanoviskami dotknutých orgánov/právnických osôb.
• Vybavenie ohlásenia: Stavebný úrad vybaví ohlásenie do 30 dní troma spôsobmi:

1. Oznámi, že stavbu možno uskutočniť len na základe rozhodnutia o stavebnom zámere.
2. Overí projekt ohlásenej stavby formou overovacej doložky.
3. Vráti ohlásenie s prílohami a uvedením dôvodu (napr. nesúhlasné záväzné stanoviská).

• Proti vráteniu ohlásenia možno podať podnet na preskúmanie postupu do 10 dní odvolaciemu orgánu (regionálny úrad).

Vyvlastňovacie konanie: Ústavné práva a podmienky

Vyvlastnenie pozemkov a stavieb je upravené zákonom č. 282/2015 Z. z. a má ústavný základ (čl. 20 ods. 4 Ústavy SR). Vlastnícke právo je chránené, zásah je možný len za prísne stanovených podmienok.

Podmienky vyvlastnenia a primeraná náhrada

1. V nevyhnutnej miere: Ak stačí obmedzenie, nemožno vyvlastniť. Ak by obmedzenie bolo nepriaznivejšie, rozhodne sa o prechode vlastníckeho práva (len na námietku).
2. Vo verejnom záujme: Na účel ustanovený zákonom, preukázaný v konaní (napr. pre diaľnice, významné investície).
3. Za primeranú náhradu: Primárne v peniazoch, prípadne náhradný pozemok/stavba (so súhlasom vyvlastňovaného). Vychádza sa zo znaleckej hodnoty, náhrada môže byť aj vyššia. Náhradu dostane aj osoba, ktorá stratí vecné bremeno. Vypláca sa jednorazovo do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
4. Ak cieľ nemožno dosiahnuť dohodou: Subsidiarita – preukázaný bezvýsledný pokus o dohodu (písomné odmietnutie, nečinnosť do 90 dní po doručení návrhu).
5. V súlade s územným plánovaním: Preukazuje sa územným rozhodnutím, súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce.

Subjekty, začatie a priebeh konania o vyvlastnení

Správne orgány: Od 1. 1. 2024 regionálne pracovisko Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR, a Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR.

Účastníci: Vyvlastniteľ (navrhovateľ), vyvlastňovaný, osoba, ktorej právo môže byť dotknuté, Slovenský pozemkový fond, účastníci dedičského/súdneho konania o vlastníctve.

Začatie konania: Len na písomný návrh, ktorý musí obsahovať údaje o osobách, pozemkoch, ponúknutej náhrade, účele vyvlastnenia, preukázanie verejného záujmu a pokusu o dohodu. Vyvlastňovanému sa zakáže nakladať s nehnuteľnosťou.

Priebeh konania: Vyvlastňovací orgán nariadi vždy ústne pojednávanie (oznámi min. 15 dní vopred). Námietky proti vyvlastneniu sa uplatňujú najneskôr na pojednávaní. Na neskoršie alebo už zamietnuté námietky sa neprihliada.

Zastavenie konania: Obligatórne, ak vyvlastniteľ vezme návrh späť alebo ak vyvlastniteľ a vyvlastňovaný uzavrú písomnú dohodu. Proti rozhodnutiu o zastavení sa nemožno odvolať.

Rozhodnutie, opravné prostriedky a účinky vyvlastnenia

• Rozhodnutie: Ak nie sú splnené podmienky, návrh sa zamietne. Ak sú, rozhodne sa samostatnými výrokmi o vyvlastnení a o náhrade, určí sa účel, lehota na začatie užívania a vyriešia sa námietky.
• Opravné prostriedky: Proti výroku o vyvlastnení rozhoduje ministerstvo (od 2024 Úrad) a odvolanie má odkladný účinok. Výrok o náhrade možno napadnúť žalobou na súde v správnom súdnictve. Námietku týkajúcu sa výšky náhrady rieši okresný súd v súkromnoprávnom spore.
• Účinky: Vyvlastnenú nehnuteľnosť možno užívať len na určený účel, a to v lehote určenej v rozhodnutí (max. 2 roky). Inak možno rozhodnutie o vyvlastnení zrušiť na návrh vyvlastneného.

Katastrálne konanie: Zápis práv k nehnuteľnostiam

Kataster je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností a práv k nim. Katastrálny operát obsahuje údaje z katastra pre jedno katastrálne územie. Pozemok je časť zemského povrchu, parcela je geometrické a polohové určenie pozemku na mape.

Spôsoby zápisu práv k nehnuteľnostiam

1. Vklad: Konštitutívny účinok – vznik, zmena, zánik práv k nehnuteľnosti (napr. vlastnícke právo kúpnou zmluvou vzniká až vkladom do katastra). Týka sa vlastníckeho, záložného práva, vecných bremien.
2. Záznam: Evidenčný účinok – eviduje právo, ktoré vzniklo z iného dôvodu (zo zákona, rozhodnutím, vydržaním), nemení práva k nehnuteľnostiam úkonom katastra. Napr. zápis na základe osvedčenia o dedičstve.
3. Poznámka: Prenotačný (predbežný) účinok – dočasná úprava skutočností týkajúcich sa nehnuteľnosti na základe oznámenia (napr. začatie súdneho konania, exekúcie, predbežné opatrenia).

Subjekty a priebeh konania o vklade

Správne orgány:

• Okresný úrad, katastrálny odbor (prvostupňové vkladové konanie, miestna príslušnosť je podľa miesta nehnuteľnosti – forum rei sitae).
• Úrad geodézie, kartografie a katastra SR (ústredný orgán, odvolací orgán).

Účastníci konania: Všetci účastníci úkonu, ktorý sa má zavkladovať (napr. kupujúci a predávajúci). Návrh môže podať aj jeden z nich.

Priebeh konania:

• Návrh: Písomne, s prílohou (2 exempláre zmluvy). Uplatňuje sa princíp prednosti (deň/hodina/minúta doručenia). Poplatok ovplyvňuje rýchlosť (štandard 66 €, zrýchlený 266 €).
• Plomba: Elektronicky sa vyznačí informácia o začatí konania, znemožňujúca iné nakladanie s nehnuteľnosťou.
• Prieskum: Odborne spôsobilý zamestnanec preveruje náležitosti návrhu a zmluvy (súlad so zákonom, osvedčené podpisy).
• Bez ústneho pojednávania: Konanie prebieha na základe listín.
• Prerušenie konania: Z dôvodu predbežnej otázky, nezaplatenia poplatku, odstránenia nedostatkov, zhodného návrhu účastníkov (60 dní), predbežného opatrenia súdu.
• Zastavenie konania: Ak sú neodstrániteľné prekážky (napr. nepodal návrh účastník, neodstránil vady, účastník odstúpil od zmluvy, späťvzatie návrhu so súhlasom všetkých, nezaplatenie poplatku po výzve, litispendencia, res iudicata).
• Rozhodnutie: Štandardná lehota na rozhodnutie o povolení/zamietnutí vkladu je 30 kalendárnych dní (zrýchlené 15 dní). Ak úrad zistí, že zmluva nespĺňa podmienky, vklad zamietne. Ak sú splnené, vklad povolí. Autorizovaná zmluva advokátom alebo notárom prenáša zodpovednosť na nich.

Postup pri vykonávaní záznamu a poznámky

Konanie na záznam: Na návrh alebo bez návrhu (napr. na základe uznesenia o dedičstve od notára). Posúdi sa listina a záznam sa vykoná bez vydania rozhodnutia. Účastníci sú o tom upovedomení. Lehota na vykonanie záznamu je 60 dní.

Konanie na poznámku: Na základe oznámenia (napr. o začatí súdneho konania). Vykoná sa spravidla v deň doručenia listiny alebo nasledujúci pracovný deň. Poznámka je na potrebný čas. Existujú aj ďalšie druhy katastrálneho konania (o zmene hraníc KÚ, o prešetrovaní zmien údajov, o oprave chýb, o obnove operátu).

Konanie o sťažnostiach: Ochrana práv občanov

Zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach upravuje prostriedok na domáhanie sa nápravy pochybení v činnosti orgánov verejnej správy (VS). V tomto konaní sa subsidiárne nepoužíva správny poriadok.

Pozitívne a negatívne vymedzenie sťažnosti

• Pozitívne vymedzenie: Podanie fyzickej alebo právnickej osoby, ktorým sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, ktoré boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou orgánu VS, alebo poukazuje na konkrétne nedostatky (napr. porušenie predpisov).
• Negatívne vymedzenie: Sťažnosťou nie je dopyt, žiadosť, podnet, riadny opravný prostriedok, sťažnosť podľa iných zákonov (Trestný poriadok, Exekučný poriadok, Správny súdny poriadok) alebo upozornenie na nedostatky podané OVS proti inému OVS. Takéto podanie sa odloží alebo postúpi na vybavenie iným spôsobom.

Subjekty konania a príslušnosť na vybavenie sťažnosti

Subjekty povinné vybaviť sťažnosť:

• Orgány štátnej správy a nimi zriadené organizácie.
• Orgány územnej samosprávy a nimi zriadené organizácie.
• Osoby, ktorým zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach iných osôb.

Sťažovatelia: Fyzické a právnické osoby.

Príslušnosť na vybavenie: Orgán, proti ktorého činnosti sťažnosť smeruje. Ak smeruje proti vedúcemu orgánu, vybavuje ju nadriadený orgán. Ústredným orgánom v štátnej správe je Úrad vlády SR. Sťažnosť nesmie prešetrovať a vybavovať zamestnanec, ktorého sa sťažnosť týka, ani jeho podriadený.

Náležitosti sťažnosti a jej podávanie

Formálne náležitosti: Písomná forma (listinne alebo elektronicky, prípadne osobne s vyhotovením na mieste).

Obsahové náležitosti: Identifikácia sťažovateľa a jeho vlastnoručný podpis. Sťažnosť musí byť čitateľná a zrozumiteľná (proti komu smeruje, čo namieta, čoho sa domáha). Anonymné sťažnosti sa spravidla nevybavujú, ale sťažovateľ môže požiadať o utajenie totožnosti. Ak sťažnosť nespĺňa náležitosti, vyzve sa na odstránenie nedostatkov (do 10 pracovných dní), inak sa odloží.

Ak si sťažovateľ zvolí zástupcu, súčasťou sťažnosti musí byť úradne osvedčené splnomocnenie.

Začatie konania, postup prešetrovania a vybavenie sťažnosti

Postup:

• Lehota: 60 pracovných dní (možnosť predĺženia vedúcim o ďalších 30 dní, s oznámením sťažovateľovi).
• Spolupráca: Sťažovateľ môže byť vyzvaný na spoluprácu (poskytnutie dokladov, konkretizácia). Pri neposkytnutí sa sťažnosť odloží.
• Prešetrenie: Overuje sa obsah, umožní sa vyjadriť dotknutým osobám. Za prešetrenú sa považuje vyhotovením a prerokovaním zápisnice o prešetrení.
• Vybavenie: Sťažnosť je vybavená odoslaním oznámenia o výsledku prešetrenia sťažovateľovi, ktoré obsahuje zistenia, opodstatnenosť sťažnosti a prijaté opatrenia.

Odloženie sťažnosti: Konanie môže skončiť bez prešetrenia odložením, ak:

• Neobsahuje náležitosti, týka sa inej osoby (bez plnomocenstva), nebola poskytnutá spolupráca, nebol daný súhlas na odtajnenie údajov.
• Od udalosti uplynulo viac ako 5 rokov.
• Ide o tzv. ďalšiu opakovanú sťažnosť alebo sťažnosť proti vybavovaniu sťažnosti, ktorú už prešetroval Úrad vlády.

Kontrola vybavovania: Zabezpečujú ju útvary vnútornej kontroly v štátnej správe a hlavný kontrolór v samospráve.

Opakovaná sťažnosť, sťažnosť proti vybaveniu a odloženiu

Ak sťažovateľ nie je spokojný, má možnosti obrany:

• Opakovaná sťažnosť: Ak sťažovateľ namieta rovnaké veci bez nových skutočností. Vybavuje ju ten istý orgán, ale iný zamestnanec. Cieľom je prehodnotenie pôvodného vybavenia.
• Sťažnosť proti vybaveniu sťažnosti: Ak sa napáda procesný postup pri vybavení predošlej sťažnosti (napr. nedodržanie lehôt, anonymizácia). Vybavuje ju vedúci orgánu alebo jeho nadriadený.
• Správna žaloba: V prípade nečinnosti správneho orgánu sa môže sťažovateľ obrátiť na správny súd.

Sprístupňovanie informácií: Zákaz č. 211/2000 Z. z.

Ústavou SR (čl. 26) je zaručené právo slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie. Orgány verejnej moci majú povinnosť poskytovať informácie o svojej činnosti. Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (infozákon – IZ) stanovuje pravidlá pre zverejňovanie a sprístupňovanie informácií.

Zverejnenie a sprístupnenie informácie

• Zverejnená informácia: Môže ju každý opakovane vyhľadávať a získavať (publikácie, úradná tabuľa, internetová stránka). Sem patria aj povinne zverejňované zmluvy podľa § 5, 5a, 5b IZ.
• Sprístupnená informácia: Poskytuje sa konkrétnemu žiadateľovi na základe jeho žiadosti (nie je permanentne zverejnená).

Subjekty konania a žiadosť o sprístupnenie

Povinné osoby:

• Štátne orgány, obce, vyššie územné celky, právnické a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach v oblasti verejnej správy (len v rozsahu tejto činnosti).
• Právnické osoby zriadené zákonom, štátnym orgánom, VÚC alebo obcou (rozpočtové a príspevkové organizácie, nemocnice), zdravotné poisťovne.

Žiadateľ: Fyzická alebo právnická osoba, ktorá žiada o informáciu.

Začatie konania: Na žiadosť, ktorá má formálne (písomne, ústne, faxom, elektronicky) a obsahové náležitosti (komu je určená, identifikácia žiadateľa, o aké informácie ide, navrhovaný spôsob sprístupnenia).

• Žiadosť netreba odôvodňovať, dôvod ani účel sa nesmie požadovať.
• Vady žiadosti sa odstraňujú v lehote min. 7 dní, inak sa odloží.
• Ak povinná osoba nemá informáciu, postúpi žiadosť do 5 dní a oznámi to žiadateľovi.

Lehoty a vybavenie žiadosti

Lehoty: Bez zbytočného odkladu, alebo do 8 pracovných dní od podania žiadosti bez nedostatkov. Lehotu možno predĺžiť o ďalších 8 PD z taxatívne uvedených dôvodov.

Rozhodnutie o žiadosti:

1. Sprístupnenie informácie: Vykoná sa záznamom v spise (ústne, nahliadnutím, kópiou, elektronicky). Ak nemožno sprístupniť určeným spôsobom, dohodne sa iný spôsob. Opravný prostriedok nie je možný.
2. Nevyhovenie žiadosti (nesprístupnenie/čiastočné sprístupnenie): Vydáva sa riadne písomné odôvodnené rozhodnutie. Je možné podať odvolanie.
3. Fiktívne negatívne rozhodnutie: Ak povinná osoba v lehote nesprístupní informáciu ani nevydá rozhodnutie, nastáva právna fikcia odmietavého rozhodnutia. Možno sa odvolať, lehota plynie od 3. dňa po márnom uplynutí lehoty na poskytnutie informácie.

Opravné prostriedky a náklady sprístupnenia

• Odvolanie: Proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje jej nadriadený (starosta obce, vedúci ústredného orgánu). Lehota na rozhodnutie je 15 dní. Ak márne uplynie, predpokladá sa zamietnutie (fikcia negatívneho rozhodnutia o odvolaní).
• Súdny prieskum: Možno sa domáhať preskúmania rozhodnutia súdom v správnom súdnictve.
• Náklady: Sprístupnenie nepodlieha správnemu poplatku. Možno požadovať náhradu nákladov na materiál (kópie, technické nosiče, odoslanie).
• Priestupky: Kto vedome vydá nepravdivé informácie, poruší povinnosť alebo spôsobí porušenie práva na sprístupnenie, môže dostať pokutu a zákaz činnosti. Prejednáva okresný úrad na návrh.

Živnostenské konanie: Podnikanie a jeho regulácia

Živnostenský zákon č. 455/1991 Zb. upravuje živnosť ako jednu z foriem podnikania. V prípade splnenia podmienok pri ohlásení, prebieha evidenčné konanie. V opačnom prípade alebo pri zrušení podnikania, má konanie charakter klasického správneho konania.

Pozitívne a negatívne vymedzenie živnosti

• Pozitívne vymedzenie: Živnosť je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a podľa živnostenského zákona.
• Negatívne vymedzenie: Živnosťou nie sú činnosti upravené osobitnými predpismi (napr. liečiteľstvo, veterinári, advokáti, banky, burzy) alebo činnosti v rozpore s dobrými mravmi (predaj drog, nájomné vraždy).

Osoby oprávnené prevádzkovať živnosť a podmienky

Živnosť môžu prevádzkovať fyzické aj právnické osoby (obchodné spoločnosti, občianske združenia). Podmienky sú v zásade rovnaké pre rezidentov aj nerezidentov.

Podmienky u fyzickej osoby:

1. Všeobecné podmienky: Vek (min. 18 rokov), spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť (nesmie byť odsúdený za hospodársky, majetkový TČ alebo iný úmyselný TČ súvisiaci s podnikaním). Pri nedostatku veku môže súd udeliť súhlas, ak je ustanovený zodpovedný zástupca (min. 16 rokov). Zahladený TČ sa nepovažuje za bezúhonnosť.
2. Osobitné podmienky: Viazané na predmet podnikania (odborná spôsobilosť, výučný list, VŠ vzdelanie) pre remeselné a viazané živnosti.

Zodpovedný zástupca (garant): Fyzická osoba ustanovená podnikateľom, ktorá zabezpečuje odborný výkon činnosti. Musí spĺňať podmienky pre výkon činnosti a byť v pracovnom pomere k živnostníkovi. Je povinný vždy, ak podnikateľ nespĺňa podmienky pre remeselnú/viazanú činnosť, alebo nemá v SR bydlisko/povolenie na pobyt.

Klasifikácia a ohlasovanie živností

• Voľné živnosti: Postačuje splnenie všeobecných podmienok.
• Remeselné a viazané živnosti: Vyžadujú odbornú spôsobilosť (uvedené v prílohách 2 a 3 živnostenského zákona).

Podľa predmetu činnosti: Obchodné, výrobné, poskytujúce služby.

Postup ohlasovania:

• Ohlasuje sa živnostenskému úradu (okresný úrad, odbor živnostenského podnikania) v listinnej alebo elektronickej podobe.
• Pri voľnej živnosti stačí vyplniť tlačivo (úrad si sám vyžiada výpis z registra trestov, oznámi vznik do SP, ZP a DÚ).
• Pri remeselnej/viazanej živnosti je potrebné priložiť doklady o odbornej spôsobilosti.
• Ak sídlo podnikania nie je totožné s bydliskom, preukazuje sa oprávnenie užívať nehnuteľnosť (LV, nájomná zmluva, súhlas vlastníka).
• Ak ohlásenie nemá náležitosti, úrad vyzve na odstránenie nedostatkov (do 5 PD, lehota min. 15 dní), inak sa konanie zastaví.

Rozhodnutie o ohlásení živnosti

• Pozitívne rozhodnutie: Ak ohlásenie spĺňa predpoklady, úrad vydá osvedčenie o živnostenskom oprávnení do 5 pracovných dní. Oprávnenie vzniká už samotným ohlásením, ak boli splnené podmienky. Osvedčenie je deklaratórny akt. Podnikateľ môže uviesť aj neskorší dátum vzniku oprávnenia. Ohlásenie nie je možné vziať späť ani sa proti nemu odvolať (ak úrad vyhovel v plnom rozsahu).
• Negatívne rozhodnutie: Ak podnikateľ nespĺňa podmienky, živnostenské oprávnenie ohlásením nevzniklo. Živnostenský úrad vydá deklaratórne rozhodnutie (do 5 PD) s výrokom, že oprávnenie nevzniklo. Proti tomuto rozhodnutiu je možné sa odvolať podľa správneho poriadku a domáhať sa súdneho prieskumu.

Zrušenie živnosti a zánik živnostenského oprávnenia

Živnostenské oprávnenie môže zaniknúť priamo zo zákona alebo rozhodnutím živnostenského úradu.

• Zánik priamo zo zákona: Smrťou FO (ak nepokračujú dedičia), zánikom PO bez nástupcu, uplynutím času, uplynutím lehoty povoleného pobytu (cudzinec) a oznámením o ukončení podnikania.
• Oznámenie o ukončení podnikania: Podnikateľ uvedie deň, ku ktorému činnosť ukončí. Ak neuvedie, zaniká nasledujúci deň po doručení. Oznámenie možno vziať späť pred stanovenou lehotou.
• Rozhodnutie o zrušení:
• Obligatórne dôvody: Ak podnikateľ prestane spĺňať podmienky alebo ak závažným spôsobom poruší podmienky/povinnosti.
• Fakultatívne dôvody: Ak menej závažným spôsobom porušuje podmienky alebo ak nezačne/prestane prevádzkovať živnosť bez pozastavenia na dobu dlhšiu ako 4 roky.

Proti rozhodnutiu o zrušení je možné podať odvolanie a domáhať sa súdneho prieskumu.

Vodoprávne konanie: Hospodárenie s vodou a stavby

Vodoprávne konanie je upravené zákonom č. 364/2004 Z. z. o vodách (vodný zákon). Rozhoduje sa v ňom o právach a povinnostiach v súvislosti s povoľovaním osobitného užívania vôd, vodných stavieb a iných činností ovplyvňujúcich vodné pomery. Vodný zákon upravuje iba osobitosti, subsidiárne sa používa správny poriadok, pri stavbách aj stavebný zákon.

Subjekty vodoprávneho konania

Orgány štátnej vodnej správy (§ 58 a nasl. zákona o vodách):

• Okresný úrad, odbor starostlivosti o životné prostredie.
• Obec (ako prenesený výkon štátnej vodnej správy pre odbery, vodné stavby pre domácnosti).
• Okresný úrad v sídle kraja (pre medzinárodné vody, elektrárne, rozsiahle stavby).
• Ministerstvo životného prostredia SR (rieši rozpory medzi orgánmi, určuje príslušnosť).

Miestna príslušnosť: Miesto užívania vôd, vodnej stavby alebo činnosti. Ak je stavba na území viacerých krajov, príslušný je ten, kde je prevažná časť stavby.

Účastníci konania: Okrem účastníkov podľa § 14 správneho poriadku aj správca vodného toku (ak sa konanie týka vodného toku/pobrežného pozemku), žiadateľ, fyzická osoba, občianska iniciatíva alebo právnická osoba s postavením podľa osobitného predpisu (napr. zákon o EIA) a obec (ak rozhodnutie ovplyvní vodné pomery a nie je správnym orgánom).

Dotknuté orgány: Iné orgány štátnej vodnej správy, ktoré spolupôsobia s príslušným správnym orgánom. V prípade vodných stavieb sú dotknutými orgánmi aj subjekty vystupujúce v stavebnom konaní.

Začatie, priebeh a rozhodnutie vodoprávneho konania

Začatie konania: Na návrh (dispozičná zásada). Žiadosť o povolenie/súhlas s prípadnými prílohami (ak ide o vodnú stavbu, aj doklady podľa stavebných predpisov).

Priebeh konania:

• Oznámi sa začatie konania všetkým známym účastníkom.
• Ústne pojednávanie je povinné (oznámi sa min. 8/30 dní vopred).
• Pri rozsiahlych vplyvoch alebo veľkom počte účastníkov sa termín oznámi verejnou vyhláškou.
• Koncentračná zásada: Námietky uplatniť najneskôr na ústnom pojednávaní.

Rozhodnutie: Lehota neodkladne, najneskôr do 60 dní (v zložitých veciach do 3 mesiacov). Môže byť povolenie alebo súhlas, prípadne zamietnutie. Konanie možno aj zastaviť alebo prerušiť.

• Povolenie: Na osobitné užívanie vôd (odber, využívanie hydroenergie, vypúšťanie odpadových vôd), na určité činnosti (výsadba/ťažba v korytách), na vodnú stavbu (len ak je vydané povolenie na užívanie vôd).
• Súhlas: Pre stavby vo vodách/na pobrežných pozemkoch, v ochranných pásmach, pre líniové stavby (ropovody, cesty, diaľnice).

Opravné prostriedky a kontrola

Uplatňujú sa opravné prostriedky podľa správneho poriadku. Možný je aj súdny prieskum v správnom súdnictve.

Často kladené otázky (FAQ) o správnom práve a konaní

Čo je to priestupok a aké sú jeho hlavné znaky?

Priestupok je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je výslovne označené v zákone. Medzi hlavné znaky patria škodlivosť (nízky stupeň spoločenskej nebezpečnosti), protiprávnosť (porušenie zákonnej povinnosti) a sankcionovateľnosť (možnosť uložiť sankciu).

Aké sú typy zavinenia v priestupkovom konaní?

V priestupkovom konaní rozlišujeme úmysel (priamy a nepriamy) a nedbanlivosť (vedomá a nevedomá). Všeobecne postačuje zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanovuje potrebu úmyselného zavinenia.

Kedy zaniká zodpovednosť za priestupok?

Zodpovednosť za priestupok zaniká, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky alebo ak sa na priestupok vzťahuje amnestia udelená vládou SR. Lehota zániku sa nepredlžuje a neplynie, ak sa o skutku vedie trestné stíhanie.

Kto sú účastníci stavebného konania podľa nového stavebného zákona?

Medzi účastníkov stavebného konania patrí stavebník, vlastník stavby/pozemku, vlastník dotknutej/susednej stavby/pozemku, projektant (v určitej časti konania) a tiež tzv. dotknutá verejnosť, ak jej toto postavenie priznáva osobitný predpis (napr. zákon o EIA).

Ako sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam do katastra?

Práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú troma spôsobmi: vkladom (má konštitutívny účinok, napr. vznik vlastníctva), záznamom (má evidenčný účinok, napr. zápis dedičstva) a poznámkou (má prenotačný, predbežný účinok, napr. začatie súdneho konania).

Aký je rozdiel medzi zverejnenou a sprístupnenou informáciou podľa infozákona?

Zverejnená informácia je taká, ktorú môže každý opakovane vyhľadávať a získavať (napr. na webovej stránke orgánu). Sprístupnená informácia je tá, ktorú je možné poskytnúť konkrétnemu žiadateľovi na základe jeho žiadosti, ak nie je verejne prístupná pre všetkých.