Základy prvej pomoci: Otázky na skúšku

Prvá pomoc je kľúčovou zručnosťou, ktorá môže v kritických situáciách zachrániť život. Pre študentov pripravujúcich sa na skúšky z tohto predmetu je dôležité mať prehľad o základných princípoch a postupoch. Tento komplexný sprievodca „Základy prvej pomoci: Otázky na skúšku“ je navrhnutý tak, aby vám pomohol zopakovať si kľúčové informácie a úspešne zvládnuť testy. Od rozpoznania život ohrozujúcich stavov až po špecifické ošetrenia – poďme na to!

Kľúčové princípy a základné životné funkcie v prvej pomoci

Základom efektívnej prvej pomoci je pochopenie základných životných funkcií a stavov, ktoré bezprostredne ohrozujú život. Medzi tieto funkcie patrí vedomie, dýchanie a krvný obeh (1). Nedostatok kyslíka (2) je najkritickejší, pričom mozgové bunky (3) sú na jeho absenciu najcitlivejšie. Kyslík sa transportuje z atmosféry do pľúc, potom do krvi a prostredníctvom krvného obehu do buniek ľudského tela (4). Pre mozog je kritická doba dodávky kyslíka už 4 až 5 minút (71).

Stavy bezprostredne ohrozujúce život pri úrazoch zahŕňajú bezvedomie, dusenie sa a závažné krvácanie (5, 93, 94). Pri neúrazových stavoch sú to napríklad infarkt srdcového svalu, zastavenie srdca, mozgová mŕtvica a samovražda, ťažký úraz (93). Dusenie môže byť spôsobené úrazom hrudníka alebo popálením v oblasti končatín, pričom stav bezprostredne ohrozujúci život je aj samotné dusenie (30, 31).

Hlavnými úlohami prvej pomoci sú zachrániť život, zabrániť ďalšiemu zhoršeniu zdravia a zabezpečiť ďalšiu liečbu (115). Cieľom je zabrániť ďalšiemu poškodeniu zdravia (8). Prvá pomoc je súbor opatrení, ktoré sa poskytnú postihnutému pri poranení alebo náhlom ochorení ešte pred odborným ošetrením (54).

Postup pri poskytovaní prvej pomoci: Od zhodnotenia po ošetrenie

Poskytovanie prvej pomoci vyžaduje systematický prístup. Medzi hlavné zásady (97) patrí:

• Zhodnotenie situácie – udalosti: Rýchlo určiť typ náhlej príhody alebo nehody a zhodnotiť riziko ohrozenia záchrancu, postihnutého a okolostojacich (116).
• Zaistenie bezpečnosti okolia: Zabezpečiť bezpečnosť záchrancu, okolostojacich a postihnutých, ako aj ich majetku (117).
• Zhodnotenie zdravotného stavu postihnutých osôb: Vykonáva sa prvotným a druhotným vyšetrením. Cieľom prvotného vyšetrenia je zistiť stav vedomia a dýchania, funkčnosť krvného obehu a prítomnosť vonkajšieho krvácania (119, 76).
• Volanie pomoci cez tiesňovú linku 112, 155 (97, 99).
• Poskytnutie prvej pomoci (97).
• Odovzdanie postihnutého pracovníkom záchrannej zdravotnej služby (97).

Zhodnotenie stavu vedomia a dýchania

Stav vedomia zisťujeme oslovením, dotykom a reakciou na bolesť (10). Primeraná slovná reakcia na oslovenie znamená, že postihnutý musí mať prítomné dýchanie a funkčný krvný obeh (98).

Kontrola dýchania sa vykonáva zrakom, sluchom, cítením (9). Priamym diagnostickým znakom dýchania je dvíhanie hrudníka (7). Ak postihnutý nedýcha „normálne“, znamená to krátke, úsilné, lapavé dychy (32). Prítomnosť dýchania a priechodnosť dýchacích ciest zisťujeme zrakom (pohyb hrudníka), sluchom (dychový šelest) a cítením (prúd vydychovaného vzduchu) (139).

Kontrola krvného obehu sa u laikov nezisťuje pohmatom pulzu na krčnej tepne (25), ale na základe stavu vedomia a prítomnosti alebo neprítomnosti dýchania (25), prípadne nepriamymi známkami ako dýchanie, prehĺtanie, kašeľ, pohyb (26). Hmatateľným prejavom činnosti srdca je pulz (27).

Uvoľnenie dýchacích ciest a resuscitácia

Uvoľnenie dýchacích ciest je jedným zo základných úkonov zachraňujúcich život (6, 92, 125). U postihnutého v bezvedomí môžeme dýchacie cesty spriechodniť nadvihnutím brady a miernym záklonom hlavy, tzv. manévrom „prst – brada“ (12, 34, 126). V prípade podozrenia na zlomeninu krčnej chrbtice je potrebné byť opatrný (126). Vyčistenie ústnej dutiny sa vykonáva pri zrejmej prekážke (126).

Kardiopulmonálna resuscitácia (KPR)

Kardiopulmonálna resuscitácia (KPR) znamená striedanie stláčania hrudníka a dýchania z pľúc do pľúc (33, 125). Dôvody na začatie resuscitácie sú: postihnutý nereaguje na oslovenie ani bolestivý podnet a nedýcha, alebo je v bezvedomí a „nedýcha normálne“ (91).

Pre celkovú úspešnosť KPR je nevyhnutné včasné rozpoznanie núdzového stavu, volanie tiesňovej linky a okamžité poskytnutie KPR svedkom príhody (101).

Postup KPR (univerzálny algoritmus pre dospelých a deti) (72):

• Pomer stlačení hrudníka a záchranných vdychov: 30:2 (43, 68, 72).
• Frekvencia stláčania hrudníka: okolo 100/minútu (70, 73, 74, 102). Trénovaná frekvencia stláčania hrudníka je tiež 100/min (73).
• Hĺbka stlačenia: 4 – 5 cm u dospelých (102).
• Miesto tlaku: Hrudná kosť pod spojnicou prsných bradaviek, alebo stred hrudníka (hrudnej kosti) a „kúsok“ nižšie smerom k bruchu, hrudná kosť nad jej dolným okrajom (45).
• Po každom stlačení umožniť kompletné rozvinutie hrudníka (102).
• Stláčanie a uvoľnenie by malo trvať približne rovnakú dobu (102).
• Minimalizovať prerušenia stláčania hrudníka (102).

Špecifiká resuscitácie detí: U detí sa začína 5 záchrannými vdychmi (43, 44).

Ak z nejakého dôvodu nie je možné vykonávať záchranný vdych, účinným spôsobom resuscitácie je len nepretržité stláčanie hrudníka (73, 77).

Ošetrenie špecifických stavov a poranení

Závažné krvácanie a šok

Silné krvácanie sa zastavuje tlakom na ranu rukou (15, 69). Prevenciou prenosu ochorenia sú ochranné rukavice (15). Ak tlakový obväz presiakne krvou, naložíme ďalšiu vrstvu obväzu s vyšším tlakom (63). Zastavenie závažného krvácania je prevenciou vzniku, rozvoja šoku a úmrtia (145).

Šok je stav, kedy sa pre znížený prietok krvi tkanivami zníži dodávka kyslíka a živín k bunkám natoľko, že nepostačuje na zabezpečenie ich funkcie (80, 81). Najčastejšou príčinou šoku pri úrazoch je vonkajšie a/alebo vnútorné krvácanie (strata objemu krvi) (57, 144). Ďalšie príčiny sú slabá činnosť srdca, veľké straty telových tekutín (popáleniny, hnačky) a závažná alergická reakcia (144). Medzi príznaky šoku patria zblednutie kože, bledá tvár, sivé pery, studená a vlhká koža, zrýchlené a plytké dýchanie, zmätenosť, nepokoj, spavosť až bezvedomie (106).

Protišoková poloha je vodorovná poloha na chrbte so zdvihnutými dolnými končatinami približne do výšky 30 cm (47, 59). Používa sa po ošetrení krvácania alebo súčasne s ním (58), a tiež pri úraze hrozí šok (29). Pri podozrení na šok je potrebné uložiť postihnutého do protišokovej polohy a prikryť ho dekou (90, 131).

Ak je postihnutý pri vedomí a príznaky šoku sú dôsledkom srdcového záchvatu alebo poranenia hrudníka, uložíme ho do polosediacej polohy (60).

Poranenia a zlomeniny

Zlomeniny dlhých kostí: Znehybníme najbližší kĺb nad a pod zlomeninou (22). Najjednoduchšia prvá pomoc pri zlomenine dolných končatín je priloženie zdravej končatiny k poškodenej, vyplnenie priestoru mäkkou tkaninou a fixovanie k sebe (46). Cieľom je znehybniť poranenú časť a kontaktovať linku tiesňového volania (83). Ak je zlomenina otvorená, najprv ju ošetríme ako krvácajúcu ranu; ak vyčnieva kosť, obložíme ju tampónmi, gázou (82). Charakteristické znaky zlomeniny sú silná bolesť, opuch, krvná podliatina a možná deformácia (146).

Poranenia chrbtice: Vždy musíme predpokladať poškodenie chrbtice u postihnutého v bezvedomí po úraze (61). Podozrenie na zlomeninu chrbtice u postihnutého pri vedomí vzniká, ak sa sťažuje na silné bolesti v oblasti krku/chrbta, necíti dotyk alebo neovláda končatiny (53, 147). Medzi všeobecné zásady patrí neprenášať, nedvíhať, znehybniť hlavu (manéver „dlane cez uši“) (132).

Poranenia hlavy: Myslite na možnosť poranenia krčnej chrbtice (52). Znaky úrazu hlavy môžu zahŕňať silnú bolesť, krátkodobé (otras mozgu) alebo dlhodobé bezvedomie (133). Bezvedomie je život ohrozujúci stav bez ohľadu na príčinu (107, 134). Postup je: pri vedomí – ľah na chrbte so zvýšenou hlavou; v bezvedomí – ošetrovať ako pri podozrení na poranenie chrbtice (135).

Poranenia hrudníka: Vhodná poloha je v polosede s natočením na poranenú stranu (62). Znaky zahŕňajú bolesť na hrudi, sťažené dýchanie, vykašliavanie spenenej krvi, deformácie (84). PVC rúška sa používa pri ošetrení otvoreného poranenia hrudníka (42).

Poranenia brucha: Ošetrenie v polohe na chrbte s pokrčenými kolenami a podloženou hlavou (úľavová poloha). Cudzie telesá nevyťahujeme. Otvorenú ranu jemne prekryjeme sterilným obväzom a nepodávame žiadne tekutiny (136).

Popáleniny a chemické zasiahnutia

Popáleniny: Prvým zákrokom je chladiť postihnutú časť tela najmenej 10 – 15 minút (voda alebo iná chladná neagresívna tekutina) (18). Nanesenie mastí alebo vaječného bielka nie je vhodné (18).

Chemické zasiahnutie: Oplachovanie postihnutého miesta čistou vodou 20 minút a viac, odstránenie zasiahnutého šatstva/šperkov a krytie suchým sterilným obväzom alebo čistou látkou (150).

Zásah elektrickým prúdom

Pri zásahu elektrickým prúdom nízkeho napätia v domácnosti je nutné ako prvé prerušiť prívod elektrického prúdu (16). Po zaistení bezpečnosti a vyslobodení postihnutého je potrebné ihneď skontrolovať základné životné funkcie. Ak je v bezvedomí a nedýcha, ihneď začať resuscitáciu a volať záchrannú zdravotnú službu (17).

Epileptický záchvat

Epileptický záchvat sa vyznačuje stuhnutým telom s prehnutou chrbticou, zaťatými zubami, vyvrátenými očami, kŕčovitým trasením a hlasitým dýchaním (19). Prvá pomoc zahŕňa zachytenie a zmiernenie pádu, podloženie hlavy, nebránenie v pohybe násilne, nepokúšať sa otvoriť ústa. Po odznení kŕčov uložiť do bočnej stabilizovanej polohy (BSP) (49).

Srdcový záchvat a mozgová mŕtvica

Srdcový záchvat (infarkt myokardu): Charakteristické znaky sú ostrá bolesť na hrudníku, vyžarujúca aj do ďalších častí tela, sprevádzaná aspoň jedným zo znakov: dušnosť, potenie, mdloba, nevoľnosť, napínanie na vracanie (88, 103, 141). Postup: volať ZZS, sledovať vedomie a dýchanie, uvoľniť odev. Ak nastane bezvedomie a zastavenie dýchania – resuscitácia (89, 104). Osoba so znakmi srdcového záchvatu má volať linku tiesňového volania (28).

Náhle cievne mozgová príhoda (CMP): Typické znaky sú slabosť/ochrnutie končatín na jednej strane tela, porucha reči, pokles ústneho kútika, dvojité videnie, zmätenosť (ako opitosť), nezvyčajná bolesť hlavy, porucha vedomia až bezvedomie (142). Postup: uložiť do polo ležiacej polohy s podoprenou hlavou a hrudníkom, volať ZZS, sledovať stav (105). Vodič, ktorý nezrozumiteľne rozpráva, nevie hýbať rukou/nohou a pôsobí zmätene, pravdepodobne utrpel CMP (155).

Polohy pri ošetrení

• Stabilizovaná poloha na boku: Používa sa, ak je postihnutý v bezvedomí, ale dostatočne dýcha. Slúži ako prevencia upchania dýchacích ciest jazykom alebo vývratkami (11, 128).
• Poloha v polosede: Pri krvácaní z nosa (s predklonenou hlavou a tlakom na nosové krídla) (48) alebo pri poranení hrudníka (s natočením na poranenú stranu) (62).
• Protišoková poloha: Viď vyššie (47, 59).

Kŕče z teploty

Kŕče z teploty sa prejavujú prehnutým chrbtom, stuhnutými hornými a dolnými končatinami, zaťatými päsťami, vyvrátenými očami a trasením hlavy a tela (86).

Dopravné nehody a volanie pomoci

Hlavnou príčinou vzniku dopravných nehôd je nesprávne konanie človeka (38, 110). Chyby sú podmienené nepozornosťou, neskúsenosťou, nedodržiavaním pravidiel, indispozíciou po alkohole/liekoch, chorobou alebo telesným/duševným vypätím (110).

Rozsah a charakter poranení je ovplyvnený hmotnosťou a bezpečnostným vybavením dopravného prostriedku, rýchlosťou v okamihu nárazu, smerom nárazu a pohybom vozidla/človeka po náraze, ako aj schopnosťou reagovať na ohrozenie (111, 112).

Nepriamy svedok nehody je zo zákona povinný zastaviť, zaistiť bezpečnosť premávky, volať ZZS a poskytnúť prvú pomoc (20).

Postup pri dopravnej nehode (129, 153):

1. Zastaviť v bezpečnej vzdialenosti, zapnúť výstražné svetlá.
2. Oblecť si reflexnú vestu, pripraviť výstražný trojuholník a lekárničku.
3. Postaviť výstražný trojuholník (na 100 m mimo obce, 50 m v obci).
4. Volať pomoc cez linku tiesňového volania 112 alebo 155.

Rautekov hmat sa používa pri vyslobodzovaní postihnutého z havarovaného auta (21). Postihnutého vyslobodzujeme len ak hrozí ďalšie nebezpečenstvo alebo je to nevyhnutné pre úkon zachraňujúci život (75).

Volanie odbornej pomoci

Pri volaní na linku tiesňového volania (112 alebo 155) sú pre operátora dôležité tieto informácie (87, 100, 121):

• Miesto nehody/udalosti.
• Typ a rozsah udalosti.
• Počet postihnutých a závažnosť ich postihnutia/povaha poranení.
• Pri neúrazovej príhode hlavné znaky a príznaky, popis celkového stavu.
• Meno, telefónne číslo volajúceho (pre spätný kontakt).

Operátori sú pripravení na prijatie a vyhodnotenie tiesňového volania, vydanie pokynu posádkam ZZS a poskytnutie telefonickej pomoci do príchodu sanitky (120).

Profesionálny systém prednemocničnej neodkladnej zdravotnej starostlivosti zahŕňa operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby a záchrannú zdravotnú službu (37, 95). Systém „Reťaz života“ zahŕňa poskytnutie prvej pomoci na mieste, privolanie odbornej pomoci, kvalifikovanú prepravu a komplexnú liečebnú starostlivosť v nemocnici (96).

Vybavenie a ochrana záchrancu

Autolekárnička

Povinné vybavenie autolekárničky (109) zahŕňa:

• Gumené rukavice.
• Nožnice.
• Trojrohá šatka.

Dlaha na znehybnenie nie je povinnou výbavou autolekárničky (51).

Trojrohú šatku používame najčastejšie na znehybnenie končatín (41).

Ochrana záchrancu a psychosociálna prvá pomoc

Záchranca nemusí poskytnúť prvú pomoc, ak by bol pri poskytovaní prvej pomoci ohrozený na živote (24). Prevenciou prenosu ochorenia je použitie ochranných rukavíc (15) a vyvarovanie sa kontaktu s krvou/výlučkami. Pri dýchaní z úst do úst používať resuscitačnú rúšku a po pomoci si dôkladne umyť ruky (143).

Psychosociálna prvá pomoc spočíva v poskytovaní praktickej pomoci, empatickom vypočutí postihnutého a vyvarovaní sa domnelých hodnotení následkov nehody (78, 114, 131).

FAQ – Často kladené otázky študentov k prvej pomoci

Aké sú tri základné životné funkcie, ktoré musím pri prvej pomoci kontrolovať?

Medzi tri základné životné funkcie, ktoré je nevyhnutné skontrolovať pri poskytovaní prvej pomoci, patria vedomie, dýchanie a krvný obeh (1). Ich rýchle posúdenie je kľúčové pre určenie ďalších krokov.

Kedy a ako správne použiť Rautekov hmat?

Rautekov hmat sa používa primárne pri vyslobodzovaní postihnutého z havarovaného auta (21). Tento úkon by sa mal vykonať len vtedy, ak postihnutému hrozí ďalšie závažné nebezpečenstvo (napr. požiar) alebo ak je vyslobodenie nevyhnutné pre úkon zachraňujúci život, napríklad pri začatí resuscitácie (75).

Aký je rozdiel v resuscitácii dospelého a dieťaťa?

Základný univerzálny algoritmus resuscitácie (30 stlačení hrudníka a 2 záchranné vdychy) platí pre dospelých aj deti (43, 72). Rozdiel spočíva v tom, že u detí začíname resuscitáciu piatimi záchrannými vdychmi, zatiaľ čo u dospelých začíname stláčaním hrudníka (43, 44).