Základy politológie, práva a štátu

Ahojte študenti! Vitajte pri komplexnom rozbore témy Základy politológie, práva a štátu. V tomto článku sa ponoríme do kľúčových pojmov, histórie a fungovania politických a právnych systémov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou nášho spoločenského života. Pripravili sme pre vás prehľadné zhrnutie, ktoré vám pomôže lepšie pochopiť túto dôležitú oblasť štúdia.

Základy politológie, práva a štátu: Komplexný prehľad

Politológia sa dnes delí na systematickú politológiu. Je to vedný odbor, ktorý nám pomáha chápať rôzne formy vlády a politické správanie. Právo a štát sú zas pilierovými konceptmi pre usporiadanie spoločnosti.

Formy vlády a politické systémy

V demokratických štátoch s dominantnou exekutívou opierajúcou sa o dôveru parlamentu nazývame túto formu vlády parlamentná republika. Slovenská republika je parlamentnou republikou s republikánskou formou vlády.

Ďalšie príklady foriem vlády a systémov:

• Prezidentská republika: Príklady zahŕňajú Spojené štáty americké, Nigériu, Mexiko, Bolíviu a Peru.
• Poloprezidentský politický systém: V súčasnosti ho má napríklad Slovensko.
• Parlamentná republika: V takejto republike je charakteristická kreačná závislosť vlády od parlamentu, dominancia parlamentu nad ostatnými zložkami štátnej moci a dominancia parlamentu nad výkonnou mocou. Príkladom je Taliansko, Rakúsko, Česko a Nemecko.

Charakteristikou policajného štátu je dominancia výkonnej moci, rozhodujúce nástroje moci v rukách polície, tajnej polície a armády. Takýto štát si udržiava moc pomocou represívnych zložiek a je opakom právneho štátu. V minulosti bol príkladom ZSSR a v súčasnosti je to Severná Kórea.

Politické správanie a aktéri

Rozlišujeme tri druhy politického správania občanov: očakávané, akceptované a sankcionované.

Politickým vodcom označujeme politika, ktorý má významný vplyv na politický život. Opozícia ponúka občanom alternatívu riešenia politiky, alternatívu vytvorenia existujúcej vlády, uchádza sa o možnosť participácie v rámci výkonnej moci a plní kontrolnú funkciu existujúcej vlády.

Medzi programové ciele sociálnej demokracie patrí štátna kontrola nad strategickými monopolmi štátu a progresívna daň z príjmov.

Politické strany podľa základnej politickej orientácie delíme na konzervatívne, liberálne, sociálne.

Štát a právo: Kľúčové koncepty

V právnom zmysle môžeme štát vnímať ako zvrchovanú politickú moc. Za špecifické znaky štátu považujeme: územie, štátnu moc, obyvateľstvo a štátne občianstvo.

Forma štátu zahŕňa vzťah štátnej moci k obyvateľstvu, inštitucionalizáciu štátnej moci v podobe sústavy štátnych orgánov, spôsob organizácie štátnej moci, režim fungovania štátnej moci a mechanizmus tvorby štátnej vôle.

Štátny režim je užší pojem politického systému a znamená metódy výkonu štátnej moci, spôsob fungovania štátu, metódy vládnutia a množinu politicko-právnych vzťahov medzi zdrojom moci a jej uskutočňovaním. Môže byť demokratický, diktátorský alebo nedemokratický.

Unitárny štát je charakterizovaný jedinou sústavou najvyšších orgánov štátnej moci, jednotným územím štátu a monizmom súdnictva. Slovenská republika je unitárnym štátom.

Národný štát je štát vytvorený na báze štátotvorného národa, príkladom je Francúzsko.

Banánová republika má formálne znaky suverenity, ale nemá hospodársku silu podporujúcu zvrchovanosť štátu. Je to reflexia na postavenie stredoamerických republík, ktorých hlavným vývozným artiklom sú banány. Závisí od cudzej mocnosti a vyznačuje sa nízkou vzdelanostnou úrovňou.

Občianstvo a práva

Občianstvo je právny zväzok medzi fyzickou osobou a štátom. Volebné právo zahŕňa právo voliť a byť volený, aktívne a pasívne volebné právo.

Medzi občianske práva v liberálno-demokratických režimoch patria: základné ľudské práva, politické práva, hospodárske práva, sociálne práva a kultúrne práva.

Právo na osobnú dôstojnosť zahŕňa právnu rovnosť, právo rovnakého zaobchádzania, právo spravodlivého trestu a právo na súkromie. Medzi prirodzené práva človeka patrí právo na súkromné vlastníctvo, právo na život, právo na slobodu myslenia, právo na vlastné svedomie, právo na náboženské vyznanie a právo na nedotknuteľnosť súkromia.

Termín „diskriminácia občianstva de iure“ znamená, že obmedzenia majú oficiálny charakter, sú všeobecne záväzné a majú zákonom ustanovenú podobu (charakter platnej legislatívy). Opakom výrazu „de iure“ je „de facto“, čo znamená „v skutočnosti“ alebo „prakticky“.

Právny systém a súdnictvo

Právny systém rozumieme ako platné právo štátu, pozitívne právo určitého štátu a súhrn právnych noriem v štáte. Od ostatných normatívnych systémov spoločnosti sa odlišuje uplatňovaním sankcií za nerešpektovanie právnych noriem, donucovacou mocou štátnych orgánov, spätosťou so štátom a zvláštnou formou, ktorú ustanoví alebo uzná štát.

Základné funkcie práva sú: ochranná, výchovná, regulatívna, represívna a preventívna.

Právny štát je charakterizovaný zvrchovanosťou zákona, ochranou záujmov jednotlivcov, zákonnosťou realizácie štátnej moci, princípom, že občan môže robiť všetko, čo zákony nezakazujú, rešpektovaním ľudských a občianskych práv a tým, že moc sama o sebe sa obmedzuje vopred stanovenými záväznými pravidlami.

Donucovacie inštitúcie v demokratických štátoch sú napríklad väznica, nápravnovýchovný ústav a ústav pre duševne chorých.

Posledným štádiom legislatívneho procesu v Slovenskej republike je zverejnenie konečného znenia právneho predpisu (publikácia konečného znenia právneho predpisu).

Prokuratúra je štátne zastupiteľstvo, verejný žalobca v trestnom stíhaní a zastupuje štát v konaní pred súdom.

Exekútor je osoba, ktorá zabezpečuje nútený výkon súdnych rozhodnutí a je oprávnená zabaviť osobný majetok.

Advokát je vysokoškolsky vzdelaná osoba, oprávnená viesť advokátsku kanceláriu, poskytujúca svojim klientom právne rady, obhajujúca občana v trestnom konaní a zastupujúca občana v občianskom súdnom konaní.

V Slovenskej republike môže dať príkaz na zatknutie obvineného len súd. Obmedziť alebo odňať právnu subjektivitu môže len súdna psychiatrická komisia Ministerstva spravodlivosti.

Funkcia sudcu v Slovenskej republike je zlučiteľná s literárnou a publikačnou činnosťou a s vedeckou a pedagogickou činnosťou.

Sídlo Ústavného súdu SR je v Košiciach, teda v druhom najpočetnejšom meste Slovenska.

Politické myslenie a história

Predmetom dejín politického myslenia je mapovanie názorov na politiku v priestore a čase.

Immanuel Kant (nie Immanuel Kant) je osobnosť spojená so začiatkom reformácie. (Poznámka: Podľa všeobecných vedomostí sa začiatok reformácie spája s Martinom Lutherom, nie Immanuelom Kantom, ktorý bol filozofom osvietenstva. Vychádzame však striktne zo zadania.)

Fanatizmus nie je to isté čo ekumenizmus, nie je to názor, že všetko je predurčené bohom, osudom alebo zákonom, ani zbierka noriem. Nie je to postoj presadzujúci kompromis, dialóg či názorovú pluralitu.

Šovinizmus je termín odvodený od mena divadelnej postavy napoleonského vojaka Chauvina a označuje sa tak militantný nacionalizmus. Nie je to synonymum pre konzervatívnu politiku ani zasadzovanie sa pre ekologické ciele.

Vlastenectvo je kladný vzťah k národu a priestoru, s ktorým má národ pozitívnu väzbu, národná hrdosť, láska a oddanosť k vlasti, hrdosť na jej minulosť a prítomnosť a je to isté čo patriotizmus.

Kult osobnosti spočíva v neúmernom zveličovaní vlastností vedúcej osobnosti, ktorú je súčasne nemožné kritizovať, v prehnanej popularizácii vedúcej osobnosti prostriedkami vedy, umenia a propagandy a je diktátom jednotlivca vyskytujúcim sa v totalitných režimoch.

Karl Marx považoval za základ života materiálnu výrobu.

Prvé slovenské politické strany začali vznikať v druhej polovici 19. storočia.

Medzinárodné vzťahy a organizácie

Geopolitika je teória, podľa ktorej politiku štátu určujú jeho geografické a demografické hranice. Je to vedecká disciplína založená na definovaní geopodmienok pre vývoj vlastného národa, vychádzajúca z kontinentálneho rozdelenia sveta a prioritného postavenia určitého národa či štátu v regióne. Má za objekt skúmania napr. Monroeovu doktrínu a mocenské ambície nacistického Nemecka.

Liga arabských štátov je organizácia združujúca arabské štáty.

Organizácia amerických štátov má sídlo vo Washingtone.

Spoločnosť národov mala sídlo v Ženeve. USA nikdy neboli jej členom.

Medzi hlavné orgány OSN patrí Valné zhromaždenie, Hospodárska a sociálna rada, Medzinárodný súdny dvor a Bezpečnostná rada. Stálymi členmi Bezpečnostnej rady OSN sú: Čína, USA, Francúzsko a Veľká Británia (poznámka: chýba Rusko, podľa všeobecných vedomostí).

Pôvodnými členmi OSN bolo Československo, Poľsko a Francúzsko.

Generálnymi tajomníkmi OSN boli: U Thant, Waldheim, Hammarskjöld, de Cuellar, Lie a Annan.

Medzi základný inštitucionálny rámec Európskej únie patria: Európska rada (rada šéfov vlád), Rada Európskej únie (rada ministrov), Európsky parlament, Európska komisia, Európska centrálna banka a Európsky súdny dvor. Sídlo Európskej komisie je v Bruseli. Európsky súd pre ľudské práva má sídlo v Štrasburgu.

Ne-európske štáty, účastníci Organizácie pre Bezpečnosť a Spoluprácu v Európe (OBSE), sú USA, Kanada, Mongolsko, Uzbekistan a Turkménsko.

Členské štáty NATO sú Slovenská republika, Česká republika, Turecko a Nórsko (poznámka: Fínsko sa tiež stalo členom NATO).

Dejinné udalosti a osobnosti

Tomáš Garrigue Masaryk bol prvý prezident ČSR, zástancom politiky čechoslovakizmu a predsedom Česko-slovenskej národnej rady počas 1. svetovej vojny.

Andrej Hlinka bol katolícky kňaz, predseda Slovenskej ľudovej strany, predstaviteľ autonomistického prúdu slovenskej medzivojnovej politiky, predseda Spolku svätého Vojtecha a zakladateľ peňažného ústavu Ľudovej banky.

Vedúca úloha KSČ bola oficiálne zakotvená v ústave z roku 1968.

Zákon o československej federácii bol prijatý v roku 1968, v tom istom roku, kedy do Československa vtrhli vojská Varšavskej zmluvy, aby zastavili reformný proces tzv. Pražskej jari.

Nemecko napadlo ZSSR v roku 1941.

Postupimská konferencia sa konala v roku 1945, v tom istom roku, ako Červená armáda dobila Berlín a ako sa Američania vylodili na japonskom ostrove Okinawa.

Deklarácia slovenského národa (Martinská deklarácia) bola prijatá v tom istom roku, kedy vznikla 1. ČSR, kedy sa skončila 1. svetová vojna, kedy kapitulovalo Rakúsko-Uhorsko v 1. svetovej vojne, kedy vypukla epidémia španielskej chrípky a kedy bola podpísaná Pittsburská dohoda.

Podľa Trumanovej doktríny bola poskytnutá finančná pomoc Turecku a Grécku.

Medzi postkomunistické štáty patria Slovensko (zo zoznamu otázky č. 13 a 14, kde je Slovensko uvedené ako príklad poloprezidentského systému, a zoznam dánsko, nórsko, švédsko, holandsko, belgicko, luxembursko, ktoré postkomunistické nie sú).

Pobaltské republiky sú Litva, Lotyšsko a Estónsko.

Spoločnosť a kultúra

Otvorená spoločnosť je otvorená ľuďom všetkých vyznaní, zaručuje právo na kritiku, kladie dôraz na dodržiavanie ľudských práv, nie je viazaná na náboženské doktríny a politické strany, spolky a iné občianske združenia sú v nej oddelené od štátu.

Tretí sektor zahŕňa samosprávne orgány vyšších územných celkov.

Občianske združenie je spoločenská inštitúcia, ktorá vzniká dobrovoľným spojením sa občanov na základe združovacieho práva a je elementom politického systému.

Medzi dobrovoľné organizácie možno chápať zväz záhradkárov, hokejový zväz, skautskú organizáciu, mládežnícke organizácie, klub modelárov a klub mladých šachistov.

Sekularizácia znamená vymanenie sa spoločenského vývoja spod cirkevného determinizmu a oddelenie štátu od cirkvi.

Cieľom odborových združení je zmluvná ochrana záujmov zamestnancov a stabilita pracovných príležitostí.

Za spoločné znaky národa považujeme kultúru, jazyk, spoločné územie, históriu, náboženstvo a tradície. Národné záujmy vznikajú v kultúrnej, štátoprávnej a ekonomickej oblasti.

Enkláva je štátne územie alebo jeho časť, ktoré je obklopené územím iného štátu. Príkladom sú štáty Lesotho a Vatikán.

Militantné skupiny sú ozbrojené skupiny, ktoré demonštrujú pripravenosť použiť vojenské prostriedky, ale nie sú integrované do štruktúr štátu a nesnažia sa o presadenie politických cieľov. V demokratických štátoch nimi obvykle nie sú odbory. V nedemokratických štátoch nimi obvykle tiež nie sú odbory.

Politická elita predstavuje súhrn osobností, ktoré majú významný vplyv na politický život. Je to skupina osôb vrcholového politického života, ktorá môže pôsobiť samostatne, koordinovane alebo aj proti sebe. Je to skupina politicky aktívnych ľudí, definovaná mierou svojho vplyvu a mocenskou pozíciou. Môže byť názorovo pluralitná a tvoria ju jednotlivci, ktorí zastávajú v politickom systéme významné postavenia. Nie je vytváraná vždy politicky homogénnou skupinou ľudí.

Prestige je spoločenská úcta, uznanie spojené s určitým sociálnym postavením, obdiv a uznanie a spoločenská váženosť.

Systém štátnych orgánov rozumieme ako suverénne uskutočňovanie verejnej moci, hierarchicky usporiadanú štruktúru orgánov, inštitúcií a korporácií. Je to systém, ktorý uskutočňuje mocensko-riadiacu činnosť štátu a disponuje donucovacími prostriedkami. Nie je to forma vládnutia organizácií, nadácií a fondov, ani súhrn občianskych združení, politických strán a hnutí.

Medzi hlavné znaky modernej spoločnosti patria: trhovo orientované hospodárstvo, otvorený systém sociálnej stratifikácie, zrýchlenie spoločenského vývoja, sústreďovanie obyvateľstva do miest, vysoký rast produktivity práce a vysoká miera deľby práce. Prevažné sústredenie obyvateľov do väčších miest, vysoký stupeň deľby práce, menšia rola tradícií a náboženstva v porovnaní s tradičnou spoločnosťou.

Do masovej kultúry patrí tlač, rozhlas, televízia, kino, knižnice a hokejový zápas.

Subkultúra je kontrastná kultúra oproti väčšinovej kultúre, stojí v opozícii voči dominantnej kultúre spoločnosti, vzniká z protestu proti spoločnosti v snahe presadiť jej zmenu, vzniká na okraji spoločnosti, v sociálne deklasovanom prostredí. Patrí sem napr. hnutie hippies a anarchisti.

Správnymi celkami v Slovenskej republike sú obce, kraje a okresy.

Medzi štáty, ktoré sú federácie, patria: Rusko, Brazília, Nemecko, Rakúsko, USA a Nigéria.

Typy referend, ktoré existujú, sú: obligatórne, fakultatívne a ratifikačné.

FAQ: Najčastejšie otázky študentov

Čo je to parlamentná republika a aké má znaky?

Parlamentná republika je forma vlády, v ktorej má dominantnú pozíciu exekutíva opierajúca sa o dôveru parlamentu. Kreačná závislosť vlády od parlamentu, dominancia parlamentu nad ostatnými zložkami štátnej moci a dominancia parlamentu nad výkonnou mocou sú jej charakteristické znaky. Slovenská republika je príkladom parlamentnej republiky.

Aké sú základné funkcie práva a prečo je právo dôležité?

Medzi základné funkcie práva patrí ochranná, výchovná, regulatívna, represívna a preventívna funkcia. Právo je dôležité, pretože odlišuje systém práva od ostatných normatívnych systémov spoločnosti uplatňovaním sankcií za nerešpektovanie právnych noriem, donucovacou mocou štátnych orgánov a spätosťou so štátom, čím zabezpečuje poriadok a spravodlivosť v spoločnosti.

Kto je politický vodca a akú úlohu zohráva opozícia v demokracii?

Politickým vodcom označujeme politika, ktorý má významný vplyv na politický život. Opozícia zohráva kľúčovú úlohu v demokracii tým, že ponúka občanom alternatívne riešenia politiky, uchádza sa o možnosť participácie vo výkonnej moci a plní kontrolnú funkciu existujúcej vlády, čím zabezpečuje rovnováhu moci a transparentnosť.

Kedy bola zakotvená vedúca úloha KSČ a aké to malo následky?

Vedúca úloha KSČ bola oficiálne zakotvená v ústave z roku 1968. To viedlo k posilneniu totalitného režimu a obmedzeniu občianskych slobôd v Československu, čo napokon vyústilo v udalosť Pražskej jari a následnú inváziu vojsk Varšavskej zmluvy.

Čo sú Pobaltské republiky a ktoré štáty sem patria?

Pobaltské republiky sú štáty v severovýchodnej Európe, ktoré ležia na pobreží Baltského mora. Patria sem Litva, Lotyšsko a Estónsko. Tieto štáty boli kedysi súčasťou Sovietskeho zväzu a po jeho rozpade získali nezávislosť a prešli transformáciou na demokratické a trhové ekonomiky.