Základy ľudskej biológie

Vitajte v našom komplexnom prehľade Základov ľudskej biológie, pripravenom špeciálne pre študentov, ktorí hľadajú spoľahlivé informácie pre štúdium alebo prípravu na maturitu. Tento rozbor vám pomôže pochopiť kľúčové procesy a štruktúry ľudského tela. Ponorte sa s nami do fascinujúceho sveta ľudskej biológie a objavte, ako funguje náš organizmus.

Kľúčové aspekty ľudskej biológie: Úvod do systémov

Ľudská biológia je veda o človeku ako živom organizme. Zahŕňa štúdium štruktúry (anatómie), funkcií (fyziológie), genetiky, vývoja a interakcií rôznych systémov, ktoré zabezpečujú našu existenciu. Pochopenie týchto základov je nevyhnutné pre každého študenta biológie.

Bunková biológia a genetika: Základ života

Bunka je základnou funkčnou a morfologickou jednotkou organizmu. Všetky bunky zdieľajú rovnaký princíp chemického zloženia, základné biochemické deje a štruktúru.

• Typy buniek: Bunky delíme podľa štruktúry na prokaryotické a eukaryotické.
• Bunkové organely: Medzi organely s dvojitou membránou patria jadro a mitochondrie. Mitochondrie sú tiež miestom aeróbnej respirácie a dedia sa len od matky.
• Ribozómy: Sú vlastným miestom proteosyntézy v bunke a mRNA sa v nich syntetizuje.
• Cytoplazma: Cytoplazma bunky je bezfarebná a v nej prebieha anaeróbna glykolýza.
• Bunkový cyklus a delenie:
• Generačná doba bunky: Označuje trvanie bunkového cyklu.
• Karyokinéza: Je rozdelenie jadra v rámci bunkového delenia.
• Mitóza: Je nepriame delenie eukaryotických buniek. Jej podstatou je pozdĺžne rozdelenie chromozómov a zabezpečuje presné rozdelenie chromozómov do dcérskych buniek. Proces mitózy je tiež spojený so zmnožením bunkových organel.
• Meióza: Je redukčné delenie chromozómov, kde dochádza k redukcii počtu chromozómov v heterotypickom delení. Počas meiózy nastane cytokinéza dvakrát. Gaméty vznikajú meiózou.
• S fáza: V syntetickej fáze bunkového cyklu sa zdvojnásobí genetický materiál. Replikácia DNA prebieha v S fáze.
• Genetický materiál:
• Nositeľ genetickej informácie: U väčšiny organizmov je to DNA (deoxyribonukleová kyselina).
• Nositeľmi genetických vlastností: Sú nukleové kyseliny.
• Karyotyp: Je súbor všetkých chromozómov získaných v metafáze. Na zostavenie karyotypu sa analyzujú chromozómy v metafáze.
• Chromozómy: Človek má 46 chromozómov (23 párov). Somatická bunka človeka obsahuje 46 chromozómov. Telová bunka obsahuje 22 párov autozómov a dva gonozómy. Počet chromozómov je pre bunky organizmov toho istého druhu stály.
• Geneticky určené pohlavie: Určuje sa v momente oplodnenia.
• Gén: Je základná jednotka dedičnosti. V gamete je zastúpený 1 alelou.
• Homologické chromozómy: Sú chromozómy jednej bunky, ktoré majú rovnaký tvar a veľkosť.
• Dedičnosť a mutácie:
• Fenotyp: Je súbor viditeľných znakov organizmu.
• Genotyp: Je súbor všetkých génov organizmu.
• Intermediárna dedičnosť: Vo F₂ generácii je fenotypový pomer 1:2:1.
• Genomové mutácie: Postihujú chromozómové sady v bunkovom jadre. So stúpajúcim vekom sa počet chromozómových mutácií nemení.
• Downov syndróm (mongolizmus): Je spôsobený trizómiou chromozómu 21.
• Trizómia: Počet chromozómov v bunke je $2n + 1$.
• Kódón: Je trojica nukleotidov.
• Pohlavne viazané znaky: Viazané na pohlavné chromozómy.
• Riziková kombinácia pre hemolytickú anémiu: Matka Rh-, otec Rh+.
• Polygénne dedičné dispozície: Patrí sem napríklad vysoký krvný tlak.

Krvný obeh a dýchanie: Doprava a výmena plynov

Krvný obeh a dýchacia sústava sú neoddeliteľne spojené, zabezpečujúc transport kyslíka a živín k bunkám a odstraňovanie odpadových látok.

• Srdce:
• Štruktúra: Srdce človeka má 2 predsiene a 2 komory.
• Malý krvný obeh (pľúcny): Začína v pravej komore a končí vyústením pľúcnych žíl do ľavej predsiene. Krv z pravej komory prechádza do pľúc pľúcnicou.
• Veľký krvný obeh (systémový): Začína v ľavej komore aortou a končí vyústením hornej a dolnej dutej žily do pravej predsiene.
• Trojcipá chlopňa: Nachádza sa medzi pravou predsieňou a pravou komorou.
• Dvojcipá chlopňa: Nachádza sa medzi ľavou predsieňou a ľavou komorou.
• Minútový objem: Je v kľude približne 5 000 ml krvi.
• Srdcový rytmus: Riadený prevodovým systémom srdca.
• Koronárne cievy: Odstupujú z aorty a zásobujú srdcový sval krvou.
• Infarkt myokardu: Podstatou je upchatie niektorých z vencovitých ciev.
• Okysličená krv: Prúdi v pľúcnych žilách a nachádza sa v ľavej časti srdca. Z pľúc ju odvádza pľúcne žily.
• Odkysličená krv: Z pravého srdca je pri systole vypudzovaná odkysličená krv.
• Tep: Počet tepov zdravého dospelého človeka v pokoji je 70/min.
• Krvný tlak: Normálne hodnoty systolického tlaku zdravého dospelého človeka sú 100 – 120 mm Hg. Krvný tlak meriame v artériách. Hypotenzia je nízky krvný tlak.
• Krv a lymfa:
• Krvné bunky: Vznikajú v kostnej dreni.
• Krvné skupiny: V systéme AB0 sú 4 krvné skupiny.
• Rozpoznávanie krvných skupín: Podľa antigénov na povrchu červených krviniek.
• Rh faktor: Je definovaný antigénmi na povrchu červených krviniek.
• Hematokrit: Pomer medzi krvnou plazmou a krvinkami.
• Červené krvinky (erytrocyty): Množstvo sa zväčšuje pri dlhšom pobyte vo veľkej nadmorskej výške. Prežívajú priemerne 4 mesiace. V destilovanej vode nasávajú vodu a praskajú.
• Krvná plazma: Tvorí asi 55 % objemu krvi. Líši sa od séra tým, že je bohatšia o bielkovinu fibrinogén. Lieky sa v krvi roznášajú naviazané na albumíny. Albumíny vznikajú v pečeni.
• Zrážanie krvi: Zabezpečujú fibrinogén a protrombín. Pri zrážaní krvi má veľký význam fibrinogén a protrombin.
• Karboxyhemoglobín: Vzniká, keď sa na hemoglobín naviaže oxid uhoľnatý.
• Normálne pH krvi: 7,35 – 7,45.
• Lymfa (miazga): Neplní funkciu regulátora telesnej teploty, ale transportnú a filtračnú.
• Lymfatické uzliny: Nezchytávajú sérové bielkoviny.
• Dýchacia sústava:
• Pravé pľúca: Majú 3 laloky.
• Vitálna kapacita pľúc: Množstvo vzduchu, ktoré po maximálnom nádychu s najväčším úsilím vydýchneme. Udáva maximálne množstvo vzduchu, ktoré môžeme vydýchnuť pri maximálnom nadýchnutí.
• Fyziologická frekvencia dychu: Dospelého človeka v pokoji za minútu je 16 – 18 dychov.
• Dýchacie schopnosti: Medzi obranné patrí kýchanie a kašeľ.
• Vnútorné dýchanie: Je výmena plynov medzi krvou a tkanivami.

Nervová sústava a zmysly: Komunikácia a vnímanie

Nervová sústava je riadiace centrum organizmu, zabezpečujúce koordináciu všetkých funkcií a reakciu na vonkajšie podnety.

• Neuróny: Majú obvykle jeden axón a viac dendritov. Počet neurónov v mozgovej kóre sa odhaduje na 15 – 25 miliárd. Neurón netvorí myofibrily.
• Axóny: Sú výbežky nervových buniek vedúce vzruchy od bunky. Myelínová pošva nervu hrubšia znamená rýchlejšie vedenie vzruchu. Vodivosť nervového vlákna závisí od hrúbky myelínu.
• Dendrity: Sú výbežky nervových buniek vedúce vzruchy do bunky.
• Mediátory:
• Sympatikové axóny: Noradrenalín.
• Parasympatikové axóny: Acetylcholín. Najväčším zdrojom parasympatikových vlákien v tele je desiaty hlavový nerv (nervus vagus).
• Mozog a miecha:
• Objem mozgu: Súčasného človeka je asi 1400 cm³.
• Mozgová kôra: Je vývojovo najmladšia časť mozgu. Sídlom myslenia je predný mozog.
• Hlavové nervy: Do mozgu vstupuje a vystupuje 12 párov hlavových nervov. Jadrá hlavových nervov sú uložené v mozgovom kmeni.
• Gasserovo ganglion: Zaradené do priebehu trojklanného hlavového nervu.
• Centrum pre termoreguláciu: Nachádza sa v hypotalame.
• Rovnováha, vzpriamená poloha tela, koordinácia pohybov: Zabezpečuje mozoček. Mozoček neovplyvňuje endokrinnú funkciu.
• Stredný mozog: Je ústredím nepodmienených zrakových a sluchových reflexov.
• Erekčné centrum penisu: Nachádza sa v driekovej mieche.
• Mozgovomiechový mok: Je tekutina vyplňujúca mozgové komory a kanáliky, tvorí obal, v ktorom sa mozog a miecha vznášajú, a chráni CNS pred mechanickými otrasmi a nárazmi. Prúdi medzi cievnatkou a pavúčnicou.
• Biela miechová hmota: Skladá sa hlavne z vlákien axónov, dendritov a glie.
• Mikroglia: Má v mozgovom tkanive fagocytovú úlohu.
• Zmyslové orgány:
• Oko:
• Sklovec: Je uložený za šošovkou.
• Žltá škvrna: Nachádza sa na sietnici oka a je miestom najostrejšieho videnia.
• Farebné zložky svetla: Vnímajú čapíky sietnice.
• Retina: Je sietnica.
• Ucho:
• Cortiho orgán: Je súčasťou vnútorného ucha.
• Bubienok: Oddeľuje vonkajšie ucho od stredného ucha. V strednom uchu sa nenachádza bubienok.
• Eustachova trubica: Spája dutinu nosohltanu s dutinou stredného ucha.
• Chuť: Pre každý základný chuťový pocit máme jeden osobitný druh receptoru.
• Čuch: Orgánom čuchu je čuchové pole, ktoré zahrňuje pomerne malé asi 3 cm³ v nosovej dutine.

Endokrinný systém a hormóny: Chemická regulácia

Hormóny sú biokatalyzátory, ktoré pomáhajú regulovať metabolizmus, ale nie sú zdrojom energie ani stavebnou látkou.

• Typy hormónov: Všetky hormóny po chemickej stránke sú bielkoviny alebo steroidy.
• Štítna žľaza: Tyroxín je produktom štítnej žľazy. Znížená funkcia štítnej žľazy u novorodenca má za následok kreténizmus. Fylogeneticky najstaršou žľazou s vnútorným vylučovaním je štítna žľaza.
• Prištítne žľazy: Produkujú parathormón, ktorý riadi premenu vápnika v tele.
• Nadobličky:
• Kôra nadobličiek: Produkujú kortikoidy.
• Dreň nadobličiek: Produkuje hormóny adrenalín a noradrenalín. Jej činnosť je riadená sympatickými nervami.
• Pankreas (podžalúdková žľaza): Je tráviaca aj endokrinná žľaza. Hormón inzulín a glukagón sa tvoria v Langerhansových bunkách pankreasu.
• Hypofýza (podmozgová žľaza): Hormón tyreotropín vylučuje predný lalok hypofýzy.
• Hormón oxytocín: Pôsobí na sťahy svaloviny maternice.
• Progesterón: Je pohlavný hormón produkovaný u žien aj mužov.
• Testosterón: Pohlavný hormón vyskytujúci sa u oboch pohlaví na rozličnej úrovni.
• Estrogény: Účinkujú hlavne na pohlavné orgány.
• Žlté teliesko (corpus luteum): Vytvára hormón progesterón. Po uvoľnení vajíčka sa Graafov folikul zmení na žlté teliesko. Tvorí sa vo vaječníku.
• Placenta: Neplní exokrinnú funkciu (má ochrannú, metabolickú a hormonálnu funkciu).

Svalová a kostrová sústava: Pohyb a opora

Svalová a kostrová sústava zabezpečujú pohyb, oporu a ochranu vnútorných orgánov.

• Kostrové tkanivo: Je oporným a pohybovým tkanivom.
• Počet kostí: V kostre človeka je asi 206 kostí.
• Chrbtica: Počet krčných stavcov je 7, počet hrudných stavcov je 12. Skolióza je ochorenie chrbtice.
• Panvová kosť: Je zrastená z troch kostí: bedrová, sedacia, lonová.
• Predkolenie: Skladá sa z holennej a lýtkovej kosti.
• Turecké sedlo: Nachádza sa na kosti klinovej.
• Diafýza: Je stredný úsek dlhých kostí.
• Okostica: Na povrchu kostí sa nachádza väzivový obal.
• Inervácia kostí: Kosti sú inervované tak, ako iné tkanivá.
• Svaly:
• Typy svalov: Delíme na hladké, priečne pruhované a srdcový sval.
• Hladká svalovina: Nepodlieha našej vôli.
• Srdcový sval: Je svojrázny priečne pruhovaný sval.
• Kostrový sval: Má schopnosť skrátiť sa o 30-50% dĺžky svalového vlákna. Pri činnosti vzniká komplex aktinomyozín a tvorí sa nová ATP.
• Kontraktilná jednotka: Svalového vlákna sú myofibrily. Funkčnou látkou pre svalovú kontrakciu je aktín a myozín.
• Svaly hrudníka: Medzi ne nepatrí deltový sval.
• Dýchacie svaly: Patrí sem bránica a medzirebrové svaly.
• Lichobežníkový sval: Nachádza sa na krku a chrbte.
• Najzložitejší kĺb: Je kolenný kĺb.

Tráviaca a vylučovacia sústava: Energetický manažment a očista

Tráviaca sústava zabezpečuje príjem a spracovanie potravy, vylučovacia sústava odstraňuje odpadové látky.

• Človek: Patrí medzi všežravce.
• Žlč: Tvorí sa v pečeni. Žlčové farbivá bilirubín a biliverdín sú pre organizmus škodlivé a tvoria sa z hemoglobínu.
• Pečeň: Je najväčšou žľazou človeka. V priemere váži asi 1,5 kg. Kupfferove bunky sa nachádzajú v pečeni.
• Pankreas a žlčovod: Vyúsťujú spoločne na dvanástniku.
• Žalúdok: Typické pH žalúdočnej šťavy je v rozmedzí 1 – 2. pH žalúdka je kyslé. Žalúdočná šťava obsahuje vodu (99,5%), HCl, chymozín, mucín, ale nie trypsin. V žalúdku sa vstrebáva alkohol, niektoré lieky a soli. Súčasťou žalúdka nie je oesophagus (pažerák).
• Tenké črevo: Je najdôležitejší orgán pre vstrebávanie živín. Dĺžka je v priemere 6 – 7 m. Rezorbčná plocha klkov je asi 300 m².
• Hrubé črevo: Červovitý prívesok – appendix vermiformis je súčasťou hrubého čreva.
• Farynx: Je hltan.
• Sliny: Obsahujú enzým ptyalín, ktorý zahajuje trávenie sacharidov. Obsahujú látku s antibakteriálnym účinkom, lyzozým.
• Živiny a metabolizmus:
• Úplný rozklad živín: Nastáva v tenkom čreve.
• Zásobný zdroj glukózy: V ľudskom organizme voláme glykogén.
• Aeróbna respirácia: Prebieha v mitochondriách.
• Anaeróbna glykolýza: Je rozklad glukózy bez prítomnosti kyslíka. Produktom je kyselina pyrohroznová.
• Konečná fáza odbúravania medziproduktov: Vo všetkých živých organizmoch je Krebsov cyklus.
• Tvorba ATP: V dýchacom reťazci sa nazýva oxidatívna fosforylácia. Zložky dýchacieho reťazca sa v bunke nachádzajú vo vnútornej membráne mitochondrií alebo na jej povrchu.
• Najväčšia zásoba energie: V ľudskom tele predstavuje tuk.
• Respiračný koeficient: Pomer vyprodukovaného CO₂ k spotrebovanému O₂.
• Katabolizmus: Rozklad látok v organizme.
• Anabolizmus: Syntéza organických látok v tele.
• Obličky a vylučovanie:
• Malpighiho telieska: Nachádzajú sa v obličke a tvorí ich glomerulus a Bowmanov vačok.
• Nefrón: Súčasťou nefrónu nie je zbierací kanálik.
• Primárny moč: V obličkách sa za 1 minútu vytvorí 120 ml primárneho moču.
• Spätné vstrebávanie vody: Prebieha najintenzívnejšie v zbernom kanáliku.
• Moč zdravého človeka: Neobsahuje žiadnu bielkovinu ani cukor.
• Množstvo moču: Priemerné množstvo moču vylúčené zdravým človekom za 24 hodín je 1,5 litra.
• Vyprázdňovanie močového mechúra: Nazýva sa mikcia.
• Zvýšky škodlivých látok: V organizme označujeme ako reziduá.

Imunitný systém: Obrana organizmu

Imunitný systém chráni organizmus pred patogénmi a cudzími látkami.

• Vrodené reflexy: Súhrnne označujeme ako nepodmienené.
• Imunitný systém: Majú vyvinutý stavovce na ochranu pred vniknutím cudzích látok.
• Antigén: Je cudzorodá látka, ktorá v organizme vyvolá tvorbu špecifických protilátok.
• Protilátky: Syntetizujú B lymfocyty a tvoria sa voči antigénom. Pri pasívnej imunizácii dodávame do organizmu protilátky. Imunoglobulíny sa nachádzajú v plazme.
• Bunková imunita: Zabezpečujú ju A lymfocyty (pravdepodobne preklep, správne by mali byť T lymfocyty, no zdroj uvádza A lymfocyty). Detská žľaza – týmus hrá dôležitú úlohu pri bunkovej imunite. Špecifickú imunitnú reakciu spôsobujú T - lymfocyty.
• Humorálna imunita: Vytvárajú ju B lymfocyty.
• Vírusy: Sú nebunkové živé systémy, sú vnútrobunkové parazity a nemajú vlastný metabolizmus ani aparát na syntézu bielkovín. Ochorenie AIDS je spôsobené vírusmi (HIV).
• AIDS: Je vírusová choroba prenášaná pohlavným stykom, krvou a môže prejsť z matky na plod.
• Lymfocyty: Zabezpečujú špecifickú imunitu. Medzi biele krvinky nepatria retikulocyty.

Reprodukcia a vývin: Kontinuita druhu

Reprodukčná sústava zabezpečuje rozmnožovanie, zatiaľ čo ontogenéza opisuje individuálny vývin jedinca.

• Ontogenéza: Je individuálny vývin jedinca.
• Haeckelov zákon: „Ontogenéza je skrátenou a čiastočne upravenou fylogenézou“ je základná myšlienka Haecklovho základného biogenetického zákona.
• Spermiogenéza: Začína u mužského pohlavia v puberte.
• Oogenéza: U ženského pohlavia začína pred narodením. Ženské vajíčko sa utvára procesom oogenézy.
• Počet vajíčok: Počas fertilného obdobia dozreje vo vaječníku ženy asi 300-400 vajíčok.
• Vajíčko: Dozrieva v Graafovom folikule.
• Počet spermií: V jednom ml ejakulátu zdravého muža sa nachádza asi 20-30 miliónov spermií. Muž sa považuje za neplodného, ak má v 1 ejakuláte menej ako 20 miliónov spermií.
• Pohlavné žľazy: Ženy a muža vytvárajú za život stovky vajíčok a milióny spermií.
• Leydigove bunky: Nachádzajú sa v semenníku.
• Semenovod: U muža je dlhý približne 40 cm.
• Prostata: Stredom prostaty prechádza močová rúra.
• Tehotenstvo: Trvá priemerne 280 dní (40 týždňov).
• Krv plodu: Nikdy sa nemieša s krvou matky.
• Jemné chĺpky na tele plodu: Nazývajú sa lanugo.
• Pôrod: U prvorodičiek normálny pôrod trvá asi 12-18 hodín.
• Kolostrum: Prvý sekrét mliečnej žľazy po pôrode sa nazýva kolostrum.
• Farbosleposť: Je dedičná choroba, defektom na chromozóme X.
• Teratogény: Sú látky spôsobujúce malformácie u vyvíjajúceho sa embrya.

Ostatné dôležité fakty o ľudskom tele

• Koža: Je zložená z troch vrstiev (epidermis, dermis, subcutis). Neplatí, že koža nemá vylučovaciu schopnosť. Je sídlom dôležitých zmyslov, má vstrebávaciu schopnosť a obrannú úlohu. Povrchová vrstva kože sa nazýva epidermis.
• Kožné receptory: Medzi kožné receptory nepatrí Bowmanovo teliesko (patria Krauseho, Ruffiniho, Vaterovo-Pacciniho teliesko).
• Pot: Ľudský pot obsahuje predovšetkým vodu a NaCl.
• pH: Udávame koncentráciu H iónov.
• Homeostáza: Stálosť vnútorného prostredia organizmu.
• Vitamíny: Nedostatok vitamínov sa nazýva avitaminóza. Vitamín D je antirachitický. Pri úplnom nedostatku vitamínu D sa prejaví ochorenie rachitis. Avitaminóza C sa volá skorbut. Vitamíny rozpustné vo vode sú skupina B a C.
• Proteíny: Sú zložené z aminokyselín. Každý enzým je bielkovina.
• Glukóza: Normálna hladina krvného cukru u zdravého človeka je 4,5-6,5 mmol/l.
• Glykogén: Je živočíšny polysacharid.
• Laktóza: Skladá sa z glukózy a galaktózy.
• DNA: Okrem jadra eukaryotických buniek sa DNA nachádza aj v mitochondriách.
• Ribozómy: Nachádzajú sa voľne v cytoplazme.
• Výmena mliečneho chrupu: Za trvalý sa začína obvykle v 6. roku.
• Lyzozým: Slzy obsahujú túto látku s antibakteriálnym účinkom.
• Na nedostatok kyslíka: Sú najcitlivejšie bunky mozgu.
• Draslík: Je nevyhnutný pre činnosť svalov a nervov.

FAQ: Často kladené otázky zo základov ľudskej biológie

Čo je to hematokrit a aký je jeho význam?

Hematokrit je pomer medzi krvnou plazmou a krvinkami. Je to dôležitý ukazovateľ, ktorý informuje o objemovom podiele červených krviniek v krvi a pomáha diagnostikovať rôzne ochorenia, ako je anémia alebo dehydratácia.

Kde v tele vznikajú krvné bunky a aké sú ich typy?

Všetky typy krvných elementov (červené krvinky, biele krvinky, krvné doštičky) vznikajú v kostnej dreni. Tento proces sa nazýva hematopoéza a je nevyhnutný pre neustálu obnovu krvných buniek v organizme.

Ako funguje homeostáza a prečo je dôležitá pre prežitie?

Homeostáza je schopnosť organizmu udržiavať stálosť vnútorného prostredia napriek zmenám vo vonkajšom prostredí. Je to kľúčový mechanizmus pre prežitie, pretože zabezpečuje optimálne podmienky pre funkciu buniek, tkanív a orgánov.

Aký je rozdiel medzi mitózou a meiózou v ľudskom tele?

Mitóza je proces delenia telových buniek, pri ktorom vznikajú dve geneticky identické dcérske bunky s rovnakým počtom chromozómov. Meióza je redukčné delenie pohlavných buniek (gamét), pri ktorom sa počet chromozómov zredukuje na polovicu, zabezpečujúc genetickú variabilitu.

Čo je placenta a aké sú jej hlavné funkcie okrem exokrinnej?

Placenta je dočasný orgán, ktorý sa vyvíja počas tehotenstva. Má ochrannú funkciu (chráni plod pred infekciami), metabolickú funkciu (zabezpečuje výživu plodu a odvod odpadových látok) a hormonálnu funkciu (produkuje hormóny dôležité pre udržanie tehotenstva). Exokrinnú funkciu neplní.

Aké sú hlavné typy imunity a ako sa líšia?

Ľudský organizmus má dva hlavné typy imunity: bunkovú a humorálnu. Bunkovú imunitu zabezpečujú najmä T-lymfocyty, ktoré priamo ničia infikované bunky. Humorálnu imunitu zabezpečujú B-lymfocyty, ktoré produkujú protilátky proti cudzorodým látkam (antigénom).