Vybrané gram-negatívne baktérie

Objavte kľúčové gram-negatívne baktérie ako Aeromonas, Pasteurella a Vibrio. Podrobná charakteristika, patogenita a ochorenia. Ideálne pre študentov biológie a medicíny. Prehľad, ktorý musíte mať!

Podcast

Bakteriálna taxonómia a patogenita0:00 / 18:36
0:001:00 zostáva

Ahojte študenti! Ak hľadáte komplexný rozbor vybraných gram-negatívnych baktérií, ste na správnom mieste. V tomto článku sa podrobne pozrieme na tri dôležité čeľade – Aeromonadaceae, Pasteurellaceae a Vibrionaceae – ktoré sú významné v medicíne aj vo veterinárnej praxi. Pripravili sme pre vás prehľad ich charakteristík, patogenity a spôsobov, akými ovplyvňujú hostiteľov, od rýb až po človeka.

Prehľad vybraných gram-negatívnych baktérií a ich rodov

Gram-negatívne baktérie sú rozsiahla skupina mikroorganizmov, ktorá zahŕňa mnoho patogénov. Sú to oxidáza-pozitívne a fermentujúce baktérie. Ich pochopenie je kľúčové pre diagnostiku a liečbu rôznych infekčných ochorení. Pozrieme sa na ich základné vlastnosti a rozdelenie.

Čeľaď Aeromonadaceae: Charakteristika a význam

Rod Aeromonas je typickým zástupcom tejto čeľade. Ide o gram-negatívne, väčšinou pohyblivé baktérie (s výnimkou A. salmonicida), ktoré sú monotrichy. Sú to fakultatívne anaeróby, oxidáza a kataláza pozitívne.

Aeromonády sú psychrofilné baktérie, čo znamená, že optimálna teplota pre ich rast je 22 – 28 °C. Najčastejšie ich nájdeme vo vode. Niektoré druhy sú významné patogény sladkovodných rýb, spôsobujúce napríklad zápaly vzduchového mechúra.

Niektoré druhy sú schopné rásť aj pri teplotách nad 37 °C, čo im umožňuje infikovať aj teplokrvné živočíchy. Sú rezistentné k vibriostatickému agensu O/129.

Klasifikácia rodu Aeromonas:

  1. Pohyblivé aeromonády:
  • A. hydrophila komplex (A. hydrophila, A. salmonicida a ďalšie)
  • A. punctata komplex (A. punctata – predtým A. caviae a ďalšie)
  • A. sobria komplex (A. sobria a ďalšie)
  • Rastú aj pri 37 °C (okrem A. salmonicida), čo znamená, že sú patogénne aj pre cicavce. K infekcii môže dôjsť skrmovaním infikovaných vodných živočíchov alebo črevnými infekciami u ľudí.
  1. Nepohyblivé aeromonády:
  • A. salmonicida subsp. salmonicida je príkladom nepohyblivého druhu. Optimálna teplota pre ich rast je 25 °C. Sú pôvodcami chorôb vodných živočíchov, napríklad furunkulózy pstruhov, ktorá sa prejavuje dermatitídou, ulceráciou a hemoragickou enteritídou.

Patogenita Aeromonas hydrophila:

  • U rýb: spôsobuje hemoragickú septikémiu, infekčný ascites kaprovitých rýb a zápal plávacieho mechúra u šťúk a kaprov. Je tiež pôvodcom choroby sladkovodných úhorov.
  • U cicavcov: A. hydrophila môže spôsobiť septikémiu psov a moriek, abort a mastitídu u hovädzieho dobytka a hnačku prasiat. U ľudí môže spôsobiť mierne až dyzentérii podobné črevné infekcie, infekcie kože a rán, pôsobením enterotoxínov.

Faktory patogenity Aeromonas:

  • Fimbrie
  • Endotoxín
  • Cytotoxické enterotoxíny (LT, ST)
  • Hemolyzín, aerolyzín (cytotoxický a enterotoxický účinok)
  • Proteázy

Kultivácia: Aeromonády sa kultivujú na mäso-peptónovom a krvnom agare, ako aj na selektívnych médiách pre Enterobacteriaceae. Tvorí veľké, sivé alebo bezfarebné kolónie, pričom niektoré kmene sú hemolytické.

Čeľaď Pasteurellaceae: Rod Actinobacillus a jeho ochorenia

Čeľaď Pasteurellaceae zahŕňa 26 rodov a viac ako 80 druhov, z ktorých najvýznamnejšie sú Actinobacillus, Avibacterium, Bibersteinia, Haemophilus, Histophilus, Mannheimia a Pasteurella.

Rod Actinobacillus:

Sú to gram-negatívne, nepohyblivé, ovoidné až tyčinkovité malé baktérie. Sú fakultatívne anaeróbne a fermentujú cukry s tvorbou kyselín, ale bez tvorby plynu. Ich kolónie sú často mucinóznej a ťahavej konzistencie. Väčšina druhov je oxidáza-pozitívna a produkujú ureázu. Veterinárne významné druhy rastú aj na MacConkey agare, s výnimkou Actinobacillus pleuropneumoniae.

Actinobacily sú komenzálmi slizníc, ale spôsobujú celý rad infekčných chorôb. Niektoré druhy si vyžadujú špecifické rastové faktory.

Patogenita Actinobacillus:

  • Actinobacillus lignieresii: U hovädzieho dobytka a oviec, zriedkavo u koní, psov a mačiek. Spôsobuje hnisavé lézie mäkkých tkanív podobné aktinomykóze, chronickú pyogranulomatóznu glositídu (jazyk, lymfatické uzliny), lézie vnútorných orgánov (pľúca, pečeň, stena bachora) a kože.
  • Actinobacillus pleuropneumoniae: Pôvodca pleuropneumónie prasiat.
  • Actinobacillus equuli: U žriebät vyvoláva septikémiu, glomerulonefritídu a polyartritídu v prvých dňoch života, známe ako „včasná paréza“ žriebät (pyoseptikémia). U koní spôsobuje respiračné choroby, perikarditídy a aborty u kobýl.
  • Actinobacillus suis: Spôsobuje artritídy, polyartritídy a abscesy v orgánoch svíň. U ciciakov a žriebät sa prejavuje septikémiou a pneumóniou, u prasat a koní pneumóniou, artritídou a endokarditídou.

A. pleuropneumoniae – detailnejší pohľad:

Tento mikroorganizmus bol prvýkrát izolovaný v roku 1961 z prípadov akútnej, perakútnej alebo chronickej pleuropneumónie svíň s vysokou mortalitou. Je to gram-negatívna, pleomorfná, nepohyblivá tyčinka. Rastie na čokoládovom agare po 48 hodinách a tvorí dva typy kolónií: tuhé, voskovité, lepiace sa na ézu a jemné, lesklé. Vyžaduje si V-faktor a nerastie na MacConkey agare.

Faktory patogenity A. pleuropneumoniae:

  • Endotoxín: Má cytotoxický efekt na alveolárne makrofágy svíň.
  • Exotoxíny: Spôsobujú perforáciu cytoplazmatickej membrány.
  • Tepelne labilný hemolyzín: Má cytocidálny a antifagocytový účinok na alveolárne makrofágy. Poškodzuje neutrofily v pľúcach, ktoré uvoľňujú lytické enzýmy, čo vedie k rýchlej nekróze tkaniva a trvalej zápalovej odpovedi.
  • Kapsuly: Virulentné kmene majú adherentné kapsuly, avirulentné sú neokapsulované.
  • Fimbrie a adhezíny: Umožňujú prichytenie na epitel respiračného traktu.

Patogenita: Pleuropneumónia je fibrinohemoragickej a nekrotizujúcej povahy, obyčajne obojstranná. Povrch pľúc pokrýva fibrín a perakútne postihnuté zvieratá majú penovitý krvavý exsudát v trachey a bronchoch.

Rod Avibacterium: Patogény hydiny

Rod Avibacterium vznikol reklasifikáciou niektorých zástupcov rodov Pasteurella a Haemophilus. Zástupcovia tohto rodu sa podieľajú na chorobách hydiny.

  • A. avium (predtým Pasteurella avium): Komenzál respiračného traktu hydiny, spôsobuje pneumóniu teliat.
  • A. gallinarum (predtým Pasteurella gallinarum): Pôvodca respiračných chorôb hydiny (sínusitída, konjunktivitída, tracheitída).
  • A. paragallinarum (predtým Haemophilus paragallinarum): Spôsobuje infekčnú nádchu (koryzu) hydiny – infekciu horných ciest dýchacích a paranazálnych dutín (u kurčiat, bažantov, moriek). Táto akútna respiračná infekcia sa prejavuje vysokou morbiditou a je ekonomicky významná celosvetovo.

Rod Bibersteinia: Septikémia u jahniat

Rod Bibersteinia obsahuje jedného zástupcu, Bibersteinia trehalosi (predtým Pasteurella trehalosi, biotyp T). Historicky bola spolu s Mannheimia haemolytica súčasťou komplexu Pasteurella haemolytica.

B. trehalosi je gram-negatívna, fakultatívne anaeróbna, malá, pleomorfná, nepohyblivá tyčinka. Osídľuje najmä tonzily zdravých zvierat a nosičov a je pôvodcom septikémie u starších jahniat.

Rod Haemophilus: Glässerova choroba a iné infekcie

Rod Haemophilus (Koch, 1892) zahŕňa malé až stredne veľké kokobacily alebo tyčinky, často vláknité (pleomorfizmus). Sú gram-negatívne, nepohyblivé a fakultatívne anaeróbne. Vyžadujú si 1 alebo 2 rastové faktory: X-faktor (hemín – tepelne stabilný) a V-faktor (β-NAD, koenzým I – tepelne labilná substancia).

Sú to epifyty a obligátne komenzály človeka a zvierat, prítomné na slizniciach (respiračný trakt, ústna dutina, črevo, vagína). Na rozvoji klinickej choroby sa podieľajú environmentálne stresové faktory.

Na kultivačných médiách tvoria malé transparentné kolónie, niektoré druhy sú hemolytické a prejavujú fenomén „satelitného rastu“. Rod má 14 druhov, pričom hostiteľom je väčšinou človek. Veterinárne významné druhy sú H. parasuis, H. haemoglobinophilus, H. felis, H. parahemolyticus, H. parainfluenze a H. piscium.

Hostiteľská špecificita Haemophilus:

  • H. influenzae bol izolovaný z faryngeálnej sliznice u 60-80 % detí.
  • H. parasuis bol izolovaný zo faryngeálnej sliznice zdravých prasiat.
  • H. felis je všeobecný komenzál sliznice horných ciest dýchacích u mačiek.
  • H. haemoglobinophilus je súčasťou mikroflóry genitálneho traktu psov.

Faktory patogenity Haemophilus:

  • Adhézia: Polysacharidová kapsula a fimbrie. Dôležitá je adhézia na povrch epitelových buniek pri kvapôčkovej infekcii.
  • Kapsula: Hlavný faktor virulencie, umožňuje odolávať imunitnému systému hostiteľa (neopuzdrené kmene majú slabšiu virulenciu).
  • Endotoxín: Vyvoláva zápalovú odpoveď a pôsobí ako ciliostatická substancia, poškodzuje riasinkový epitel dýchacích ciest.
  • Proteáza: Štiepi IgA, čím oslabuje slizničnú imunitu.

H. influenzae (typový druh):

Kolonizuje dýchacie cesty (najčastejšie poškodené sliznice, napr. vírusom), čo vedie k faryngitídam a pneumóniám. Môže spôsobiť bakteriémiu, meningitídu a artritídu.

H. parasuis – patogenita:

Existuje 15 sérotypov (1-15). Tvorí súčasť normálnej flóry horných ciest dýchacích, ale spôsobuje respiračné infekcie a Glässerovu chorobu – syndróm fibrinóznej polyserozitídy (fibrinózny zápal seróz telových dutín, kĺbov a mozgových obalov), meningitídu, polyartritídu a akútnu pneumóniu u prasiat. Choroba sa vyskytuje u prasiat po odstave vo veku 12 týždňov, alebo sporadicky u 2-4 týždňových prasiat pri stresujúcich podmienkach.

Ďalšie druhy hemofilov:

  • H. influenzae: Najvýznamnejší ľudský druh, zodpovedný za akútne, vážne, často bakteriemické infekcie ako primárny patogén, ale aj sekundárne infekcie už poškodených tkanív.
  • H. felis: Spôsobuje konjunktivitídu a respiračné infekcie, u človeka infekciu po pohryznutí mačkou.
  • H. haemoglobinophilus: Pôvodca cystitídy, vaginitídy, balanopostitídy psov a neonatálnych infekcií šteniat.
  • H. piscium: Vyvoláva vredovitosť lososovitých rýb (pstruhy).
  • H. parainfluenzae (králiky, morčatá) a H. parahaemolyticus (ošípané): Spôsobujú respiračné choroby.

Rod Histophilus: Histofilóza u hovädzieho dobytka a oviec

Rod Histophilus zahŕňa druh Histophilus somni (predtým Haemophilus somnus = Histophilus ovis). Je to nepohyblivá, akapsulogénna, krátka tyčinkovitá baktéria. Je komenzálom, súčasťou normálnej mikroflóry genitálneho aparátu hovädzieho dobytka, samcov aj samíc. Infekcia je často bez klinických príznakov, ale stresové faktory sa podieľajú na rozvoji choroby.

H. somni spôsobuje akútnu, často fatálnu septikemickú chorobu s postihnutím respiračného, kardiovaskulárneho, muskuloskeletálneho alebo nervového systému, známu ako histofilóza. Hemolýza na krvnom agare vzniká po 48 hodinách kultivácie a je spôsobená exotoxínom u väčšiny patogénnych kmeňov.

Faktory virulencie H. somni:

  • Adhezíny
  • LPS (lipopolysacharid)
  • Imunoglobulín viažuce proteíny
  • Schopnosť získavať železo z transferínu

Patogenita H. somni:

  • Hovädzí dobytok: Jeden z bakteriálnych patogénov izolovaných z prípadov komplexu enzootickej pneumónie teliat. Spôsobuje sporadické aborty, endometritídy, mastitídy, otitídy, pneumónie, polyartritídy, myokarditídy. Bakteriémia a septikémia vedú k bovinnej trombotickej/tromboembolickej meningoencefalitíde (TME) u teliat.
  • Ovce: Pôvodca epididymitídy, orchitídy baranov, vulvitídy, mastitídy a zníženej reprodukčnej schopnosti u bahníc, ako aj septikémie jahniat.

Kmene H. somni adherujú k endotelu krvných kapilár, čo vedie ku kontrakcii, uvoľneniu kolagénu, adhézii trombocytov a tvorbe trombov. Primárna lézia je trombus (tromboembolizmus). Baktérie môžu adherovať k endotelu kapilár pleury, myokardu, perikardu, synovie alebo rôznych iných tkanív (napr. mozog, larynx). Existujú patogénne aj nepatogénne kmene, pričom virulencia môže závisieť od regionálnych podmienok a vekovej skupiny zvierat.

Rody Pasteurella a Mannheimia: Pasteurelózy a ich prejavy

Ide o malé, gram-negatívne, nepohyblivé baktérie koko-bacilárneho tvaru s kapsulou (hlavný faktor virulencie!). Sú mikroaerofilné (vyžadujú 5 % CO2) až fakultatívne anaeróbne, oxidáza-pozitívne a väčšina kataláza-pozitívna. Mnohé druhy sú adaptované na sliznice respiračného aparátu hostiteľa (epifyty, komenzály) a sú potenciálne patogény. Pasteurely vykazujú bipolárne farbenie (Gramovo farbenie). Typový druh rodu Pasteurella je P. multocida, rodu Mannheimia je M. haemolytica.

Rod Pasteurella (Perroncito, 1878):

Rod Pasteurella obsahuje 17 druhov: Pasteurella multocida (3 poddruhy: multocida, septica, gallicida), P. pneumotropica, P. dagmatis, P. canis, P. stomatis, P. lymphangitidis a ďalšie. Pôvodné biotypy A a T P. haemolytica boli reklasifikované: biotyp A sa stal Mannheimia haemolytica a biotyp T Pasteurella trehalosi sa premenoval na Bibersteinia trehalosi. P. multocida a M. haemolytica sú hlavnými patogénmi.

Rod Mannheimia (Mannheim):

Zástupcovia rodu Mannheimia osídľujú sliznicu horných dýchacích ciest prežúvavcov, najmä orofaryngeálnu oblasť. M. haemolytica má 12 sérotypov (kapsulárnych typov).

Faktory virulencie Mannheimia haemolytica:

  • Adhezíny
  • LPS
  • Tvorba kapsuly
  • Produkcia leukotoxínu (cytolyzín)
  • Neuraminidáza

Kombinácia LPS a leukotoxínu vedie k masívnej zápalovej odpovedi s deštruktívnymi účinkami na pľúcne tkanivo, lýze buniek hostiteľa a fibrinóznej pneumónii.

Patogenita Mannheimia haemolytica:

  • Pôvodca prepravnej pneumónie (shipping fever) hovädzieho dobytka, enzootickej pneumónie teliat, pneumónie oviec, septikémie jahniat do veku 3 mesiacov a gangrenóznej mastitídy oviec a kôz.
  • Môže byť primárnym patogénom alebo spôsobuje sekundárne infekcie (pri environmentálnom strese, vírusových infekciách).
  • U hovädzieho dobytka: Bovinná pneumonická pasteurelóza (prepravná horúčka), enzootická pneumónia teliat.
  • U oviec: Septikémia (mladšie ako 3 mesiace), pneumónia, gangrenózna mastitída oviec a kôz.
  • M. granulomatis (predtým Pasteurella granulomatis): U hovädzieho dobytka, oviec, jeleňov, zajacov spôsobuje respiračné a ďalšie infekcie, kožnú chorobu (lechiguana) u dobytka a mastitídu oviec.

Pasteurella multocida – výskyt a význam:

P. multocida sa vyskytuje takmer u všetkých teplokrvných zvierat. Časté sú latentné infekcie, najmä na slizniciach respiračného traktu.

Členovia tohto rodu spôsobujú:

  1. Septikémie s hemorágiami u hovädzieho dobytka, bizónov, oviec, prasiat, králikov, voľne žijúcej zveri a iných druhov zvierat.
  2. Respiračné infekcie.
  3. Infekcie z pohryznutia.

Najvýznamnejšie infekcie sú cholera hydiny, hemoragická septikémia prežúvavcov a atrofická rinitída ošípaných, často s koinfekciou Bordetella bronchiseptica. Príležitostné infekcie u človeka vznikajú aj v dôsledku pohryzení (psy, mačky).

Kapsulárne antigénne typy P. multocida (A, B, D, E, F):

  • Typ A:
  • HD: Bovinná pneumonická pasteurelóza (prepravná horúčka), enzootický pneumonický komplex teliat, mastitída, pneumónia.
  • Ovce: Akútna až chronická pleuro-pneumónia, celosvetovo.
  • Ošípané (A/D): Pneumónia, atrofická rinitída prasiat (sípavka) v koinfekcii s Bordetella bronchiseptica, celosvetovo.
  • Hydina (A, F): Cholera hydiny, celosvetový výskyt.
  • Králik (A): Respiračná choroba, rinitída, celosvetovo.
  • Králik (F): Fibrinózna pleuropneumónia králikov.
  • Typ B (Ázia), E (Afrika):
  • HD, Bizón: Hemoragická septikémia (juhovýchodná Ázia, centrálna a severná Afrika, južná a východná Európa, Blízky a Stredný východ).
  • P. multocida (Cicavce, vtáky a človek): Bovinná pneumonická pasteurelóza (prepravná horúčka), enzootický pneumonický komplex teliat, mastitída, pneumónia, atrofická rinitída, cholera hydiny, septikémia u ľudí.
  • P. oralis (Psy, mačky, hydina, človek): Komenzál ústnej dutiny, príležitostne infikuje rany, na človeka sa prenáša pohryznutím.
  • P. dagmatis (Psy, mačky, hydina, človek): Komenzál ústnej dutiny, príležitostne infikuje rany, na človeka sa prenáša pohryznutím.
  • P. pneumotropica (Hlodavce): Komenzál respiračného traktu, sporadická príčina pneumónií a kožných abscesov po pohryznutí.

Patogenita P. multocida:

Mnoho infekcií P. multocida je endogénnych, t.j., komenzály horného respiračného traktu invadujú tkanivá imunosuprimovaných zvierat. Podmieňujúci faktor je stres (transport, výživa, zoohygienické podmienky). Exogénna transmisia prebieha kontaktom, respiračnou infekciou, infekciou rán, poškrabaním alebo pohryznutím.

Klinické príznaky zahŕňajú:

  • Pneumónie, pľúcne abscesy
  • Meningitídy
  • Infekcie rán po pohryznutí
  • Abscesy, osteomyelitídu, septickú artritídu

Faktory patogenity P. multocida:

  • Fimbrie: Prichytenie na sliznicu.
  • Kapsula: Antifagocytová úloha, inhibícia komplementom navodenej deštrukcie.
  • Endotoxín: Pri septikemickej pasteurelóze spôsobuje vážnu endotoxémiu a intravaskulárnu koaguláciu, čo môže mať fatálne následky. U M. haemolytica a Bibersteinia trehalosi poškodzuje funkcie leukocytov prežúvavcov a má priamy toxický efekt na endotelové bunky.
  • Exotoxíny:
  • Dermonekrotický u morčiat
  • Letálny u myší
  • Cytotoxický pre pľúcne bunky bovinného embrya a Vero bunky

M. haemolytica a B. trehalosi produkujú leukotoxín, čo je póry tvoriaci cytolyzín. Ten spôsobuje cytolýzu a vylučovanie lyzozomálnych enzýmov a zápalových mediátorov (tumor necrosis factor-α, eikozanoidy), čo vedie k vážnemu poškodeniu tkanív.

Čeľaď Vibrionaceae: Vibrio cholerae a vodné infekcie

Čeľaď Vibrionaceae zahŕňa 6 rodov a viac ako 150 druhov. Najvýznamnejší je rod Vibrio. Sú to malé až stredné, zahnuté (vibriá) alebo rovné tyčinky, gram-negatívne, pohyblivé (väčšinou monotrichy). Sú fakultatívne anaeróbne, fermentatívne, oxidáza-pozitívne, kataláza-pozitívne a glukóza-pozitívne. Vyskytujú sa vo vodnom prostredí (sladká aj morská voda).

Sú to halofilné (vyžadujú 3 % NaCl) a alkalofilné (pH 9) baktérie s jednoduchými nutričnými požiadavkami. Glukózu kvasia bez tvorby plynu. Sú aktívnymi producentmi extracelulárnych enzýmov ako sú proteázy, amylázy, lipázy, lecitinázy, DNA-ázy a chitinázy. Sú vysoko citlivé voči vibriostatickej zlúčenine O/129 (2,4-diamino-6,7,-di-isopropylpteridín). Mnohé druhy sú patogénmi vodných živočíchov.

Rod Vibrio:

Rod Vibrio je medicínsky najvýznamnejší a zároveň najväčší rod čeľade Vibrionaceae s vyše 30 rôznymi druhmi. Typovým druhom je V. cholerae. Niektoré sú patogénne: V. cholerae, V. parahemolyticus, V. metschnikovii, V. anguillarum.

K infekcii dochádza najčastejšie po vypití kontaminovanej vody alebo po požití kontaminovanej potravy. Ak je vehikulum voda, infekčná dávka je 103 – 106 baktérií, ak je potrava, infekčná dávka je 102 – 104 baktérií. Všetci zástupcovia rodu Vibrio rastú pri teplote 20 °C, väčšina pri 30 °C, mnohí aj pri 35 – 37 °C a niektorí aj pri 4 °C.

V. cholerae je pôvodca cholery u ľudí, vyskytuje sa v kontaminovanej vode a vodných živočíchoch.

Vibrio cholerae – patogenéza a patogenita:

  • Toxigénna a neinvazívna baktéria.
  • Spôsobuje prudkú gastroenteritídu, profúznu, vodnatú hnačku vzhľadu ryžového odvaru a zvracanie, čo vedie k dehydratácii.
  • Adherencia na epitel tenkého čreva a tvorba enterotoxínu (cholera toxín – cholargén), ktorý má obdobný účinok ako enterotoxín E. coli.
  • Produkuje enzýmy (napr. mucináza).
  • Produkcia cholerového enterotoxínu je kódovaná ctxAB génmi, ktoré sú lokalizované v genóme CTX φ fága integrovaného do chromozómu V. cholerae.
  • Má schopnosť tvoriť biofilm, väčšinou sa viaže na pevné povrchy.

Ďalšie druhy vibrií:

  • V. parahemolyticus: Prvýkrát detegovaný v Japonsku (1961). Pôvodca potravinového jedu, spôsobuje krvavé hnačky u ľudí a mäsožravcov kŕmených surovými alebo nedostatočne tepelne upravenými morskými rybami, mušľami. Bežne sa vyskytuje v morskej vode (najmä z Baltického mora).
  • V. metschnikovii: Spôsobuje cholere-podobnú gastroenteritídu u kura domáceho. Izolovaný bol tiež pri infekciách kože, rán, uší po expozícii morskou vodou.
  • Ďalšie druhy: Okrem gastroenteritíd spôsobujú infekcie rán, infekcie sladkovodných a morských živočíchov. Medzi pôvodcov vibróz morských a sladkovodných rýb patria V. anguillarum, V. alginolyticus, V. harveyi, V. ordalii, V. splendidus a V. vulnificus.

Vibrio anguillarum:

Spôsobuje infekcie najmä morských rýb a je pôvodcom najvýznamnejšej infekčnej choroby u morských úhorov. Klinické príznaky zahŕňajú červené fľaky na koži, nekrotické ložiská (hlavne v oblasti hlavy), ktoré vedú k generalizovanej infekcii a vysokej mortalite. Vyžaduje koncentráciu soli 1,5 – 3,5 % a rastie do 2 dní pri 20 °C.

Kartičky

1 / 22

Aký je bežný klinický obraz infekcie H. somni u hovädzieho dobytka a teliat?

Infekcia často bez príznakov; môže spôsobiť akútnu septikémiu s postihnutím respiračného, kardiovaskulárneho, muskuloskeletálneho alebo nervového syst

Ťukni na otočenie · Potiahni na navigáciu

Záverečné zhrnutie a význam štúdia gram-negatívnych baktérií

Veríme, že tento prehľad vám pomohol lepšie pochopiť vybrané gram-negatívne baktérie, ich jedinečné charakteristiky, patogenitu a vplyv na zdravie zvierat i človeka. Je dôležité si uvedomiť, ako rozmanitá je táto skupina mikroorganizmov a aký komplexný môže byť ich vplyv na hostiteľa. Dúfame, že získané informácie využijete pri svojom ďalšom štúdiu a výskume!

Často kladené otázky (FAQ) k gram-negatívnym baktériám

Čo sú gram-negatívne baktérie a aké sú ich hlavné charakteristiky?

Gram-negatívne baktérie sú skupina baktérií, ktoré sa nezafarbia Gramovým farbením (zostávajú ružové alebo červené). Majú tenkú peptidoglykánovú vrstvu a vonkajšiu membránu. Mnohé z týchto baktérií sú oxidáza-pozitívne, fermentujúce a často pohyblivé. Táto štruktúra im poskytuje odolnosť a schopnosť spôsobovať rôzne infekcie.

Aké choroby spôsobuje rod Aeromonas?

Rod Aeromonas spôsobuje rôzne ochorenia u vodných živočíchov, najmä sladkovodných rýb (napr. hemoragickú septikémiu, furunkulózu). Niektoré druhy, ako A. hydrophila, môžu infikovať aj cicavce, vrátane ľudí, spôsobujúc črevné infekcie, septikémie, kožné infekcie či mastitídu.

Čo je Glässerova choroba a ktorý mikroorganizmus ju spôsobuje?

Glässerova choroba je syndróm fibrinóznej polyserozitídy u prasiat, ktorý postihuje serózy telových dutín, kĺby a mozgové obaly. Prejavuje sa meningitídou, polyartritídou a akútnou pneumóniou. Pôvodcom Glässerovej choroby je Haemophilus parasuis.

Aké sú kľúčové faktory virulencie Pasteurella multocida?

Medzi kľúčové faktory virulencie Pasteurella multocida patria fimbrie (na prichytenie k sliznici), kapsula (ochrana pred fagocytózou a komplementom) a endotoxín (spôsobuje endotoxémiu a intravaskulárnu koaguláciu). Niektoré kmene produkujú aj exotoxíny s dermonekrotickými alebo cytotoxickými účinkami.

Ako sa prenáša Vibrio cholerae a aké sú príznaky cholery?

Vibrio cholerae sa prenáša najčastejšie vypitím kontaminovanej vody alebo požitím kontaminovanej potravy. Spôsobuje choleru, ktorá sa prejavuje prudkou gastroenteritídou s profúznou, vodnatou hnačkou (často popisovanou ako „ryžový odvar“) a zvracaním, vedúcimi k rýchlej a vážnej dehydratácii.

Sign up to access full content

Create a free account to unlock all study materials, take interactive tests, listen to podcasts and more.

Create free account

Súvisiace témy