Umelecké smery: Klasicizmus po Postimpresionizmus

Umelecké smery: Klasicizmus po Postimpresionizmus – Komplexný rozbor

Vydajte sa s nami na fascinujúcu cestu dejinami umenia, kde preskúmame kľúčové umelecké smery od Klasicizmu po Postimpresionizmus. Tento podrobný rozbor vám poskytne komplexný prehľad o vývoji, charakteristických znakoch, významných predstaviteľoch a ich ikonických dielach. Ideálny materiál pre študentov a milovníkov umenia, či už sa pripravujete na maturitu, alebo si len chcete prehĺbiť svoje znalosti.

1. Klasicizmus: Návrat k antickej kráse

Klasicizmus je umelecký sloh druhej polovice 18. storočia a prvých desaťročí 19. storočia, ktorý zdôrazňoval racionalizmus, slobodné myslenie a rozvoj vied. Vznik tohto smeru bol podnietený archeologickými vykopávkami v Pompejach a Herculaneu, čo vyvolalo nový záujem o antiku. Jeho cieľom bolo obnoviť ušľachtilú jednoduchosť a veľkolepú krásu klasického antického umenia.

1.1 Charakteristika a znaky klasicizmu

Medzi hlavné znaky klasicizmu patria:

• Racionalizmus a vedecký pokrok.
• Záujem o antiku a snaha o obnovenie jej umeleckých ideálov.
• Presný, jasný a pevne ohraničený tvar v dielach.
• Harmonická kompozícia a vyváženosť.
• Vznik nových vied, napríklad klasickej archeológie (Johann Joachim Winckelmann) a vedeckej estetiky (Alexander Gottlieb Baumgarten).

1.2 Klasicistická architektúra

Architektúra klasicizmu sa vyznačovala historizmom a eklektizmom. Namiesto tvorby nového slohu sa napodobňovali staré umelecké slohy minulosti. Meštianstvo sa vrátilo k antickým slohom, čo viedlo k vzniku reprezentatívnych a prepychových budov.

• Historizmus: Napodobňovanie starých slohov, najmä antiky, gotiky, renesancie, baroka a rokoka.
• Eklektizmus: Kombinovanie prvkov z viacerých, často protikladných slohov do nových celkov.
• Nové typy budov: Reduty, divadlá, hostince, staničné budovy, výrobné budovy, mosty, nájomné domy a činžiaky.

Vo Francúzsku klasicizmus nadobudol podobu slohu Ľudovíta XVI. a neskôr empíru – slohu Napoleonovho cisárstva. Prvým dielom nového slohu bol Pamätník Veľkej armády (dnešný kostol La Madeleine). Jacques-Germain Soufflot navrhol Parížsky Panteón v palladiovskom štýle, zatiaľ čo Jean-Francois Chalgrin vytvoril Triumfálny oblúk na námestí Étoil, inšpirovaný rímskymi oblúkmi.

V Nemecku boli strediskami klasicizmu Berlín a Mníchov. Príkladom je Brandenburská brána od Carla Gotthardta Langhansa a Staré múzeum od Karla Friedricha von Schinkela. Vo Viedni vznikla Hradná brána a Theseov chrám.

1.3 Klasicistické sochárstvo a maliarstvo

Sochári sa inšpirovali antikou, používali jej vzory a formy, čo viedlo k idealizácii postáv a istému „bezživotnému“ prejavu. Strediskom klasicizmu v sochárstve sa stal Rím. Najvýznamnejším predstaviteľom bol Antonio Canova, ktorý dokonale ovládal techniku tesania z mramoru a vyberal si námety z antickej mytológie. Bol považovaný za obnoviteľa klasickej krásy antického umenia, pričom pre Napoleona vytvoril idealizované portréty. K jeho dielam patrí napríklad Paolina Borgese zobrazená ako Venuša alebo náhrobok arcivojvodkyne Márie Kristíny vo Viedni.

Berthel Thorvaldsen bol ďalším významným sochárom tohto obdobia.

V maliarstve bol zakladateľom francúzskeho klasicizmu Jacques Louis David, osobný priateľ Napoleona. Jeho diela sú oslavou vlasteneckých cností a mučeníkov revolúcie, často vyjadrujú heroizmus a zameriavajú sa na vrcholný okamih činu. Medzi jeho najznámejšie obrazy patria:

• Prísaha bratov Horáciovcov: Dielo plné antického ducha a morálky, vzor klasicizmu.
• Únos Sabiniek: Vyzdvihuje myšlienku národného porozumenia.
• Napoleonova korunovácia, Bonaparte pri prechode Álp: Zachytáva významné udalosti z Napoleonovho života.
• Liktori prinášajú Brutovi mŕtvoly jeho synov: Spracováva tému protikladu štátneho záujmu a citu.
• Zavraždený Marat: Mŕtve telo Marata pripomína Krista sňatého z kríža.
• Sokratova smrť: Obdivuhodná ľahostajnosť filozofa voči smrti.

Jean Auguste Dominique Ingres bol ďalším významným maliarom, ktorý mal najradšej ženské akty, kde oslavoval krásu ženského tela. Medzi jeho diela patria Veľká odaliska (s anatomickými anomáliami), Turecký kúpeľ (záujem o orientálne motívy) a Slečna Riviérová.

Francisco de Goya je považovaný za predchodcu moderného umenia 19. storočia a protipól Davidovho klasicizmu. Bol kráľovským dvorným maliarom a autorom mnohých návrhov na tapisérie. Jeho tvorba zahŕňa:

• Sv. František Borgiáš pri lôžku umierajúceho: Prvé dielo s démonickými a zvieracími tvárami.
• Dvojvokydňa z Alby, Portrét grófky de Chinchón, Portréty žien: Citlivo maľované mladé dámy, ktoré kontrastujú s neľútostne spodobovanými oficiálnymi osobnosťami.
• Nahá maja, Oblečená maja: Otvorené a vyzývavé akty, stelesnenie túžby.
• Caprichos (Rozmary): Cyklus leptov ukazujúci temnú stránku ľudskej duše, ľudské bytosti podobné zvieratám, vidiny z popraviska a čarodejnícke výjavy.
• Hrôzy vojny: Cyklus leptov zachytávajúci brutálnosti vlasteneckej vojny proti francúzskym vojakom.
• Skupinový portrét kráľovskej rodiny: Satirické zobrazenie, kde osoby pôsobia vulgárne a ošklivo.
• Stareny: Pripomína pominuteľnosť života.
• Inkvizičný tribunál: Plný groteskných postáv.
• Poprava povstalcov 3.5.1808 v Madride: Politicky motivované dielo s typom anonymného bojovníka.
• Disparates (Nezmysly): Grafický cyklus s fantáziou a expresívnosťou.
• Dom U hluchého: Goya vyzdobil svoj dom 14 „čiernymi maľbami“, ktoré sú vyvrcholením jeho diela, plné mytológie, čarodejníctva a pudov, s drsnou modeláciou a expresívnosťou.

2. Romantizmus: Svet citu a fantázie

Romantizmus je umelecký smer, ktorý sa prejavil najmä v prvej polovici 19. storočia, zdôrazňoval cit, vieru, fantáziu a slobodu vo všetkých jej podobách – náboženskej, umeleckej aj spoločenskej. Bol reakciou na strohosť a racionalizmus klasicizmu.

2.1 Znaky a charakteristika romantizmu

Hlavné črty romantizmu zahŕňajú:

• Nespokojnosť so spoločnosťou a rozpor medzi ideálom a skutočnosťou.
• Únik do samoty, sveta fantázie a snov.
• Obľuba histórie (najmä stredoveku) a exotických krajín.
• Idealizácia vidieckeho ľudu a štúdium ľudového umenia a folklóru.
• Pesimizmus a nihilizmus, individuálny prístup ku skutočnosti a dynamickosť.
• Hlavným predmetom umenia sa stala prítomnosť, niekedy s preferenciou nevzhľadného, dokonca odpudzujúceho.

2.2 Romantická architektúra a sochárstvo

Architektúra romantizmu nevytvorila vlastné tvaroslovie, ale nadväzovala na vzory zo stredoveku – románske a gotické obdobie, čo viedlo k neorománskym a neogotickým slohom. Historické slohy sa pokladali za trvalé vzory, aj pre továrne či železničné stanice. Dôraz sa kládol na funkčnosť budov a reštaurovanie zrúcanín hradov.

• Anglicko: Novogotické zámky, vily a domy, kombinácia gotických a čínskych prvkov (napr. Kráľovský letohrádok v Brightone od Johna Nasha). Prvé použitie nových materiálov (železo, sklo) na Krištáľovom paláci v Londýne (Joseph Paxton).
• Francúzsko: Eugéne Violet-le Duc, reštaurátor stredovekých pamiatok, hlásal slobodnú voľbu slohov v zhode s funkciou. Ovplyvnil moderných architektov.
• Nemecko: Novogotická dostavba kolínskeho dómu posilňovala nemecký nacionalizmus. Novogotické zámky (napr. Neuschwanstein, Ludwig II.).
• Gustave Eiffel a Charles Garnier boli tiež významní architekti.
• Justičný palác v Bruseli je príkladom eklektizmu v belgickej architektúre, postavený v novobarokovom slohu.

Romantické sochárstvo sa pomaly zbavovalo klasicistických foriem, inšpirovalo sa prírodou a hrdinskou minulosťou národa. Najvýznamnejším sochárom romantizmu vo Francúzsku bol Francois Rude, autor reliéfov na Triumfálnom oblúku v Paríži – Marseillaisa (Odchod dobrovoľníkov).

Antoine-Louis Barye vynikal ako sochár zvierat a zvieracích zápasov. Jean Baptiste Carpeaux sa venoval sochárstvu a jeho diela ako Tanec či Štyri svetadiely pre parížsku Operu symbolizujú lyrickú drámu. Vo svojich bustách obnovil typ portrétu „v akcii“. Jeho Ugolino a jeho deti badať vplyv Michelangela.

2.3 Romantické maliarstvo

Théodore Géricault bol významným maliarom tohto obdobia, tiež vytvoril súsošia a anatomický model koňa. Eugéne Delacroix, Jean-Baptiste Camille Corot a William Blake sú ďalší významní umelci. Slovenský romantizmus tiež priniesol svoje príspevky.

John Constable a William Turner sú najvýznamnejšími predstaviteľmi anglickej krajinomaľby 19. storočia, ktorí kládli dôraz na svetlo a farbu. Boli predzvesťou impresionizmu.

• John Constable: Snažil sa zachytiť neupravenú krajinu farbou, vytváral skice s delenými farebnými škvrnami. Svoju teóriu nazval temnosvit prírody, kde v prírode neexistuje línia. Medzi jeho diela patrí Voz na seno.
• William Turner: Cestoval, maľoval historické obrazy a neskôr krajinomaľbu. Mal rád súmrak a efekty slnečného svetla. Diela ako Neohrozený, ťahaný k svojmu poslednému kotvisku (technika sfumato, kontrast starého a nového sveta), Otrokárska loď a Dážď, para a rýchlosť (snaha vyjadriť pocit rýchlosti, stretnutie starého a priemyselného sveta) sú dôležité.

3. Realizmus: Objektívny pohľad na skutočnosť

Realizmus je umelecký smer, ktorý sa uplatnil najmä v literatúre a maliarstve, v menšej miere v sochárstve a architektúre. Snažil sa o čo najpresnejšie vystihnutie skutočnosti vnímanej zrakom a zahrnutie všedného života do umenia.

3.1 Charakteristika a znaky realizmu

Medzi hlavné znaky realizmu patria:

• Objektívny prístup ku skutočnosti a zobrazenie prítomnosti.
• Kult vecí a materiálneho faktu.
• Viera v pokrok vo vede, technike a spoločenskom vývoji.
• Materialistický názor na svet, agnosticizmus.
• Pesimizmus a nihilizmus.

3.2 Realistická architektúra a sochárstvo

Realistická architektúra sa vyznačovala historizmom a eklektizmom, s rozvojom novorenesancie. Dochádzalo k rýchlemu tempu rozvoja a výstavby miest. Nové požiadavky na architektúru zahŕňali hospodárnosť, pohodlie a dostupnosť. Objavili sa železné konštrukcie a sklo, fasáda bola najdôležitejšou časťou domu. Gottfried Semper bol významným architektom. Všeobecne sa však hovorí o úpadku architektúry v tomto období.

V sochárstve sa realistické tendencie prejavili v dielach maliarov ako Théodore Géricault (anatomický model koňa) a Honoré Daumier, ktorý modeloval karikatúrne portréty členov Zákonodarného zboru.

3.3 Realistické maliarstvo

Od 40. rokov 19. storočia sa vo francúzskom maliarstve prejavovala tendencia čo najpresnejšie vystihnúť skutočnosť. Nový smer prišiel s požiadavkou zahrnúť všedný život do umenia.

Honoré Daumier bol jedným z hlavných predstaviteľov francúzskeho realizmu, presvedčený republikán. Jeho osobitý štýl je charakteristický dramatickým stupňovaním deja, ostrými svetelnými kontrastmi a dynamickým rukopisom. Venoval sa politickej karikatúre a sociálnej satire. K jeho dielam patria:

• Republika: Skica dojčiacej Madony z ľudu.
• Don Quijote a Sancho Panza: Predchodca impresionizmu.
• Práčka: Kritika vyčerpávajúcej práce.
• Ulica Transnonain: Hrôzostrašný obraz nevinných obetí masakry.

Gustave Courbet bol predstaviteľom programového realizmu a stúpencom socialistických ideí. Pre neho realizmus znamenal maľbu podľa skutočnosti, nezaťaženú klasicistickými ani romantickými názormi. Vylúčil výmysly imaginácie a literárnu inšpiráciu. Venoval sa sociálnej tematike, bedárom a proletárom. Využíval veľké formáty plátna a osobitú techniku s niekoľkými farebnými vrstvami. Medzi jeho diela patria:

• Štrkári: Protest proti sociálnemu útlaku.
• Popoludnie v Ornans: Výjav z umelcovho rodinného života so sociálnym významom.
• Pohreb v Ornans: Skupinový portrét obyvateľov rodného mesta, ktorý nadobúda význam historickej udalosti.
• Stretnutie alebo Dobrý deň, pán Courbet!: Vyjadrenie dôstojného vzťahu umelca k peniazom.
• Ateliér: „Realistická alegória“ s umelcom, modelkou, priateľmi a predstaviteľmi sociálnej biedy.
• Akty a výjavy z poľovačiek.

Jean-Francois Millet sa zaujímal skôr o život dedinčanov, z ktorého sám pochádzal. Zachytával ich život v pracovných alebo rodinných výjavoch, nikdy nie pri odpočinku. K jeho dielam patria:

• Drevorubač: Vyjadruje smutný osud a únavu ľudstva.
• Rozsievač: Vyjadruje dôstojnosť človeka a vznešenú krásu jeho pracovitého života.
• Zberačky klasov: Verne zachytáva námahu a fyzickú vyčerpanosť chudobných žien.
• Anjel Pána (Večerná modlitba): Spomienka na umelcovu babičku, ponurá nálada.
• Siesta: Dôkaz umelcovej znalosti anatómie, atmosféra teplého letného dňa.

3.4 Barbizonská škola

Barbizonská škola boli maliari, ktorí ako prví videli domáce krajiny očami maliarov. Vychádzali zo skúseností holandského maliarstva 17. storočia. Sledovali a zachytávali prírodu v rôznych stavoch a osvetlení, boli majstrami zachytenia predbúrkových oblohov a svetelných efektov po daždi.

Predstavitelia Barbizonskej školy:

• Théodore Rousseau: Odmietal mestský život, miloval duby. Obrazy sa vyznačujú fotograficky presnou kresbou a objektivitou, ťažkými lesnými tieňmi.
• Jules Dupré: Maľoval obrazy s nahromadenými mrakmi a kučeravými korunami stromov, svetelné efekty sú umelé.
• Constant-Émile Troyon: Špecializoval sa na maľbu dobytka, kravy boli symbolom prírody a pozemkového bohatstva.
• Diaz de la Peňa: Maľoval lesné húštiny alebo čistiny s prenikajúcimi slnečnými lúčmi a predbúrkové oblohy.
• Charles-Francois Daubigny: Maľoval z člna rieky, jazerá a rybníky, zachytával meniacu sa riečnu krajinu vo všetkých podobách. Často maľoval kačky.

3.5 Peredvižnici: Ruský realizmus

Peredvižnici bolo združenie ruských umelcov, ktorí usporadúvali putovné výstavy po celej krajine. Chceli vychovávať ľudí prostredníctvom umenia. Námety ich obrazov zahŕňali utrpenie ľudu a kritiku spoločnosti, život na vidieku a v meste, oslavu ruských sedliakov a čaro ruskej krajiny. Vedúcu úlohu malo žánrové maliarstvo.

Predstavitelia Peredvižnikov:

• Ivan Kramskoj: Vedúca osobnosť, chcel prinútiť divákov zamyslieť sa nad hladujúcimi. Dielo Neznáma.
• Iľja Repin: Venoval sa aktuálnym témam. Burlaci na Volge zobrazuje pravdivo každodennosť a sympatiu voči utláčaným. Ďalšie diela: Záporožci píšu list tureckému sultánovi, Ivan Hrozný a jeho syn.
• Vasilij Surikov: Zaoberal sa minulosťou Ruska. Ráno pred popravou strelcov, Bojarka Morozovová.
• Ivan Šiškin: Maliar ruskej prírody.
• Ivan Perov: Dielo Trojka evokuje otrockú drinu a zimu detí.

4. Impresionizmus: Prchavosť okamihu

Impresionizmus je umelecký smer druhej polovice 19. storočia, ktorý vznikol ako reakcia na ateliérovú maľbu. Jeho cieľom bolo maľovať v prírode a zachytiť okamžitú atmosféru. Názov získal hanlivým pomenovaním kritika Louisa Leroya po zhliadnutí obrazu Clauda Moneta Impression, soleil levant (Impresia, východ slnka). Impresionizmus sa uplatnil aj v sochárstve, literatúre a hudbe.

4.1 Znaky a charakteristika impresionizmu

Hlavné črty impresionizmu:

• Maľba v plenéri (vonku) krátkymi ťahmi štetca a nemiešanou farbou, často jasnými a žiarivými odtieňmi, čím vznikol štruktúrovaný povrch.
• Používanie čistých farebných škvŕn, ktoré sa spájajú do výsledného obrazu až na sietnici diváka.
• Popieranie miestneho farebného tónu, čiernej farby, šedých odtieňov a obrysovej kresby.
• Svetlo a krajiny s vodnými plochami boli obľúbenými námetmi.
• Záujem o mesto (pouličný život, zábava), svet divadla (balet, cirkus) a modernú techniku (železnice).
• Impresionisti sa spoliehali na zmysly (predovšetkým zrak) a snažili sa vystihnúť dojem v čo najkratšom okamihu.

4.2 Predstavitelia impresionizmu a ich diela

Mladí maliari usporiadali prvú výstavu v roku 1874. Celkovo sa uskutočnilo osem výstav, po roku 1886 sa skupina rozpadla. Monet, Sisley, Morisotová a Pissarro zostali impresionizmu najdlhšie verní.

• Claude Monet: Vo svojich krajinomaľbách sa snažil podať zrakový dojem z krajiny v rôznych ročných obdobiach, dňoch a hodinách. Jeho diela sú komponované systematicky ako série obrazov toho istého námetu v premenlivom čase. K jeho dielam patria:

• Dojem, vychádzajúce slnko: Oranžové ranné slnko odrážajúce sa na vodnej hladine.

• Stanica Saint Lazare: Zachytáva atmosféru miesta, miešanie sadzí a dymu so slnkom, hukot strojov.

• Dáma so slnečníkom: Mladá žena kráčajúca po vetrom rozvlnenej lúke.

• Stohy sena: Séria obrazov rovnakého námetu v premenlivom osvetlení.

• Rouenská katedrála: Séria obrazov zameraná na putovanie svetla po kameni.

• Londýnsky parlament: Zachytáva zmeny počasia a atmosféry (hmlu, dážď, slnko).

• Lekná: Vrcholné dielo impresionizmu, pozorovanie rybníka s lekami v umelcovej záhrade.

• Édouard Manet: Bol považovaný za vodcu impresionistov, hoci neprijal úplne ich názor (používal čiernu a sivú) a nikdy s nimi nevystavoval. Pre Maneta nebol dôležitý námet, ale pomer farieb a otázky svetla. Chcel zvečniť normálnu súčasnú ženu, bez idealizácie. Medzi jeho diela patria:

• Raňajky v tráve: Zobrazenie skutočnej ženy, jeho milenky Victorine, bez idealizácie ženskosti. Kritizované pre „vulgárnosť“ a „škandalóznosť“.

• Koncert v Tuileriách: Často považovaný za prvé impresionistické dielo pre techniku a námet.

• Olympia: Chcel z modelky urobiť súčasnú Venušu, čo viedlo k škandálu. Provokatívny pohľad modelky a drsná zmyselnosť.

• Balkón: Inšpirované Goyovým dielom, kritizované pre nepravdepodobné farby.

• Bar vo Folies-Bergére: Neprítomný pohľad barmanky naznačuje psychologickú hĺbku, odraz zmätku a hluku v zrkadle.

• Auguste Renoir: Spoločne s Monetom vypracoval novú impresionistickú metódu. Rád navštevoval záhradné tančiarne, kde si vyberal námety pre figurálne kompozície. K jeho dielam patria:

• La Grenouillére: Považované za manifest impresionizmu, Renoir s Monetom definovali základné pravidlá nového smeru.

• Hojdačka: Scéna zaliata svetlom, zdôrazňujúca hru svetla a tieňov.

• Akt: Vyvolal škandál pre použitie farieb rozkladajúceho sa tela.

• Raňajky veslárov: Divák má dojem, že si môže prisadnúť ku stolu, množstvo detailov, odrazy umelého osvetlenia.

• Dáždniky: Renoir tu poprel impresionistickú dogmu o zákaze čiernej farby, nazval ju „kráľovnou farieb“.

• Veľký kúpeľ: Renoirov rozchod s impresionizmom a naturalizmom, návrat k dekoratívnejšiemu maliarstvu.

• Camille Pissarro: Maliar lyrických nálad vidieckych krajín, často maľoval pohľad na rieku. Dielo Bulvár Montmartre predstavuje ulicu ako obrovskú rieku v parížskej architektúre.

• Alfred Sisley: Maliarom lyrických nálad vidieckych krajín maľovaných v duchu impresionizmu.

• Berthe Morisotová: Pracovala s veľkými farebnými plochami. Obľúbené námety boli rodinné výjavy v prírode alebo interiéri (napr. Chytanie motýľov).

• Edgar Degas: Zaujímal sa o konské dostihy, svet divadla a baletu, bežný život modernej spoločnosti. Vytvoril množstvo portrétov a žánrových obrázkov z veľkomestského života. Najväčší záujem mal o maliarske vyjadrenie pohybu. Medzi jeho diela patria:

• Orchester v Opere: Založené na kontrastnom spojení sveta zrelých mužov a baletiek.

• Žehliarky: Objektívne zachytené ženy pri práci, sústredenie na gestá.

• Baletná škola: Baletky zachytené v rôznych pózach a pri odpočinku, svetlo zdôrazňuje materiál šiat.

• Absint: Dôkaz záujmu o sociálnu problematiku.

4.3 Impresionistické sochárstvo

Auguste Rodin je zakladateľom moderného sochárstva a vrstovníkom francúzskych impresionistov. Sochárstvo bolo pre neho umením dier a výčnelkov. Medzi jeho kľúčové diela patria:

• Muž so zlomeným nosom: Prvé osobité dielo, modelom znetvorený chudák. Povrch diela bol impresionisticky zvlnený.
• Brána pekiel: Celoživotné, nedokončené dielo inšpirované Danteho Božskou komédiou. Rodin sa zaoberal vyjadrením ľudskej drámy na motívy biblie a Danteho.
• Občania z Calais: Voľná skupina 6 samostatných postáv, psychologická charakteristika, ľudská bezmocnosť a hrdinstvo bez pátosu. Originálny spôsob umiestnenia na dlaždiciach na námestí.
• Victor Hugo: Nahý antický hrdina sediaci na skalisku pri mori.
• Honoré Balzac: Šokoval spoločnosť Balzacom zahaleným v domácom plášti, pozornosť sústredená na hlavu ako symbol vnútornej sily.

5. Postimpresionizmus: Hľadanie novej hĺbky

Postimpresionizmus označuje umelecké tendencie, ktoré sa v polovici 80. rokov 19. storočia objavili vo francúzskom maliarstve. Kriticky reagovali na impresionizmus a snažili sa prekonať jeho názorovú základňu, hľadajúc pevnejšiu a trvalejšiu základňu pre umeleckú tvorbu ako len zrakový dojem. Diela mali často symbolický význam.

5.1 Znaky a charakteristika postimpresionizmu

Hlavné črty postimpresionizmu:

• Dôraz na metódu, intelekt a umelecký program namiesto inštinktu a intuície. Umelecká tvorba bola často sprevádzaná teóriami a manifestmi.
• Hľadanie vnútornej umeleckej predstavy, idey, symbolu.
• Umenie sa stavalo do opozície voči spoločnosti a jej vládnucej vrstve.
• Napriek rozporom boli postimpresionisti spojení vzájomným vplyvom a spoločnými motívmi.
• Hlavné smery postimpresionizmu: Novoimpresionizmus (pointilizmus, divizionizmus), Symbolizmus, Expresionizmus a Naivné umenie.

5.2 Predstavitelia postimpresionizmu a ich prínos

Medzi hlavných predstaviteľov postimpresionizmu patria Georges Seurat, Paul Gauguin, Vincent van Gogh, Henri de Toulouse-Lautrec, Paul Cézanne a Henri Rousseau.

5.2.1 Novoimpresionizmus (Pointilizmus)

Novoimpresionizmus sa snažil podložiť inštinktívnu tvorbu impresionistov výsledkami vedeckých výskumov z odboru fyziológie videnia a fyzikálnej optiky. Obraz sa premenil na plátno pokryté mozaikou farebných bodiek (le point = bodka), tzv. pointilizmus alebo divizionizmus.

• Georges Seurat: Najvýznamnejší predstaviteľ novoimpresionizmu. Používal čisté farebné tóny, maľoval figurálne kompozície aj krajinomaľby. Pokoj vyjadroval rovnováhou svetlých a tmavých tónov, smútok tmavými a chladnými farbami. K jeho dielam patria:

• Nedeľné popoludnie na ostrove Grande Jatte: Obraz namaľovaný malými bodkami v základných farbách.

• Cirkus: Zobrazení sú klauni z cirkusu Fernando.

• Paul Signac: Jeho obrazy predstavujú farebné krajinárske reportáže. Obraz definoval ako plátno pokryté krásnymi farbami, čím pripravoval pôdu pre abstraktné umenie. Diela: Prístav v Marseille, Vchod do marseillského prístavu.

5.2.2 Expresionizmus (Vincent van Gogh)

Pojmom expresionizmus označujeme umelecké tendencie, ktoré zdôrazňujú psychické momenty tvorby, pokladajú umelecké dielo predovšetkým za prejav umelcovej duše a snažia sa vystupňovať výraz aj za cenu deformácie tvaru. Vincent van Gogh je považovaný za zakladateľa expresionizmu.

• Vincent van Gogh: Jeho parížske obdobie znamenalo kontakt s impresionizmom a rozjasnenie palety. Bol ovplyvnený japonskými drevorezmi a jeho rukopis bol pevný a lineárny. Vrcholné obdobie začalo pobytom v Arles, kde jeho obrazy oslavovali prírodu a jasné južné farby. Chcel vytvoriť niečo vášnivé a večné. K jeho dielam patria:
• Jedáci zemiakov: Raná tvorba, tváre ľudí pôsobia vážne, smutne, výraz prezrádza skľúčenosť.
• Slnečnice: Obľúbené ako dekoratívne kvety, porovnával ich s vitrážovými oknami gotických chrámov.
• Spálňa v Arles: Izba so skresľujúcou perspektívou, obyčajné zariadenie.
• Rozsievač: Námet spracovaný niekoľkokrát, sústredil sa na vzťah malej postavy a šíreho poľa.
• Terasy kaviarní na Place du Forum: Kaviarenská terasa pôsobí pod hviezdnatou oblohou žiarivo, maľovať pri umelom osvetlení v prírode bol van Goghov pôvodný nápad.
• Nočná kaviareň: Obraz, ktorým chcel ukázať kaviareň ako miesto, kde človek môže zošalieť. Využil symboliku farieb.
• Hviezdnatá noc: Maliar tu upustil od priameho pozorovania prírody a dal priestor fantázii, aby vyvolal nevšednú náladu. Impulzívny prúd ťahov štetca a kontrastné prvky.
• Kostol v Auvers: Kostol pôsobí ako socha, ktorá tvorí s prírodou jednotu.
• Portrét dr. Gacheta: Odráža tragický pocit umelca, melanchólia, smútok a rezignácia.
• Obilné pole s havranmi: Považované za umelcov závet, jedno z jeho posledných diel.

5.2.3 Symbolizmus (Paul Gauguin)

Symbolizmus kládol dôraz na vnútornú (emotívnu, symbolickú) stránku umeleckého diela, sprostredkovanie umeleckej myšlienky pomocou symbolu. Zaujímal sa o iný než fyzický svet, maľoval na základe vlastnej predstavivosti, imaginácie. Charakteristická bola melanchólia, sny a nočné mory.

• Program maliarskeho symbolizmu: Idealistické, symbolistické, syntetické, subjektívne a dekoratívne dielo.

• Paul Gauguin: Pre jeho tvorbu bolo príznačné zdôrazňovanie námetu, kompozícia znázorňujúca určitý dej, kresba ohraničujúca tvary a veľké farebné plochy namiesto drobných ťahov. Hlásal autonómnosť obrazu a tvrdil, že umenie je abstrakcia. Dôležitá bola farba, ktorá sama vyvoláva pocity.

• Videnie po kázni alebo Jakubov zápas s anjelmi: Každodenná scéna kombinovaná s nadprirodzenosťou. Používal cloisonizmus – súvislé farebné plochy ohraničené kontúrou.

• Žltý Kristus: Zobrazenie vízie, zjavenia kríža pred ženami.

• Vlastná podobizeň so Žltým Kristom: Súčasť autoportrétu.

• Dnes nepôjdeme na trh: Ideálne prostredie na realizáciu umeleckých zámerov našiel na Tahiti. Obrazy sú bezprostredné záznamy života domorodcov. Vydal knihu Noa-Noa.

• Never more: Dávané do súvislosti s Manetovou Olympiou.

• A zlato ich tiel: Jeden z posledných obrazov, ovplyvnil Henriho Matissa a expresionistov.

• Puvis de Chavannes: Venoval sa nástennej maľbe a závesným obrazom. Diela sa vyznačujú jednoduchou tlmenou farebnosťou, meditatívnou atmosférou a prísnou kompozíciou.

• Gustave Moreau: Venoval sa mytologickým a náboženským témam. Stilizovanou kresbou a dekoratívnou farebnosťou dosahoval dojem čarovnej nádhery. Bol posadnutý postavou Salome, ktorú zobrazoval ako znudenú a skazenú ženu. Dielo Zjavenie.

• Félicien Rops: Kresliar a grafik, majstrovsky ovládal techniku leptu. Zobrazoval ženské akty a vysmieval sa meštianskej počestnosti.

• Odilon Redon: Venoval sa grafike a litografii, vychádzal z pozorovania prírody. Kládol dôraz na obrazotvornosť a fantáziu. Typické motívy: oči, kvety a smutná tvár.

• Skupina Nabis: Vznikla zo spoločenstva maliarov (Paul Sérusier, Paul Ranson, Maurice Denis, Pierre Bonnard, Henri-Gabriel Ibels, Édouard Vuillard a Ker Xavier Roussel) v Paríži. Vrátili sa k veľkým dekoratívnym kompozíciám pod vplyvom umenia Ďalekého východu. Paul Sérusier bol zakladateľom a teoretikom skupiny.

5.2.4 Naivné umenie (Henri Rousseau)

Naivné umenie je umelecká tvorba neprofesionálov, diletantov. Vyrastá mimo vývojových smerov moderného umenia. Človek a svet žijú v harmonickej jednote. Vyznačuje sa sugestívnym podaním, ktoré ľahko prekonáva problémy pri formálnej výstavbe obrazu. Henri Rousseau je známy ako „Colník Rousseau“.

• Henri Rousseau: Lákala ho tematika džungle, ktorú považoval za obraz podvedomých síl človeka. Jeho dielo objavili moderní umelci (Gauguin, Picasso, Kandinskij). Niektoré diela majú črty dadaizmu, surrealizmu, poetizmu. K jeho dielam patria:

• Sen: V džungli kvitnú fantastické kvety, lietajú pestrofarebné papagáje, vykúkajú šelmy – kúzelný svet z fantázie.

• Súboj tigra s byvolom: Rousseau veril v magickú silu svojich obrazov, preto ho ocenili surrealisti.

• Spiaca cigánka: Mesačné, snové svetlo prenáša sen na diváka (surrealistická vízia). Šaty akoby predbehli kubistické spôsoby maľby.

• Portréty drobných obchodníkov.

• Krajinky: Poetická naivita v grotesknej disproporcii medzi stromami a ľudskými postavami. Maľoval veci nielen tak, ako ich videl, ale aj ako ich poznal.

• Henri de Toulouse-Lautrec: Bol pokračovateľom Degasovho analytického realizmu. Zakladateľ secesnej grafiky a secesného plagátu. Obľúbené námety: karikatúry, štúdie koní, montmarterské kaviarne a kabarety, nočný život a zábavy v tančiarňach Moulin de la Galette a Moulin Rouge. K jeho dielam patria:

• Litografický plagát pre Moulin Rouge (1891): V sále Moulin Rouge tancujú La Goulue a Valentin-le-Désossé.

• V sále: Obraz z verejného domu, postavy nemajú nič vulgárneho.

• Toaleta: Skica k cyklu Ony, kde prostitútkam dal pôvab antických bohýň.

• Plagáty: Svojimi litografiami, ovplyvnenými japonským drevorezom, sa zaradil k zakladateľom secesnej grafiky.

• Jeho realizmus vystupňoval do expresívnosti, s tragickým podtextom a sociálnou dezilúziou. Mladý Pablo Picasso nadviazal na jeho oblasť tvorby.

• Paul Cézanne: Označovaný ako „otec moderného maliarstva“. Odmietal oddeľovať kresbu od farby, maľoval vo veľkých farebných plochách. Modelácia a kresba spočívali v kontraste a súhre farebných tónov. V roku 1904 formuloval názor, že prírodné tvary je nutné zjednodušovať podľa valca, kužeľa a gule, čím inšpiroval kubistov. K jeho dielam patria:

• Zátišia s ovocím: Variácie modelovania tvarov bez modelácie svetlom a tieňom, farebnými kontrastmi vytváral dojem obrazového priestoru.

• Mont – Sainte – Victoire: Londýnska a švajčiarska verzia.

• Moderná Olympia: Spontánna reakcia na Manetovu Olympiu, hold maliarstvu.

• Chlapec v červenej veste.

• Kartári: Namaľoval 5 kompozícií hráčov kariet.

• Veľké kúpanie.

Často kladené otázky o umeleckých smeroch (FAQ)

Aké sú hlavné rozdiely medzi klasicizmom a romantizmom?

Klasicizmus kládol dôraz na rozum, poriadok, harmóniu a inšpiráciu antickým umením. Snažil sa o ideálnu krásu a racionálne princípy. Naopak, romantizmus preferoval cit, fantáziu, individualizmus a slobodu. Často sa prejavoval nespokojnosťou so spoločnosťou, únikom do snov a záujmom o stredovek alebo exotické krajiny. Kým klasicizmus bol racionálny a harmonický, romantizmus bol emocionálny a dynamický.

Čo znamenal realizmus pre maliarstvo a akí boli jeho hlavní predstavitelia?

Realizmus priniesol do maliarstva požiadavku čo najpresnejšieho a najobjektívnejšieho zobrazenia skutočnosti, vrátane všedného života. Odklonil sa od idealizácie a romantických predstáv, sústredil sa na prítomnosť a materiálne fakty. Medzi hlavných predstaviteľov francúzskeho realizmu patria Honoré Daumier a Gustave Courbet, zatiaľ čo v Rusku dominovali Peredvižnici s osobnosťami ako Iľja Repin a Ivan Kramskoj.

Ako postimpresionizmus reagoval na impresionizmus a ktoré smery z neho vzišli?

Postimpresionizmus reagoval na impresionizmus kriticky tým, že hľadal pre umeleckú tvorbu pevnejšiu a trvalejšiu základňu ako len prchavý zrakový dojem. Dôraz kládol na vnútornú predstavu, myšlienku, symbol, metódu a intelekt. Z postimpresionizmu vzišli viaceré dôležité smery, predovšetkým novoimpresionizmus (pointilizmus) s Georgesom Seuratom, symbolizmus s Paulom Gauguinom a expresionizmus, ktorého zakladateľom bol Vincent van Gogh. Patria sem aj Paul Cézanne, ktorý je považovaný za otca moderného maliarstva, a naivné umenie Henriho Rousseaua.

Akú rolu zohrali anglickí krajinári ako Turner a Constable v kontexte predzvesti impresionizmu?

Anglickí krajinári William Turner a John Constable zohrali kľúčovú úlohu ako predzvesť impresionizmu tým, že kládli mimoriadny dôraz na svetlo a farbu v krajinomaľbe. Constable sa snažil zachytiť prírodu predovšetkým farbou, maľoval skice vo veľkosti definitívneho obrazu a snažil sa delenými farebnými škvrnami vyvolať dojem prírodnej atmosféry. Turner sa zameriaval na iskrivé efekty slnečného svetla, súmrak a atmosférické javy, pričom používal techniku sfumato a venoval sa akvarelu. Obaja experimentovali s technikou farebných škvŕn a dynamickým poňatím krajiny, čo boli základné princípy, na ktoré neskôr nadviazali impresionisti.

Ktorý sochár je považovaný za zakladateľa moderného sochárstva a aké boli jeho hlavné inovácie?

Za zakladateľa moderného sochárstva je považovaný Auguste Rodin. Jeho hlavnou inováciou bolo chápanie sochárstva ako umenia dier a výčnelkov, pričom kládol dôraz na psychologickú charakteristiku postáv a expresívny povrch diela. Odklonil sa od akademickej idealizácie a snažil sa zachytiť vnútornú drámu a emócie. Príkladom je jeho dielo Muž so zlomeným nosom s impresionisticky zvlneným povrchom, celoživotné dielo Brána pekiel a Občania z Calais, kde zdôraznil ľudskú bezmocnosť a hrdinstvo bez pátosu, navrhujúc originálne umiestnenie diela na dlaždiciach na námestí.