Prehľad európskych umeleckých období

Ahojte študenti! Vitajte v komplexnom sprievodcovi európskymi umeleckými obdobiami, ktorý vám pomôže lepšie pochopiť vývoj umenia od raného stredoveku až po prah moderny. Tento prehľad európskych umeleckých období je ideálny na prípravu k maturite, písanie referátov alebo len na rozšírenie vašich vedomostí. Poďme sa ponoriť do sveta, kde sa menili štýly, techniky a spôsoby vyjadrovania!

Prehľad európskych umeleckých období – Úvod do stredoveku

Stredovek je rozsiahle obdobie, ktoré trvalo približne od 5. do 15. storočia a prinieslo zásadné zmeny v spoločnosti, politike aj umení. V jeho rámci sa vystriedalo niekoľko významných umeleckých štýlov, ktoré formovali európsku kultúru.

Románsky sloh (11. – 13. storočie)

Románsky sloh, ktorý sa v Európe objavil v 11. storočí a trval do 13. storočia, bol prvým jednotným umeleckým štýlom stredoveku. Slúžil primárne na propagáciu náboženskej ideológie a rímskej cirkvi, ktorá bola hlavným objednávateľom a tvorcom umenia. V 19. storočí dostal názov „románsky“ kvôli svojmu prepojeniu s románskymi jazykmi a nadväznosti na antickú architektúru.

Charakteristika románskeho slohu:

• Materiál: Kameň (opracovaný do kvádrov) a tehla.
• Architektúra:
• Znaky: Hrubé obvodové múry, malé úzke okná, orámovaný vstupný vchod, krížová a valená klenba, stĺpy a piliere s nosnou funkciou, arkádové stĺporadie.
• Portál: Polkruhové nadpražie, románske okno.
• Typy stavieb:
• Pozdĺžne kostoly (baziliky): Jednoloďové, viacloďové (2 – 5 lodí).
• Centrálne stavby: Rotundy, baptistériá (krstiteľnice), kampanily (zvonice).
• Ďalšie stavby: Hrady a obytné budovy.
• Príklady:
• Taliansko: Komplex v Pise (šikmá veža, 5-loďový dóm, baptistérium), Dóm sv. Ambróza v Miláne, Ravenna, Bologna, Benátky.
• Nemecko: Mohučský dóm, Sv. Geron v Kolíne nad Rýnom, Sv. Vavrinca v Norimbergu.
• Španielsko: Katedrála sv. Jakuba v Santiago de Compostela.
• Anglicko: Katedrála v Durhame.
• Švédsko: Katedrála v Lunde.
• Francúzsko: Kostol Notre Dame la Grande v Poitiers, Kostol Sainte Foy v Conques, Kostol sv. Trojice v Caen, Kostol Notre Dame du Port v Clermont Ferrand, Sainte Front v Perigueux, Saint-Trophime v Arles.
• Česko: Bazilika sv. Prokopa v Třebíči, Kostol sv. Jiří, Pražský hrad, Vyšehrad.
• Slovensko: Drážovce, Diakovce, Kostoľany pod Tríbečom, Bazilika v Spišskej Kapitule, Rotunda v Skalici, Rotunda v Bíni (kostoly: 1-loďové, 3-loďové, rotundy). Kostoly boli situované na východ (k Svätej zemi) a na kopcoch (bližšie k Bohu), dominovala im okolitá krajina, čo znázorňovalo veľkosť cirkvi a izoláciu.
• Sochárstvo:
• Funkcia: Šírenie náboženských ideí, spojené s kostolom a bohoslužbou.
• Znaky: Antirealizmus a transcendencia (nadpozemskosť), nezáujem o priestor a plastický tvar (plošný reliéf, chýbajúca perspektíva, hieratická perspektíva), tendencia k plošnosti a lineárnosti, predpísaná forma a námety (anonymita umelcov, vzorníky), štylizácia tvarov a figúr (archaické črty, dramatizácia, symbolizmus).
• Druhy:
• Kamenárstvo: Dekoratívne (geometrické, florálne, zoomorfné ornamenty) a figuratívne (kresťanské výjavy na portáloch, tympanonoch, hlaviciach stĺpov).
• Kovotepectvo: Bronzové dvere (Taliansko).
• Rezbárstvo: Polychrómované krucifixy v nadživotnej veľkosti.
• Námety: Kristus na tróne, evanjelisti, Posledný súd, apokalypsa, zatratenie, život svätých, boj človeka s diablom.
• Portál: Miesto svetských a cirkevných súdov, vstup do chrámu, brána do raja, výjavy z nebeského života Krista. Tympanón bol najvýznamnejšou časťou sochárstva.
• Hlavice stĺpov: Symbolický obraz nebies, sprostredkovateľ medzi pozemskou a nebeskou časťou, podoby démonov na zastrašovanie ľudí.
• Príklady:
• Francúzsko: Najvýznamnejšie sochárske výzdoby: Notre Dame La Grande v Poitiers (akvitánska škola), Sainte Foy v Conques (auvergenská škola), Kostol sv. Petra v Moissac (languedocká), Saint Gilles du Gard (provensálska), Kláštor sv. Magdalény vo Vézelay (burgundská), Saint Denis (severofrancúzska).
• Španielsko: Santiago de Compostela.
• Anglicko: Katedrála v Ely.
• Taliansko: Snaha o uvoľnenie rukopisu, realistické námety, emancipácia cirkevného vplyvu, prvé umelecké mená (Niccolo Pisano, Benedetto Antelami), dominujú plastické tvary, figúry sa odpútavajú od steny, štúdie antiky, rozmach v Toskánsku a Lombardii (bronzové dvere, baldachýny, fontány). Námety: lovecké, vojenské, bojovnícke, kresťanské. Príklad: Kazateľnica v baptistériu v Pise (Niccolo Pisano).
• Slovensko: Katedrála v Spišskej Kapitule (portál, plastika bieleho leva, hlavice stĺpov s akantovými listami a bobuľami), Kostol v Iliji pri Banskej Štiavnici (portál), Bazilika v Bíni.
• Maliarstvo:
• Funkcia: Propagácia náboženskej ideológie, určené pre chudobných (biblia pauperum – biblia chudobných).
• Druhy: Nástenná maľba (freska, mozaika), knižná maľba, dosková maľba, maľba na skle.
• Námety: Kristus v mandorle, Panna Mária, symboly evanjelistov, výjavy zo Starého a Nového zákona, 12 apoštolov, figurálne, rastlinné, zvieracie (baran – obeta).
• Typické znaky: Spája antické a byzantské vplyvy, výrazné kontúry, rešpektovanie ikonografických schém, nezáujem o priestor a plastický tvar (netieňované, strnulosť postáv), hierarchia postáv (Kristus vždy najvyššie), antirealizmus (plošnosť, linearizmus, ornamentálna štylizácia), chladný výraz tváre bez emócií.
• Knižná maľba: Určená pre vyššiu a bohatšiu vrstvu, cirkevní aj svetskí objednávatelia. Písaná na pergamene, maľovali iluminátori (rehoľníci, neskôr svetskí maliari), dominovala zlatá farba na pozadí, bohatá výzdoba, gvašová technika, farby: vaječný bielok s arabskou gumou.
• Príklady:
• Taliansko: Nástenná maľba: San Clemente v Ríme, Santa Maria v Trastavere, San Paolo fuori le mura, Sv. Marka v Benátkach. Dosková maľba (Toskánsko): Guinta Pisano, Berlinghiero (ukrižovanie, Madony, sv. František z Assisi). Knižná maľba: zvitky z Monte Cassina.
• Francúzsko: Nástenná maľba: Saint Savin. Knižná maľba: rozvoj perokresby. Maľba na skle: Chartres, Poitiers, Saint Rémy, Saint Denis.
• Nemecko: Nástenná maľba: Kolín nad Rýnom, Rezno, kláštor v Prufeningu, Gurku. Knižná maľba: perokresebné ilustrácie svetského obsahu.
• Česko: Nástenná maľba: Rotunda sv. Kataríny v Znojme (secco), Kostol sv. Jiří v Prahe. Knižná maľba: Vyšehradský kódex.
• Slovensko: Nástenná maľba: Rotunda v Bíni, Dechtice, Kostoľany pod Tríbečom.

Gotický sloh (12. – 15. storočie)

Gotika je nová fáza stredoveku (12. – 15. storočie), ktorá sa vyvíjala nerovnomerne. Pojem „gotika“ bolo pôvodne hanlivé označenie pre stredoveké umenie, pripisované barbarským kmeňom Gótom, ktoré sa líšilo od antiky a renesancie. Vznikla vo Francúzsku a spája prvky románskeho slohu, ranokresťanstva, orientu, Byzancie, provensálskej a burgundskej oblasti. Súvisí s úpadkom kresťanského života, odporom proti cirkvi, vznikom nových rehoľných rádov (františkáni, dominikáni) a rozvojom scholastiky (Tomáš Akvinský).

Periodizácia gotiky:

• Raná gotika (12. storočie)
• Vrcholná/klasická gotika (13. – 14. storočie)
• Neskorá gotika (15. storočie)

Hlavné znaky gotiky:

1. Vymanenie sa z cirkvi: Meštianstvo sa stáva objednávateľom a výrobcom umenia, cirkevné hute nahradili mestské dielne, štúdium prírody nahrádza náboženské námety.
2. Gotický realizmus: Presvedčenie o skutočnosti hmotného sveta, strata viery v duchovný svet, snaha umelca zobraziť svet realisticky k oslave Boha a radosti zo života.
3. Vymanenie sa z anonymity: Remeselníci sa stávajú umeleckými osobnosťami.

Architektúra – gotika charakteristika:

• Rozvoj a výstavba nových miest: Vznik urbanizmu (plánované budovanie miest).
• Stavby: Mohutnejšie a zložitejšie.
• Hlavné druhy: Sakrálna (kostol, kláštor), svetská (hrad, mestský palác, dom).
• Hlavný typ kostola: Gotická katedrála francúzskeho typu (bazilika s ochodzou, vencom kaplniek a vonkajším oporným systémom).
• Funkcia katedrály: Už nielen náboženský kostol, ale mestský chrám a reprezentatívna stavba pre všetkých (divadlo, slávnosti, korunovácie).
• Konštrukčné prvky: Lomený oblúk, rebrová klenba, vonkajší oporný systém.
• Charakteristické znaky: Dynamizmus, vertikalizmus, odhmotnenie, zjednotenie priestoru, snaha o vytvorenie imaginárneho priestoru.
• Dekoratívne prvky: Námety z geometrie a prírody (rastlinné ornamenty – brečtan, dubové listy, vinič). Kružby okien (s trojoblúkom, trojuholníkmi alebo plamienkami), rozety (okrúhle okná), fiály (ukončujúce oporné piliere, zdobené), vimperky (ozdobné štíty nad portálmi alebo oknami), baldachýn (ozdobná strieška nad sochami), konzoly (podporujúce klenbové rebrá).

Gotika v Európe a Prehľad jej vývoja:

• Francúzsko:
• Raná gotika (prvky gotiky a románskeho slohu): Hrubé múry, horizontalizmus stavby, oporný systém. Príklady: Saint-Denis, Notre Dame v Paríži.
• Klasická gotika (umelecká dokonalosť): Zjednotenie priestoru, odhmotnenie (tenké úzke piliere), prevýšenie stavby do výšky a dĺžky. Príklady: Katedrála v Remeši (korunovačný chrám), Katedrála v Amiens, Katedrála v Chartres, Katedrála v Beauvais, Katedrála Sainte Chapelle (tzv. skleník).
• Neskorá gotika (protiklad klasickej gotiky, neguje jej hlavné znaky): Používa sa stlačený oslí oblúk, sieťová, pavúčia, vejárová klenba. Oporný systém sa stáva dekoratívnym, bohaté zdobenie vnútra i vonkajška (plamienkový štýl – flamboyant). Príklad: Katedrála v Brou.
• Anglicko: Rýchly vývoj. Raná gotika: umenie normandských dobyvateľov (francúzski architekti), Katedrála v Canterbury. Neskorá a vrcholná gotika (anglickí stavitelia): dlhé a široké lode, horizontalita, prevýšené lomené oblúky, dekoratívnosť, sieťové a vejárové klenby. Príklady: Katedrála v Exeter, Kaplnka sv. Juraja vo Windsdore, Kaplnka vo Westminsteri, Kaplnka v King's College v Cambridge.
• Nemecko (13. storočie): “Prechodný sloh” – gotické prvky na románskych stavbách (fiály, vimperky, kružbové okná, rozety). Príklady: Sv. Geron v Kolíne nad Rýnom, Sv. Vavrinca v Norimbergu, Sv. Štefana vo Viedni.
• Taliansko: Nevôľa presadiť gotický sloh kvôli umeleckým tradíciám (vplyvy antiky a románskej protorenesancie). Znaky: horizontalita, presvetlený široký priestor, hrubé plné múry, chýba oporný systém. Svetská architektúra predbehla sakrálnu. Pamiatky sakrálnej architektúry (absencia hlavných gotických prvkov): S. Croce vo Florencii (Arnolfo di Cambio), S. Antonio v Padove, S. Petronio v Bologni. Pamiatky s gotickými prvkami: S. Francesco v Bologni, Dóm v Miláne (plamienková gotika). Pamiatky svetskej architektúry: Palác v Benátkach, Florentská radnica Pallazzo Vecchio (Arnolfo di Cambio), Pallazzo Spini vo Florencii, Ca d’Oro v Benátkach.
• Španielsko: Santa Maria de Regla v Leóne, Katedrála v Burgose, Katedrála v Seville, Katedrála v Barcelone.

Gotika v Čechách a na Slovensku – študijné materiály:

Periodizácia:

1. Raná gotika – Přemyslovská gotika:

• Rozmach za vlády kráľa Václava I. a Přemysla Otakara II. – vznik kráľovských miest.
• Vývoj kráľovských hutí a budovanie kláštorov.
• Kráľovské hrady: Špilberk v Brne.
• Kostoly: Sv. Bartolomeja v Kolíne, Staronová synagóga v Prahe (najstaršia zachovaná v strednej Európe).

2. Vrcholná gotika – Luxemburská gotika:

• Vznik za Jána Luxemburského a najväčší vplyv za Karola IV.
• Karol IV. bol zakladateľ pražskej Karlovy univerzity a zberateľ umenia.
• Za jeho vlády sa Praha stala druhým najväčším európskym mestom po Ríme.
• Hrady: Pražský hrad, Karlštejn.
• Kostoly: Chrám sv. Víta (prvá gotická katedrála francúzskeho typu, začal stavať francúzsky architekt Matyáš z Arrasu a dokončil Petr Parléř).
• Petr Parléř: Inovatívny architekt, tvorca Karlovho mosta, Kaplnky všetkých svätých na Pražskom hrade, Staromestskej veže.

3. Neskorá gotika – Jagellonská gotika:

• Rozmach za Vladislava Jagellonského.
• Neskorá gotika s prvkami renesancie.
• Budovali sa pivovary, mlyny, tehelne, sklárske hute.

Slovensko – gotická architektúra:

• Prvý gotický kostol sa datuje do 13. storočia.
• Katedrály s bazilikálnym pôdorysom boli zriedkavé, stavali sa skôr jednoloďové kostoly.
• Svetská architektúra (hrady): Spišský hrad, Trenčín, Zvolen, Strečno, Oravský hrad, Bratislavský hrad.
• Sakrálna architektúra (katedrály): Dóm sv. Alžbety v Košiciach, Katedrála sv. Martina v Bratislave, Katedrála sv. Mikuláša v Prešove.
• Drevené kostoly (napr. Kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove, Kostol sv. Juraja v Trnovom):
• Dominantné postavenie na vyššie položených miestach.
• Súčasťou sú cintoríny s jednoduchými drevenými krížmi, areál obklopuje kamenná ohrada.
• Súčasťou komplexu je aj zvonica.
• Majú zrubovú konštrukciu umožňujúcu pravouhlé tvary.
• Znakom je trojdielne rozdelenie symbolizujúce Svätú trojicu.
• Ako krytina sa používa šindeľ.
• Využívajú sa rôzne tesárske ornamenty, symboly a geometrické tvary, alebo ukladané šindle do ornamentov.
• Súčasťou interiéru je ikonostas.

Gotické sochárstvo:

• Funkcia: Náboženská, propagácia kresťanského názoru.
• Námety: Návrat k prírode, pozemskému životu, realistické figúry.
• Materiál: Kameň, drevo, slonovina.
• Hlavné druhy:

1. Monumentálna skulptúra: Kamenárstvo spojené s architektúrou (priečelia chrámov, štíty, veže, vo vnútri konzoly, hlavice pilierov). Priečelie katedrály prebralo funkciu „biblie chudobných“ z románskej maľby – kamenná encyklopédia, odzrkadľuje prírodu, vedu (scholastiku), históriu (Starý a Nový zákon, svetské námety – korunovácie).
2. Komorné sochárstvo: Voľné prenosné sochy, prevažne z dreva (rezbárstvo) a sošky zo slonoviny. Rezbárstvo sa sústreďuje na námety Krista (ukrižovanie), P. Márie (Madona s Ježiškom), piety (P. Mária s mŕtvym Kristom na lone), svätcov (apoštolov, evanjelistov). Umelci sa snažili realisticky znázorniť postavy, preniesť výjavy do súčasnosti a verne zobrazovať prírodu a detaily.

• Príklady:
• Francúzsko: Portály: Saint-Denis, Chartres, Notre-Dame, Amiens, Remeš. Prechod od románskeho typu sochy-stĺpu k trojrozmernej postave prirodzeného postoja a pohybu, odpútanej od architektúry. „Krásny Boh“ (Kristus na portáli v Amiens) – vzor, spojenie gotického idealizmu a realizmu. „Zlatá Panna“ (P. Mária na priečelí Notre-Dame) – krásna matka v kontraposte (antický vplyv). Remeš – pôsobenie dvoch majstrov (jeden s antickou skulptúrou, druhý s elegantnými postavami a úsmevom).
• Nemecko: Vplyv francúzskeho sochárstva (vyškolení sochári z Francúzska). Majster naumburský – 12 postáv v západnom chóre naumburského dómu so špecifickými výrazmi tváre (štúdie ľudských pováh). Bamberský jazdec. Veit Stoss – oltár smrti P. Márie v Krakove (cez 200 postáv, drevený, 13 m vysoký).
• Taliansko: Veľký vplyv antiky a Byzancie (väčší ako inde v Európe) – sochárstvo sa odlišuje. Sochárska rodina Pisano – zakladateľ Nicolo Pisano (kazateľnica baptistéria v Pise), Giovanni Pisano, Andrea Pisano.
• Slovensko: Majster Pavol z Levoče – najvýznamnejší sochár/rezbár. Pôsobil po roku 1500, jeho diela sú v Levoči (Hlavný oltár v kostole sv. Jakuba), Banskej Bystrici, Sabinove, Spišskej Sobote. Hlavný oltár v kostole sv. Jakuba v Levoči – celoživotné dielo, neskorogotická pamiatka, 18,62 m vysoký (najvyšší krídlový oltár na svete), drevený, polychrómovaný a pozlátený. Na hlavnom oltári Panna Mária, sv. Jakub a Ján Evanjelista. Krídla oltára zachytávajú biblické scény, Panna Mária je zobrazená ako krásna štíhla žena. Nad hlavným triptychom dielo z rannejších rokov (fiály, baldachýny, 12 apoštolov).

Gotické maliarstvo – prehľad hlavných druhov:

• Druhy: Vitráž, knižná maľba, dosková maľba.
• Rozvíjalo sa ako posledný umelecký druh v gotike v 12. storočí.
• Absencia nástenných malieb (historické odkazy a umelecká tvorba sa sústredila na maľbu na skle alebo doskovú maľbu).
• Nástenné maľby sa objavujú skôr v palácoch so svetskými námetmi (bitky, lovecké, epické výjavy).
• Vitráže súviseli s architektúrou.
• Gotické maliarstvo sa v každej krajine uberalo iným smerom (Anglicko a Francúzsko: maľba na skle; Taliansko a Zaalpsko/Flámska oblasť: dosková maľba).
• Svetské námety sa objavovali v knižnej maľbe na zákazku.
• Funkcia: Náboženská (náboženské ideológie cirkvi), postupné zľudšovanie námetov, pôsobenie na emócie a fantáziu diváka.
• Námety: Kresťanské (životy svätých, J. Krista, ukrižovanie, biblické výjavy), svetské (portréty remeselníkov, kupcov – spojené s donátormi), prenikajúce do katedrál.
• Príklady:
• Francúzsko: Prekvitanie maľby na skle. Chartres – najvýznamnejšie stredisko vitráží (146 okien náboženských výjavov, žánrových obrazov remeselníkov pri práci, lomené farby). Saint Chapelle – figurálne výjavy, výrazný kolorit (červená, modrá).
• Taliansko: Maliarstvo sa nepovažuje za gotické, ale protorenesančné (krátke obdobie pred renesanciou). Dôvody: veľký vplyv Byzancie a pretrvávanie antiky, nové politicko-ekonomické pomery (zrušenie nevoľníctva, rozvoj manufaktúr, vznik bánk). Giotto di Bondone (1250-1340) – z Florencie, všestranný umelec (architekt, sochár, maliar). Upustil od románsko-byzantského zobrazovania, kreslil sv. Františka z Assisi, neskôr Posledné súdy a príbehy P. Márie a Krista. Odkláňal sa od strnulého, neproporčného zobrazovania, snažil sa o realistickú maľbu, vytváral ilúziu priestoru, postavy otáčal chrbtom k divákovi.
• Zaalpská flámska oblasť (Nizozemsko): Hlavné stredisko neskorej gotickej maľby (druhá polovica 14. storočia). Rozvíja sa dosková maľba (temperou na dreve). Bruggy – najväčšie obchodné centrum. Bohatí panovníci ako objednávatelia. Jan van Eyck – prvýkrát zátišie v maľbe, novinka: zachytenie plasticity svetlom a tieňom (šerosvit), využíva perspektívu, snaží sa o verné odpozorovanie reality, zdokonaľuje realistickú maľbu pridaním ľanového oleja do tempery. Dielo: slávny Gentský oltár (krídlový oltár, výjavy ako Zvestovanie P. Márie, klaňanie, podobizne donátorov, spievajúci anjeli).
• Hieronymus Bosch (1450-1516): Protorenesančný umelec s obrovskou fantáziou. Jeho dielami vyvrcholil „zlatý vek“ flámskeho maliarstva. Rád používa symboliku, diela plné pesimizmu, melanchólie, zatratenia. Dominujúce množstvo postáv, v neskorších dielach nahé postavy. Zobrazuje ľudské neresti, hriechy, bláznov, hrôzu, nezmysly. Pohráva sa s myšlienkou Posledného súdu, apokalypsy a smrti. Stal sa vzorom pre ďalších umelcov (Brueghel, Salvador Dalí). Dielo: „Záhrada rozkoší“.

Novovek – umelecké smery

Novovek (15. – 18. storočie) je obdobím zásadných zmien. Jeho začiatok nie je jednoznačne určený; v Taliansku sa za začiatok považuje začiatok 15. storočia. Medzníky: dobytie Konštantínopolu Turkami (1453), objavenie kníhtlače (1456), objavenie Ameriky (1492), vystúpenie Martina Luthera (1517). Pre naše územie je to rok 1526 (bitka pri Moháči, začlenenie Uhorska do habsburskej monarchie).

Periodizácia novoveku v umení:

• Renesancia
• Barok
• Rokoko
• Klasicizmus

Renesancia (14. – 16. storočie) – umenie a veda

Renesancia, čo znamená „znovuzrodenie“ alebo „obrodenie“ umenia a vedy, oživila záujem o antické dedičstvo. Pojem prvýkrát použil Giorgio Vasari. Súvisí so vznikom miest, meštianstva, rozvojom obchodu a hospodárstva. Hlavné mestá boli Janov, Florencia, Benátky, Rím. Bohaté rodiny (Medici, Pitti) dotovali cechy a umelcov. Nastáva úpadok cirkvi, mestá sa reprezentujú chrámami, palácmi a vilami.

Hlavné rysy renesancie:

• Antropocentrizmus: Dôraz na človeka, zdravý rozum, pozemský život.
• Humanizmus: Dôraz na racionalizmus, blaho a potreby človeka, vyhraňuje sa voči náboženstvu.
• Vedecký základ: Anatómia človeka, nové technológie (perspektíva).
• Realizmus: Záujem o štúdium prírody a verné znázornenie skutočnosti, témy života a prírody, vytrácanie náboženských motívov.
• Individualizmus: Originalita umelcov, životopisy, podpisy pod diela.
• Zberateľstvo: Rozvoj archeológie, obnova antických diel, bohaté rodiny zbierajú sochy, obrazy, mince, knihy, exotické predmety.
• Mecenášstvo: Donátori si dávajú vyhotovovať diela na zákazku, čím určujú vývoj umenia.

Architektúra – prehľad renesancie:

• Sakrálna architektúra: Utlmená, hlavne v krajinách s reformáciou.
• Svetská architektúra: Dostáva sa do popredia (mestský palác, dóm, dedinské vily, zámky, verejné budovy, radnice, školy). Verejný priestor obohatený o záhrady a fontány (vzťah k prírode). Schodisko sa stáva samostatným architektonickým prvkom.
• Dekoratívne prvky: Arkády, pilastre (stĺpy s dekoračnou funkciou), sgrafitá, štukatérske ozdoby. Okná jednoduchých tvarov (klenbový, architrávový typ). Stĺpy prebraté z antiky (dórsky, iónsky, korintský).
• Ideál: Pevne ohraničený a ucelený priestor, stavebná hmota. Pôsobí dojmom konštrukčnej istoty, pokoja a rovnováhy. Tvarovo určitá, ľahko zrozumiteľná a tektonická. Jasne vyjadrené nosné a nesené prvky. Stavby s ľudskou mierkou. Prevláda horizontalita, do popredia záujmu stena.
• Teória architektúry: Leon Battista Alberti, inšpirácia Vitrúviom („10 kníh o architektúre“).

Periodizácia a príklady:

1. Raná renesancia:

• Filippo Brunelleschi (1377-1446): Zakladateľ ranej renesančnej architektúry vo Florencii (zlatník, sochár, teoretik). Prevzal vedenie stavby florentského dómu Santa Maria del Fiore, navrhol 8-bokú dvojplášťovú kupolu (rozpätie 40 m) – postavená bez lešenia. Navrhol kostol San Lorenzo pre Mediciovcov (3-loďová bazilika) s plochým kazetovým stropom a kupolou na pendantívoch.

2. Vrcholná renesancia:

• Donato Bramante (1444-1514): Predstaviteľ vrcholnej renesancie v Ríme (monumentálnosť, veľkoleposť, bohatosť). Príklady: Tempietto di San Pietro (centrálny kruhový pôdorys), Chrám sv. Petra (grécky kríž so 4 malými kupolami a jednou ústrednou – prvý návrh, začiatok stavby).
• Michelangelo Buonarroti (1475-1564): Maliar, sochár, architekt, básnik (najväčší renesančný umelec, vzor do 18. storočia). Príklady: Palazzo Farnese, Chrám sv. Petra v Ríme (prevzal stavbu po Raffaelovi, návrh kupoly).
• Chrám sv. Petra v Ríme: Stojí na hrobe apoštola Petra. Stavať ho začal Bramante (grécky kríž s kupolami), pokračoval Raffael, Michelangelo (navrhol kupolu). Giacomo della Porta dokončil stavbu a zvýšil kupolu. Carlo Maderna dotvoril priečelie. Gian Lorenzo Bernini vytvoril námestie so stĺpovou kolonádou (oválny pôdorys, egyptský obelisk, 4 rady toskánskych stĺpov).

3. Manierizmus (neskorá renesancia): Odchýlky od klasického renesančného slohu, jemný prechod k baroku.

• Andrea Palladio (1508-1580): Architekt, teoretik, staviteľ (jeden z najväčších). Pôsobil v Benátkach, zameriaval sa na presnú interpretáciu klasickej antiky. Hlavné rysy: symetrickosť priečelí, stavba ako súčasť prírody (palladianizmus). Najznámejšie dielo: Villa Rotonda. V Benátkach postavil kostoly San Giorgio Maggiore a il Redentore.

Renesančné sochárstvo:

• Druhy: Plastika, skulptúra.
• Typy: Dekoratívna (kamenárska výzdoba portálov, oltárnych sôch, náhrobkov), figurálna (voľná socha a súsošie na námestiach a nádvoriach), podobizne (jazdecký pomník, portrét, celá postava).
• Materiál: Carrarský mramor, kov, drevo, farebná glazovaná terakota.
• Námety: Mytologické, náboženské, svetské.
• Funkcia: Reprezentatívna, ozdobná (sochy zdobili fontány a záhrady).
• Hlavný záujem: Štúdium anatómie, proporcie tela v rôznych postojoch, návrat k antike.

Príklady:

1. Raná renesancia (Florencia):

• Lorenzo Ghiberti (1378-1455): Započal renesančné sochárstvo. Víťaz súťaže na východné bronzové dvere baptistéria vo Florencii („Rajská brána“ – reliéfna výzdoba s plastickosťou, perspektívou, ilúziou maliarskych efektov, výjavy zo Starého zákona s antickou architektúrou).
• Andrea del Verrocchio (1435-1488): Sochár, zlatník, maliar (učiteľ Leonarda da Vinciho). Pracoval pre Mediciovcov. Zameriaval sa na ornamenty, drapérie a výrazy tváre. Príklady: Dávid, jazdecký pomník, portrétne busty Mediciovcov.
• Donatello (Donato di Niccolo di Betto Bardi, 1386-1466): Najvýznamnejší sochár ranej renesancie. Zobrazoval najmä mužov, vytvoril si vlastný štýl (dokonalá štúdia anatómie), vyznával slobodu umeleckého prejavu. Príklady: Dávid (naivný, pôvabný), Jazdecký pomník, socha sv. Marka.

2. Vrcholná renesancia:

• Snaha: Nenapodobňovanie skutočnosti, znalosť anatómie ako základ originality, odklon od prírody, „zviditeľnenie seba samého“. Novinka: dramatickosť scény, expresívne zvýraznenie emócií v tvári, reč tela, expresivita v drapérii.
• Michelangelo Buonarroti (1475-1564): Sám seba považoval najmä za sochára (vzorník pre sochárov 18.-19. storočia). Mužské telo považoval za symbol krásy, ženám dával mužské proporcie. Chcel vynikať, nikdy nebol spokojný. Vykrútené postavy nazval „figura serpentinata“. Príklady: Opitý Bacchus (porušil klasický kontrapost), Dávid (mladý bojovník, sloboda), Mojžiš (pre hrobku Júliusa II.), náhrobky Mediciovcov (manieristické prevedenie: dynamizmus, expresivita, umelecký subjektivizmus, duchovný obsah).

3. Manierizmus:

• Benvenuto Cellini (1500-1571): Dvorný sochár, zlatník, maliar. Výrazný manieristický štýl (až ranobarokový, gýčový). Prevládajú menšie sochy. Príklady: Bronzová socha Persea, soľnička pre Františka I.

Renesančné maliarstvo – prehľad štýlov:

• Namiesto dosiek sa začína používať plátno, nová forma nástennej maľby.
• Rozširuje sa olejomaľba, krajina v obrazoch, prvýkrát sa zobrazuje akt (nahota ako estetická krása).
• Využíva symetriu, rovnostranný trojuholník ako kompozičný ideál, harmónia všetkých prvkov.
• Prevláda realizmus na základe pozorovania prírody, racionalistické chápanie kompozície, perspektívy, proporcií.
• Štúdium antiky, anatómia ľudského tela (hľadajú sa ideálne miery).
• Zmyslová skúsenosť spojená s vedou – vzdušná perspektíva (ilúzia priestoru, teplé farby bližšie, studené ustupujú).
• Aplikácia matematiky do harmónie obrazu. Kresbová štúdia prírodných detailov, najmä ľudského tela (plastická modelácia, pohyb, gestikulácia, mimika, psychika).
• Druhy: Nástenná maľba (fresky), dosková maľba.

Príklady:

1. Raná renesancia:

• Masaccio (1401-1428): Pôsobil vo Florencii, priekopník renesančného maliarstva. Jeden z prvých umelcov, ktorý využíval svetlo a tieň, gestá, mimiku. Príklady: „Vyhnanie z raja“ (prvý realistický obraz nahého človeka), „Peniaz Dane“ (široká naturalistická krajina, umiestnený zdroj svetla, prirodzený pohyb postáv, modelácia drapérie). Fresky v kaplnke Brancacciovcov vo Florencii.
• Sandro Botticelli (1444-1510): Florentský maliar a zlatník. Pracoval pre Mediciovcov, podieľal sa na výzdobe Sixtínskej kaplnky. Vyzdvihoval dekoratívnosť a ornament, maľoval nahotu, mytologické a kresťanské námety. Dynamiku dotváral drapériou, postavy dával do pohybu. Krajina je dominantnou scénou. Príklady: „Zrodenie Venuše“, „Primavera“ (Venuša ako symbol humanity). Fresky pre Sixtínsku kaplnku.
• Pietro Perugino (1445-1523): Maľoval všade. Najvýznamnejšie diela: fresky v Sixtínskej kaplnke a na strope pápežského paláca. Výrazne ovplyvnil renesančné umenie perspektívnym videním. Dokonalá architektúra v perspektíve, ktorá dotvára rovnováhu a proporcie postáv v popredí. Príklad: „Kristus podávajúci kľúče sv. Petrovi“.
• Andrea Mantegna (1430-1506): Majster perspektívnych skratiek. Dokonalá ilúzia priestoru (výzdoba stropu v Palazzo Ducale – vzor pre barokových umelcov). Príklad: „Plač nad mŕtvym Kristom“.

2. Vrcholná renesancia:

• Leonardo da Vinci (1452-1519): Maliar, sochár, architekt, vedec („homo universale“). Nestálosť, skúmanie prírody (botanika), optika (vzdušná perspektíva, gradácia svetla = sfumato = rozptýlené svetlo, plynulý prechod do tieňa = šerosvit). Maliarstvo považoval za nadradené. Príklady: „Dáma s Hranostajom“ (preniknutie do ľudskej psychológie), „Posledná večera“ (olejové tempery zle reagovali s podkladom, ilúzia priestoru podporená svetlom, ktoré prúdi troma priehľadmi, aureola okolo Kristovej hlavy), „Mona Lisa – La Gioconda“ (vycibrenosť techniky sfumata, tajomný úsmev).
• Michelangelo Buonarroti (1475-1564): Maliar (najmä fresky na strope Sixtínskej kaplnky – 4 roky). Výzdoba sa začína „Stvorením sveta“, potom „Prvý hriech“ a „Vyhnanie z raja“. V jeho freskách dominuje nahota, dynamika, postavy v rôznych uhloch, „figura serpentinata“. Na príkaz Pavla III. vyzdobil oltárnu stenu „Posledný súd“ (vyčítaná nahota, neskôr zahaľované časti tiel). Predznamenal barok, inšpiroval sa súsoším Laokoóna.
• Raffael Santi (1483-1520): Najvýznamnejší vrcholný maliar renesancie. Učil sa u Perugina (perspektíva architektúry v pozadí), inšpiroval sa Michelangelom. Dokonale zachytával emócie, drámu, dynamiku, gestá, výrazy postáv. Maľoval madony v plnej veľkosti, v krajine (pyramídové zoskupenie postáv). Portréty do polovice postavy (voľnejší postoj). Príklady: „Aténska škola“ (alegória filozofie oproti „Dišpute“ – alegória teológie, v strede Platón a Aristoteles), „Madonna Sixtínska“.
• Giorgione (1477-1510): Syn vidieckeho šľachtica z Benátok. Miloval život, ženy a hudbu. Ovplyvnený Bellinim, Leonardom, Mantegnom. Prínosom je osobitý štýl sfumata (živšie svetlá a tiene). Moderné chápanie krajiny ako súčasť motívu s dušou. Prevláda myšlienka nad formou. Príklady: „Odpočívajúca Venuša“, „Búrka“ (príroda tu má prvýkrát moc zasiahnuť do života človeka), „Koncert v prírode“.

Manierizmus (prechod medzi renesanciou a barokom)

Benátski maliari (Veronese, Giorgione, Tizian, Tintoretto) nehľadali inšpiráciu v antickom maliarstve, ale v láske k ľudskému životu v krajinách žiariacich svetlom a vo voľnej kráse. Od polovice 15. storočia sa benátske maliarstvo postupne oslobodzovalo od byzantského umenia.

• Tizian (1485-1576): Pôsobil v Benátkach, stelesnenie talianskej renesancie, najskvelejší kolorista. Často nechával obrazy rozpracované. Striedali sa všetky žánre (podobizne, náboženské obrazy, pohanské alegórie). Z Dolomitov prišiel do Benátok, do dielne Belliniovcov. Ovplyvnený Dürerom. Obrazy sa vyznačujú farebnosťou ladenou do jedného základného tónu. Plnosť tvarov, voľný pohyb. Príklady: „Venuša z Urbína“ (mytologická téma ako zámienka pre nahú ženu), Danae, skupinový portrét „Pápež Pavol III. so synovcami“. Úsilie o prehĺbené štúdium a psychologické vystihnutie indivídua.
• Paolo Veronese (1528-1588): Syn sochára z Verony. Učil sa u Antonia Badila. V raných prácach napodobovanie Tiziana. Využíval skúsenosti manierizmu, čisté farebné škály, iluzívna architektúra. Príklady: „Svadba v Káni“ a „Hostina v dome Leviho“ (variácie na Poslednú večeru, preplnené postavami, predzvesť baroka).
• Tintoretto (1518-1594): Význam jeho diela spočíva v syntéze Michelangelovej a Tizianovej farebnosti, dramatičnosti ranobarokových princípov a manieristického skreslenia/zoštíhlenia tvarov. Považovaný za priekopníka baroka. Dynamický, temperamentný človek. Rovesníci ho nepovažovali za rovného Tizianovi a Veronesemu. Jeho vplyv siaha k impresionistom. Vraj pracoval v dielni Tiziana. Život strávil v Benátkach. Obrovský tematický záber (biblické príbehy, legendy, mytologické, alegorické, historické výjavy, portréty). Anatómiu študoval na Michelangelových kópiách. Obrazy maľoval spontánne bez prípravných štúdií. Príklady: „Zázrak sv. Marka“, „Mars a Venuša prekvapení vulkánom“, cyklus obrazov k Legende sv. Marca („Ukladanie zostatkov sv. Marca do hrobu“).

Renesancia v ostatných krajinách Európy:

• Španielsko: El Greco (Domenico Theotokopulos, 1541-1614) – narodil sa na Kréte, učil sa u Tiziana v Benátkach, pôsobil v Tolede. Študoval byzantské ikony. Výrazný dramatický a expresionistický rukopis s prvkami manierizmu. Fantazijný, prehnaný dej, postavy otočené k divákovi ako na divadelnej scéne. Netypický, do očí bijúci kolorit. Vyberal si náboženské námety pre stupňovanie zázračnosti a vypätosti (apokalypsy, zmŕtvychvstanie, pohreby). Neskôr vzor pre umelcov ako Picasso, Pollock. Príklady: „Pohreb grófa Orgaza“, „Pohľad na Toledo“.
• Nizozemsko (Holandsko): Pieter Brueghel st. (1525-1569) – viera v nadpozemské sily, démonov a čarodejníc. Maľoval v štýle Hieronyma Boscha, krajiny a satirické výjavy, malé postavičky (utekajúce, bojácne, vystrašené, choré, škaredé). Zobrazoval zlo a tresty, dej zasadzoval do dediny. Námety: povery a surrealistické vízie. Nový štýl a rozmer krajine a dedinskému životu. Nezobrazoval len ilustratívne krajinky, ale krajiny pulzujúce životom a citom. Príklady: „Babylonská veža“, „Holandské príslovia“.
• Nemeckí renesanční majstri: Albrecht Dürer (1471-1528) – jeden z najväčších maliarov a mysliteľov v Nemecku (pôsobil v Norimbergu). Vzdelaný, veľa cestoval, otvorený novým veciam. Prirovnávaný k Da Vincimu, Michelangelovi. Okrem maľby sa zaoberal grafikou (rytiny aktov, anatómia, zvieratá, rastliny). Snažil sa o dokonalú kompozíciu, perspektívu, atmosféru. Námety: krajiny, alegorické a mytologické postavy, reformácia, portréty. Venoval sa aj teórii umenia („Štyri knihy o proporciách“, „Náuka o upevňovaní“).
• Grafiky: Cyklus drevorezov „Apokalypsy“ (najlepšie zobrazenie tohto námetu, kniha s textom a vyobrazením sv. Jána). Obohatil drevorezy o odstupňované valéry a šrafovanie. Vrchol: medirytiny „Melanchólia“, „sv. Hieronym“, „Rytier, smrť a diabol“.
• Portréty: Jeho autoportrét (čelný pohľad v symetrickom postoji) bol nevídaný (vyhradený pre Krista).

Barok (koniec 16. storočia – polovica 18. storočia) – prehľad baroka

Barok (z fran. baroque – divný, z gréc. báros – hojnosť, zo špan. – perla nepravidelného tvaru) je prepjatý, preplnený, prezdobený, presahujúci mieru dobrého vkusu. Vznikol v Taliansku (prvenstvo Michelangelovi), vychádza z renesančných manieristov. Prvé barokové diela vznikajú v maliarstve, neskôr v sochárstve a architektúre.

Hlavné znaky baroka:

1. Opak renesancie.
2. Disharmonický.
3. Dynamický.
4. Iracionálny.
5. Nadprirodzený – fantazijný.
6. Popierajúci hmotu – ilúziu stavia proti skutočnosti.

Periodizácia v Taliansku:

1. Raný barok (1590-1625).
2. Vrcholný barok (1625-1675).
3. Neskorý barok (1675-1750).

Architektúra – barok v Európe:

• Druhy, typy a architektonické prvky sa rozvinuli z renesančnej architektúry.
• Prvky: Okná oválne alebo lichobežníkové, zložito členené. Stavby členené inak zvonku a inak zvnútra (barokový dualizmus). Steny zbavené plošnosti – dynamické tvary ríms, pilastrov, stĺpov, konvexné a konkávne tvary.
• Kupola: V sakrálnej architektúre zostáva ako symbol nebeskosti, priblíženia k Bohu.
• Svetská architektúra: Vily, zámky, fontány, paláce (pápežské rody Barberini, Borghese, Pamphili). Priečelia palácov nie sú harmonické, ale usporiadanie pôsobí chaoticky, nepremyslene.
• Sakrálna architektúra: Chrámy, kostoly. Renesančný kruhový pôdorys nahradil oválny barokový kruh. Stavby pôsobia iracionálnym, neusporiadaným dojmom, pôdorys je premyslený a vyrátaný (ovál, 5-cípa hviezda, lichobežník). Chrámy sú priestrannejšie, otvorenejšie (zmena z individuálneho rozjímania na bohoslužby).

Architekti:

• Taliansko:
• Carlo Maderna: Dokončil Chrám sv. Petra vo Vatikáne (priečelie). Prvá čisto baroková stavba: Palazzo Barberini. Palazzo Borghese.
• Pietro da Cortona (1596-1669): Priečelie kostolov sv. Martiny v Ríme, Santa Maria della Pace.
• Gian Lorenzo Bernini (1598-1680): Vynikal ako sochár aj architekt. Kolonáda pred Chrámom sv. Petra vo Vatikáne (oválny pôdorys, egyptský obelisk, 4 rady toskánskych stĺpov ako symbol cirkvi). Fontána 4 riek (alegorické postavy riek: Dunaj, Níl, Ganga, La Plata). Priečelie paláca Barberini.
• Francesco Borromini (1599-1667): Berniniho súper, Madernov synovec. Popieral klasickú renesanciu, navrhoval zložité komplexy. Najdôležitejší architekt Ríma. Príklady: S. Ivo della Sapienza (univerzitný kostol), S. Carlo alle Quattro Fantane, Palazzo Barberini (schodisko).
• Guarino Guarini (1624-1683): Architekt Turína. Navrhoval zložitejšie a prepracovanejšie komplexy ako Borromini. Inšpiroval sa moslimskou architektúrou. Pracoval s kameňom aj tehlou. Stavby pôsobia moderne. Príklady: San Lorenzo v Turíne, Palazzo Carignano.
• Francúzsko (klasicizujúci barok): Reprezentuje absolutistickú monarchiu. Stavba nových kostolov spojená s jezuitmi. Architekti: Jacques Lemercier (Kostol Sorbony), Francois Mansart (manzardová strecha), Louis Le Vau (Louvre, Versailles). Príklady: Invalidovňa (Jules Hardouin Mansart), Louvre, Versailles (zámoček Ľudovíta XIII., rozšíril Ľudovít XIV., Louis Le Vau, Jules Hardouin Mansart – Zrkadlová galéria).
• Anglicko (klasicizujúci charakter, palladianizmus): Christopher Wren (po požiari Londýna 1666 viedol prestavbu mesta). Postavil 51 nových kostolov a novú Katedrálu sv. Pavla (1673-1710) – protestantský protipól Chrámu sv. Petra v Ríme (centrálny pôdorys s vysokou kupolou, predĺžený).
• Rakúsko: Johann Bernhard Fischer von Erlach (zámok Schonbrunn).
• Slovensko: Počiatky baroka spojené s protireformáciou (jezuiti). Vyvrcholil 1670-1740, doznieval do konca 18. storočia. Prvá baroková stavba: univerzitný kostol v Trnave (typ Il Gesú – jednolodie s bočnými kaplnkami) – vzor pre jezuitké kostoly v Trenčíne, Košiciach, Skalici, Banskej Bystrici. Vrcholná baroková architektúra po Szatmárskom mieri (1711). Príklad: trinitársky kostol v Bratislave (1717-1727) – centrálna stavba s eliptickým vnútorným priestorom. Významný architekt Franz Pilgram (Alžbetínsky kostol v Bratislave, kláštorný kostol v Jasove 1748-1766).

Barokové sochárstvo:

• Materiál: Mramor, bronz.
• Druhy: Plastika, skulptúra.
• Typy: Súsošia, fontány, baldachýny.
• Námety: Biblické, náboženské, mytologické.
• Funkcia: Sochárske diela boli neoddeliteľnou súčasťou architektúry, tvorili jeden celok.
• Hlavné znaky: Znázornenie postavy v pohybe, snaha vystihnúť duševný stav, výrazná mimika tváre (smútok, radosť, strach, bolesť, rozkoš), gestá (otváranie do priestoru).
• Gian Lorenzo Bernini (1598-1680): Najvýznamnejší a najslávnejší sochár všetkých dôb (posledný génius klasických umelcov). Inšpiroval sa antickými sochami a Michelangelom. Nádherné vykreslenie dramatickosti postáv. Príbeh sa odohráva priamo pred očami diváka (zmrazenosť postáv v najdôležitejšom okamihu). Zobrazuje svätcov, biblické postavy v utrpení či extáze. Zákazky pre pápežov a kardinálov (portréty). Inovatívny v zobrazovaní pohybu a scény. Súsošia akoby levitovali. Vyberal si výjavy poukazujúce na psychiku postáv. Príklady: Sv. Vavrinec opekaný na rošte, Extáza Sv. Terézie.

Barokové maliarstvo – prehľad maliarov:

• Michelangelo de Merissi – Caravaggio (1571-1610): Jeden z najrevolučnejších maliarov. Jeho výtržnosti a tajomné príbehy života sa odrážajú v obrazoch. Často maľoval sám seba. Využíva tenebrizmus (temnosvit), prudké striedanie svetla a tieňa („divadelné nasvietenie“ postáv), čím umocňuje dramatickosť. Inovátor: odklon od zaužívaných konvencií. V náboženských témach používa obyčajných ľudí (chudáci, prostitútky) ako predlohy pre Krista, Pannu Máriu, svätcov a situuje ich do netradičných miest (krčma, ulica). Maľuje zátišia (košíky s ovocím, kvety) a dáva im rovnakú dôležitosť ako portrétom. Mytologických bohov nestvárňuje pekne a dôležito, ale ako obyčajné bytosti (Bakchus). Postavy sú pekné aj škaredé zároveň.
• Španielsko:
• Diego Velázquez (1599-1660): Nadviazal na manierizmus a Caravaggia, ovplyvnil ho aj Tintoretto. Maľoval náboženské a svetské témy, ťažiskom portréty. Dvorný maliar na kráľovskom dvore v Madride. Študoval v Ríme. Expresionistické, nedokončené ťahy štetca (protoimpresionizmus). Oceňovala sa „nedokončenosť“ obrazov (tvary naznačené farebnými škvrnami). Okrem kráľovských portrétov maľoval dvorných bláznov a trpaslíkov (umelecky najhodnotnejšie, neidealizoval ich). Počas cesty do Talianska namaľoval portrét pápeža Inocenta X. (vyniká zachytením podoby aj povahy). Príklad: „Dvorné dámy“ (1656) – vrcholné dielo, zobrazuje maliara pri práci na portréte kráľovského páru (odraz v zrkadle).
• Holandsko:
• Peter Paul Rubens (1577-1640): Vyučil sa v Antverpách, cestoval do Talianska (1600-1608). Po návrate sa stal dvorným maliarom a diplomatom. Dve manželky ako modely. Spočiatku ovplyvnený Caravaggiovým temnosvitom, prešiel k jasnej farebnosti. Viedol veľkú dielňu. Dynamické mnohofigurálne kompozície, kypré ženské postavy, farebný kolorit. Príklady: „Únos Leukyppových dcér“, „Tri grácie“, autoportrét.
• Anthonis Van Dyck (1599-1641): Posledných 10 rokov života ako dvorný maliar anglického kráľa v Londýne. Vynikal ako portrétista (zakladateľ aristokratického portrétu). Príklad: „Karol I. na poľovačke“.
• Rembrandt van Rijn (1606-1669): Žil v Amsterdame. Maľoval portréty, mytologické aj náboženské námety (často zo Starého zákona). Slávne obrazy: „Hodina Anatómie doktora Tülpa“, „Nočná hliadka“ (skupinový portrét streleckého cechu). Realizmus a hlboká ľudskosť. V neskorších prácach náznakovosť prostredníctvom farebných škvŕn. Zanechal okolo 800 obrazov, 300 grafických listov, 2000 kresieb, cez 60 autoportrétov.
• Frans Hals (1582/83-1666): Jeden z najlepších portrétistov. Takmer celý život v Haarleme. Portréty sa vyznačujú živosťou a uvoľneným rukopisom. Príklady: „Veľký pijan“, „Cigánka“. Na konci života maľoval skupinové portréty v starobinci (tmavá farebnosť, dotyky širokého štetca vo veľkých škvrnách). Rýchly a expresívny rukopis.
• Jan Vermeer van Delft (1632-1675): Takmer všetky jeho obrazy zobrazujú výjav pri okne v meštianskej izbe. Často jedna osoba (žena, dievča) pri pokojnej činnosti. Atmosféra pokojná, meditatívna, bez dramatickej akcie. Najdynamickejším prvkom je svetlo prenikajúce zľava cez okno. Príklady: „Mliekarka“, „Pohľad na Delft“, „Dievča s perlou“.
• Francúzsko: Georges de la Tour (maľoval náboženské témy ako nočné výjavy osvetlené sviečkou). Claude Lorrain (väčšinu života v Taliansku, námetom krajina s architektúrou a figurálnou štafážou). Príklady: „Mliekarka“, „Pohľad na Delft“, „Dievča s perlou“.
• Charles Le Brun: Dvorný maliar Ľudovíta XIV., zodpovedný za výzdobu Versailles. Riaditeľ kráľovskej manufaktúry na tapisérie Gobelins a riaditeľ Akadémie. Maľoval náboženské, mytologické a alegorické obrazy a fresky, navrhoval tapisérie, sochy aj nábytok.

Rokoko (začiatok 18. storočia – polovica 18. storočia)

Rokoko (z fran. rocaille – kamenná ozdoba, rokaj – motív v tvare C, S, koralového rázu) je dekoratívny, hravý, bezobsahový štýl. Rozvinulo sa vo Francúzsku za vlády Ľudovíta XV., v ostatných územiach Európy v rôznych časových obdobiach. Najviac sa uplatnilo v dekoratívnom a úžitkovom umení.

Architektúra – rokoko v Európe:

• Znaky: Jednoduchší exteriér, prezdobený interiér. Interiér: veľké okná, zrkadlá, svetlé priestory, prezdobené pilastre, steny a klenby dekorované ornamentami a štukami. Vplyv čínskeho umenia, využívanie zlatej farby. Rozvoj architektúry záhrad a parkov.
• Pamiatky: Versailles – Francúzsko.

Maliarstvo – charakteristika:

• Maliari sa zaujímali o drobné, prirodzené veci (milostné dobrodružstvá). Žena bola námetom rozkoše, potešenia, krehkého erotizmu. Napudrované tváre a výstavné účesy, pastelové tóny. Obrazy pôsobia bezstarostne, ničnerobením, oddychom v parkoch a záhradách.
• Francúzsko:
• Antoine Watteau (1684-1721): Prvý rokokový maliar. Hlavní hrdinovia: herci z divadla, situovaní do prírody, parkov a záhrad. Hlavná idea: láska, oslava človeka, pominuteľnosť. Námety: oslava lásky, jari. Rukopis: krehkými ťahmi štetca zachytáva pominuteľnosť, okamih, maľby zo škvŕn.
• François Boucher (1703-1770): Osobný maliar Madame de Pompadour, hlavný maliar na kráľovskom dvore Ľudovíta XV., riaditeľ akadémie. Dekoratér, zdobil interiéry šľachticov pastelovými maľbami. Mytologické a alegorické výjavy. Maľoval aj svoju ženu a deti (intímne portréty). Obrazy s erotickým nábojom.
• Jean-Honoré Fragonard (1732-1806): Ovplyvnený Boucherom, študoval v Taliansku u Tiepola. Zmysel pre detail a impresionistické ťahy štetca. Obrazy sú galantné, jednoduché. Maľoval portréty svojho syna, ženy a milenky Ľudovíta XV. Najznámejšie dielo: „Hojdačka“.
• Taliansko:
• Giovanni Battista Tiepolo (1696-1770): Predstaviteľ benátskej barokovej školy, taliansky freskár. Zobrazuje alegorické a náboženské výjavy. Freskové maľby zdobia sakrálne a svetské stavby. Vytvára ilúziu priestoru, spája krajinu s architektúrou. Pastelová živá farebnosť. Maľby dynamické, postavy často levitujú. Považovaný za nového Veroneseho.

Klasicizmus (druhá polovica 18. storočia) – klasicistické umenie

Klasicizmus (classicus – lat. vynikajúci, modelový) vzniká vo Francúzsku ako reakcia na subjektivizmus baroka a rokoka. Je to objektívny sloh založený na racionalizme presných prvkov a motívov (René Descartes: „Myslím, teda som“). Ideálom je verné napodobňovanie antiky a prírody, vzdávanie holdu antickému umeniu (podpora umenia pramenila z vedy, archeologických vykopávok – Pompeje). Preniká do všetkých druhov umenia. Vyniká strnulým akademizmom (verné realistické napodobovanie prírody a človeka). V období Napoleona Bonaparte nazývaný aj empír.

Architektúra – klasicizmus prehľad:

• Hlavné znaky: Dôraz na symetriu, geometriu a pravidelnosť. Nadväznosť na antiku (rovné línie, tympanony, antické stĺpy).
• Funkcia: Reprezentatívna, prejavuje sa hlavne v svetskej architektúre.
• Urbanizmus: Nový regulačný plán, vznik námestí a dlhých ciest.
• Svetská architektúra: Dokonale upravené parky a záhrady, banky, monumentálne víťazné oblúky, stĺpy a brány.
• Sakrálna architektúra: Kostoly.

Príklady:

• Francúzsko:
• Panteón (1764, Jacques-Germain Soufflot): Kostol na pôdoryse gréckeho kríža, zaklenutý kupolou, portikus takmer identický s talianskym antickým Pantheónom. Od roku 1885 mauzóleum (V. Hugo, Voltaire).
• Triumfálny oblúk: Víťazstvo bitky pri Slavkove – inšpirácia talianskym oblúkom Septima Severa v Ríme.
• Anglicko: Národná galéria v Londýne (1883, William Wilkins) – v štýle gréckej stavby s korintskými stĺpmi.
• Nemecko: Brandenburská brána v Berlíne (1793, Carl Gotthard Langhans).

Sochárstvo – klasicizmus prehľad:

• Opäť vyniká kult antiky. Strediskom Rím. Napodobovanie starých antických majstrov (Feidias, Skopas).
• Antonio Canova (1757-1822): Najvýznamnejší sochár. Vzorom rímsko-helenistická skulptúra. Uplatňoval antickú mytológiu, považovaný za obnoviteľa klasickej krásy antického umenia. Vytváral podobizne a náhrobky pre Napoleona a jeho rodinu.
• Bertel Thorvaldsen (1770-1844): Dánsky sochár tvoriaci v Ríme. Neosobný rukopis – diela bez duše, tvrdé, inšpirované klasickým gréckym sochárstvom (oči bez zreničiek).

Maliarstvo – klasicizmus prehľad:

• Jacques Louis David (1748-1825): Študoval v Ríme antické sochárstvo a renesančných majstrov. Člen francúzskej akadémie. Politicky angažovaný. Zobrazoval námety z gréckych a rímskych dejín, grécku mytológiu a aktuálne historické udalosti (revolúcia, smrť, prísaha, napoleonské obdobie). Obrazy charakteristické antickými postavami a inventárom. Príklady: „Únos Sabiniek“, „Napoleonova korunovácia“, „Sokratova smrť“. „Prísaha Horatiovcov“ – prvé klasicistické maliarske dielo. „Zavraždený Marat“ – najrealistickejšie a najdramatickejšie dielo.
• Jean-Auguste-Dominique Ingres (1780-1860): Veľký maliar a kresliar. Námety: grécka mytológia, historické žánre, portréty, ženské akty. Oslavoval krásu ženského tela v diele „Turecký kúpeľ“. Inšpiroval sa Leonardom da Vincim, Vermeerom van Delftom.

Často kladené otázky (FAQ) o európskych umeleckých obdobiach

Ako sa menili umelecké obdobia Prehľad?

Umelecké obdobia sa menili v závislosti od politických, hospodárskych, spoločenských a kultúrnych zmien. Zatiaľ čo románsky sloh bol silne viazaný na cirkev, gotika priniesla vymanenie sa z anonymity a renesancia zas dôraz na človeka a vedu. Barok bol reakciou na renesanciu a rokoko hravým štýlom, zatiaľ čo klasicizmus sa vracal k antickým ideálom. Každé obdobie prinieslo nové techniky, námety a funkcie umenia.

Ktoré je najvýznamnejšie obdobie pre umenie Prehľad európskych umeleckých období?

Ťažko určiť jedno „najvýznamnejšie“ obdobie, pretože každé prinieslo prelomové inovácie. Renesancia je často považovaná za kľúčovú pre svoj dôraz na humanizmus a vedecký prístup k umeniu, ako aj pre diela majstrov Leonarda, Michelangela a Raffaela. Avšak gotika s katedrálami či barok s dynamickým prejavom sú rovnako prelomové a zásadné pre pochopenie umeleckého vývoja.

Aké sú hlavné rozdiely medzi renesanciou a barokom?

Renesancia zdôrazňovala harmóniu, racionalizmus, symetriu a klid, pričom sa inšpirovala antickými ideálmi. Barok bol naopak dynamický, plný emócií, dramatickosti, ilúzií a asymetrie. Kým renesančné umenie hľadalo rovnováhu a zdržanlivosť, barok sa snažil ohromiť a pôsobiť na zmysly diváka, často s cieľom posilniť vplyv cirkvi a absolutistických panovníkov.

Kto bol Majster Pavol z Levoče a prečo je dôležitý pre Prehľad európskych umeleckých období na Slovensku?

Majster Pavol z Levoče bol najvýznamnejší gotický sochár a rezbár pôsobiaci na Slovensku na prelome 15. a 16. storočia. Hoci nepoznáme detaily jeho života, jeho celoživotné dielo, Hlavný oltár v kostole sv. Jakuba v Levoči, je najvyšším krídlovým oltárom na svete a predstavuje vrchol neskorogotického sochárstva. Jeho diela sú ukážkou majstrovstva a prinášajú realistické znázornenie postáv a dôraz na detaily, čo ho radí medzi kľúčové postavy európskej gotiky na našom území.

Aké sú charakteristika postav v gotickom maliarstve?

V gotickom maliarstve boli postavy pôvodne zobrazené s náboženskou funkciou, často strnulo a bez silných emócií, dodržiavajúc ikonografické schémy. S postupným vývojom však dochádzalo k zľudšťovaniu námetov, umelci sa snažili o realistickejšie zobrazenie, čo sa prejavilo v detailnejších rysoch tváre, gestách a dokonca aj v prenikaní svetských prvkov. Napríklad v dielach Hieronyma Boscha vidíme postavy plné pesimizmu, melanchólie, zobrazujúce ľudské neresti, zatiaľ čo u Giotta di Bondone už badať snahu o realistickú maľbu a ilúziu priestoru, kde postavy pôsobia prirodzenejšie a majú výraznejšiu mimiku. Majster Pavol z Levoče sa tiež snažil o realistické a emotívne stvárnenie, často s prepracovanou drapériou. V neskorej gotike sa postavy stávali elegantnejšími a prejavovali širšiu škálu pocitov.