Ošetrovateľstvo: Dýchacie cesty, laryngitída a prvá pomoc

Pripravujete sa na skúšku z ošetrovateľstva alebo len hľadáte ucelené informácie o dýchacích cestách, laryngitíde a prvej pomoci? Tento článok vám poskytne komplexný prehľad anatómie a fyziológie horných dýchacích ciest, detailne popíše ochorenie laryngitída, jeho diagnostiku, liečbu a dôležité ošetrovateľské postupy. Zameriame sa aj na práva hospitalizovaného dieťaťa a základy kardiopulmonálnej resuscitácie (KPR) u detí. Získajte všetky kľúčové vedomosti pre vaše štúdium či prax v ošetrovateľstve.

Anatomický a Fyziologický Rozbor Dýchacích Ciest

Dýchacia sústava je životne dôležitá pre výmenu plynov. Funkčne ju delíme na dýchaciu rúru, ktorá privádza kyslík, a pľúca, kde dochádza k samotnej výmene plynov. Z anatomického hľadiska ju rozdeľujeme na horné a dolné dýchacie cesty.

Horné Dýchacie Cesty: Štruktúra a Funkcia

Horné dýchacie cesty zahŕňajú nosovú dutinu, nosohltan a hrtan. Ich úlohou je nielen transport vzduchu, ale aj jeho úprava pred vstupom do pľúc. Každá časť má svoje špecifické funkcie.

Nosová Dutina (Cavum Nasi)

Nosová dutina je ohraničená kostnými výbežkami a rozdelená nosovou priehradkou na dve polovice. Horizontálne ju ďalej členia nosové mušle na nosové priechody. Je prepojená s prínosovými dutinami (sínus maxillaris, frontalis, ethmoidalis, sphenoidalis).

Hlavné funkcie nosovej dutiny:

• Ohrievanie vzduchu: Silne prekrvená sliznica predhrieva vdychovaný vzduch na teplotu tela.
• Filtrácia: Kmitajúce riasinky zachytávajú mechanické nečistoty a mikroorganizmy.
• Zvlhčovanie: Na sliznici sa odparuje voda z hlienu, zvlhčujúca suchý vzduch.
• Čuch: Na povrchu sliznice sa rozpúšťajú pachové látky, dráždiace čuchové bunky.
• Ochrana: Lymfatické tkanivo v podsliznicovom väzive tvorí prvú bariéru proti infekciám.

Nosohltan (Nasopharynx)

Nosohltan je horný, lievikovitý úsek hltana, do ktorého prúdi vzduch z nosovej dutiny. Predstavuje „križovatku“ medzi dýchacími a tráviacimi cestami, oddelený od ústnej časti mäkkým podnebím a čapíkom.

Nachádza sa tu aj vstup do Eustachovej (sluchovej) trubice, ktorá spája nosohltan s dutinou stredného ucha a vyrovnáva tlak. V klenbe nosohltana je nosohltanová mandľa (Tonsila pharyngea), zhluk lymfatického tkaniva, ktorý slúži ako bariéra proti infekcii.

Hrtan (Larynx)

Hrtan má rúrkovitý tvar a plynule prechádza do priedušnice. Tvoria ho hrtanové chrupky, z ktorých najväčšia je štítna chrupka s výraznou vyvýšeninou (ohryzok). Pod ňou je prstienkovitá chrupka, na ktorú sa upínajú hlasivkové chrupky a hlasivkové väzy. Hrtanová príchlopka (Epiglotis) oddeľuje dutinu hrtana od hltana.

Funkcia hrtana:

• Tvorba hlasu: Nachádzajú sa v ňom hlasivky, ktoré umožňujú tvorbu zvuku.

Stavba Steny Dýchacích Orgánov

Stenu rúr a dutín dýchacích ústrojov tvoria tri základné vrstvy:

• Sliznica (mukóza): Je pokrytá cylindrickým riasinkovým epitelom. Riasinky kmitaním posúvajú hlien a zachytávajú mikroorganizmy a nečistoty.
• Podsliznicové väzivo: Obsahuje uzlíky miazgových buniek, ktoré tvoria ochrannú bariéru proti infekcii.
• Chrupkový alebo kostný skelet: Zabraňuje zúženiu dýchacích ciest.

Laryngitída: Príznaky, Diagnostika a Liečba

Laryngitída (zápal hrtana) je časté ochorenie dýchacích orgánov, najmä u detí vo veku od 6. mesiaca do 3. roku života, ale môže sa vyskytnúť aj v predškolskom či školskom období. Často sa objavuje v prechodných obdobiach (jar, jeseň) a v chladnom počasí (október-marec). Charakteristické je náhle zhoršenie stavu večer alebo v noci po miernych chrípkových ťažkostiach počas dňa.

Príčiny Laryngitídy

Laryngitídu môžu vyvolať rôzne faktory:

• Mikrobiálna infekcia: Najčastejšie vírusy, streptokoky a stafylokoky.
• Fyzikálne faktory: Chlad, prach, teplo.
• Chemické faktory: Plyny, výpary, cigaretový dym, žalúdočná kyselina (pri gastroezofageálnom refluxe), alkohol.
• Hlasová námaha.

Príznaky Laryngitídy: Na čo si Dať Pozor

Ochorenie je sprevádzané opuchom subglotickej oblasti (pod hrtanovou príchlopkou), ktorý zmenšuje priesvit hrtana. To vedie k typickým príznakom:

• Inšpiračný stridor: Pískanie pri nádychu (chraplavý zvuk), neskôr počas celého dýchania.
• Štekavý kašeľ: Suchý, dráždivý, záchvatový kašeľ, často spojený s pocitom dusenia.
• Chrapot: Čiastočná strata hlasu (dysfónia) až úplná strata hlasu (afónia).
• Dušnosť (dyspnoe) a zrýchlené dýchanie (tachypnoe).
• Bolesť hrdla pri prehĺtaní.
• Nepokoj, úzkosť, plač.
• Zvýšená telesná teplota: Zvyčajne do 38,5 °C.
• Zatuhovanie jugulárnej oblasti (časť krku nad hrudníkom).
• Cyanóza: Modré sfarbenie (pri edéme a zúžení sliznice hrtana).
• Malátnosť, únava, slabosť, bolesti svalov a kĺbov.
• Chrípkové príznaky, nádcha.

Diagnostika a Liečba Laryngitídy

Diagnostika sa opiera o kombináciu viacerých metód, kým liečba je prispôsobená príčine a závažnosti ochorenia.

Diagnostické Metódy

• Anamnéza, klinický obraz, fyzikálne vyšetrenie: Pohľad, posluch.
• Odber biologického materiálu: Krv (FW, KO, ABR, CRP), moč (chem. + sediment), výter z nosa a tonzíl (K+C na bakteriologické vyšetrenie).
• ORL vyšetrenie.

Možnosti Liečby

a) Režimové opatrenia:

• Pokoj na posteli, hlasový pokoj.
• Hydratácia dieťaťa (teplé nápoje).
• Zvlhčovanie vzduchu, chladný vzduch.

b) Farmakoterapia pri vírusových zápaloch:

• Symptomatická liečba: antitusiká, antihistaminiká (pri alergii), antipyretiká (pri horúčke), sedatíva (napr. Diazepam supp. pre nepokojné deti).
• Podporná liečba: Calcium chloratum i.v., lokálne olejové obklady (Priesnitzov obklad).

c) Farmakoterapia pri bakteriálnych zápaloch:

• Liečba ako pri vírusových, plus antibiotiká.
• Kortikoidy (napr. Hydrocortizon) pre protizápalový a protiedémový účinok.

d) Inhalácia:

• Fyziologický roztok, soli (Vincentka).
• Pri suchom kašli inhalácia (Adrenalín + Fyziologický roztok 1:4) podľa ordinácie lekára.

e) Podávanie kyslíka (O₂).

Komplikácie Laryngitídy

Najobávanejšou komplikáciou akútnych zápalov hrtana je dusenie s cyanózou (modré sfarbenie končatín a akrálnych častí tela). V takom prípade je nevyhnutná urgentná liečba.

Ošetrovateľská Starostlivosť a Bio-Psycho-Sociálne Potreby Dieťaťa s Laryngitídou

Starostlivosť o dieťa s laryngitídou vyžaduje komplexný prístup zohľadňujúci nielen fyzické, ale aj psychické a sociálne aspekty. Správna ošetrovateľská starostlivosť pomáha zmierniť príznaky a predchádzať komplikáciám.

Príjem a Monitoring Zdravotného Stavu

Dieťa je prijaté na detské oddelenie, pri zhoršení stavu na JIS. Kľúčový je neustály monitoring zdravotného stavu:

• Dýchanie: Kvalita, frekvencia, zvuky (inšpiračný stridor). Stupňujúci stridor signalizuje zúženie hrtana a priedušnice (opuch, spazmus).
• Kašeľ: Kvalita, produktivita, časový výskyt.
• Koža a sliznice.
• Fyziologické funkcie: Dýchanie, telesná teplota, pulz.
• Hypertermia: Sledovanie stavu vedomia, nástupu febrilných kŕčov. Podávanie antipyretík, sedatív (Diazepam per rectum) a sledovanie ich účinku.
• Bolesť pri prehĺtaní, správanie, celkový vzhľad.
• Okamžité hlásenie lekárovi pri zhoršení: zvyšovanie TT, chrapot, strata hlasu, nepokoj, cyanóza, dusenie.

Poloha, Aktivita a Prostredie

• Poloha: Vysoká Fowlerova poloha pre uľahčenie dýchania.
• Pokoj na posteli.
• Prostredie: Časté vetranie, izbová teplota cca 18°C, relatívna vlhkosť 95%, neprekurovať.
• Zvlhčovanie vzduchu: Pomocou zvlhčovača alebo vlhkého stanu (vlhká plachta cez postieľku).
• Kašeľ: Pri dráždivom štekavom kašli podávanie antitusík, inhalácie, pitná kúra z liečivých bylín (šalvia, tymián).
• Dušnosť a cyanóza: Podávanie O₂ podľa ordinácie lekára.

Zvládanie Bolesti

• Bolesť pri prehĺtaní: Zmiernenie kloktaním roztoku kuchynskej soli, záparu harmančeka/repíka, cmúľaním lokálnych antiseptík (napr. Septolete).
• Krčné obklady: Priessnitzov obklad (studená vlhká plienka, igelit, suchá plienka, šál) alebo teplý olejový zábal (slnečnicový/olivový olej na vatu, igelit, plienka).
• Hlasový pokoj: Pri dysfónii alebo afónii dieťa nehovorí, nekričí, nespieva.

Výživa a Tekutiny

• Akútne štádium: Nič per os, parenterálna výživa.
• Sledovanie: Príjem potravy a bilancia tekutín.
• Febrilita: Zvýšený príjem tekutín.
• Problémy s prehĺtaním/nechutenstvo: Šetriaca, ľahko stráviteľná, nedráždivá kašovitá strava (bez citrusov, korenených jedál, sladkostí).
• Mliečne výrobky: Neodporúčajú sa, pretože zahlieňujú.
• Hydratácia: Zvýšiť príjem tekutín podľa veku, zvlhčovať pery a sliznice.
• Lieky: Aplikácia a asistovanie pri podávaní liekov p.o., i.v., infúzií.

Starostlivosť o Vyprázdňovanie a Hygienu

• Vyprázdňovanie: U dojčiat a batoliat časté prebaľovanie, umývanie a ošetrovanie perianálnej oblasti na prevenciu zaparenín.
• Hygienická starostlivosť: Pri zvýšenom potení pravidelná hygiena kože, osobná a posteľná bielizeň. Poskytovať šetrne, s empatiou, primerane veku a stavu dieťaťa.

Spánok, Odpočinok a Psychika Dieťaťa

• Únava: Zabezpečiť pokojový režim, u malých detí prítomnosť rodiča.
• Sledovanie: Zvýšená ospalosť, únava, zmeny vedomia (príznaky hypoxémie).
• Zníženie strachu/úzkosti: Umožniť prítomnosť rodiča pri dieťati.
• Výkony: Obmedziť bolestivé a nepríjemné výkony na minimum.
• Vzťah: Vytvárať pozitívny vzťah, získať dôveru pokojným a láskavým prístupom.
• Príprava na výkony: Primerane veku dieťaťa, bez klamania. Postupovať účinne, šetrne, rýchlo.
• Zamestnávanie: Vekovo a stavu primerané aktivity na prevenciu hospitalizmu.

Zdravotno-výchovná Činnosť: Prvá Pomoc pri Laryngitíde Doma

Je dôležité poučiť rodičov o prvej pomoci pri laryngitíde, kým dorazí odborná pomoc:

• Upokojiť dieťa: Plač zvyšuje opuch hrtana a znižuje prívod vzduchu.
• Poloha: Uložiť dieťa do zvýšenej polohy alebo sedu.
• Chladný, vlhký vzduch: Zabezpečiť vdychovanie studeného vlhkého vzduchu, vetranie.
• Obklady: Priložiť Priessnitzov alebo teplý olejový obklad (nie horúci, skontrolovať teplotu).
• Monitoring: Sledovať telesnú teplotu a podávať tekutiny.
• Opakovaný výskyt: Pri opakovanom výskyte môže lekár ordinovať Rectodelt 100 mg op. per rectum (čapík) na doma.

Adaptácia na Nemocničné Prostredie a Hospitalizmus

Hospitalizácia je pre pacienta záťažová situácia. Stráca súkromie, mení sa jeho denný režim a musí sa prispôsobiť novým požiadavkám. Často pociťuje neistotu a strach z choroby. Ochorenie vždy naruší rovnováhu organizmu.

Adaptácia na Zmenené Podmienky

Adaptácia je schopnosť prispôsobiť sa zmeneným podmienkam vonkajšieho prostredia a vyrovnať sa s ich vplyvmi. Je vysoko individuálna a závisí od genetických dispozícií, výchovy, vzdelania, momentálneho fyzického a psychického stavu.

Faktory nepriaznivo ovplyvňujúce adaptáciu:

• Anonymita chorého: Označovanie číslom alebo chorobou namiesto mena.
• Nepresná informovanosť: Neúplné informácie alebo príliš veľa informácií naraz o vyšetrení, liečbe, ktoré si pacient nedokáže zapamätať.
• Nemocničná prevádzka a lekárske prostredie.
• Pobyt medzi ťažko chorými: Pohľad na iných pacientov v ťažkom stave, umierajúcich.
• Izolácia od bežného života: Pocit osamelosti, opustenosti, obmedzený styk s rodinou.

Maladaptácia a Hospitalizmus: Prejavy a Prevencia

Ak sa chorému nepodarí dobre adaptovať, vzniká maladaptácia (nesprávna adaptácia). Prejavuje sa pasivitou, strnulosťou, únavou, nezáujmom. Hospitalizmus je forma maladaptácie, silná negatívna reakcia na hospitalizáciu, častá u detí a starých ľudí, ak chýbajú výchovné podnety, citový kontakt a prostredie je chladné.

Prejavy Hospitalizmu u Detí

• Dojčatá a batoľatá: Zaostávanie vo vývoji, strata návykov (samostatne jesť, obliekať sa, pýtať sa na nočník), zhoršená reč.
• Citová stránka: Skľúčenosť, neustály plač, hnev, uzavretosť, mlčanlivosť. Často negativizmus (nereaguje na pokyny, robí opak).
• Staršie deti: Nechuť ísť domov – požívačnosť (lenivosť, pohodlnosť).
• Stereotypné kývavé pohyby, cmúľanie prstov, neartikulované zvuky.
• Regresia: Prejavy, ktoré nezodpovedajú veku (návrat do predchádzajúcej etapy vývoja).

Prejavy Hospitalizmu u Dospelých

• Ľahostajnosť, apatia, smútok, depresia.
• Nechutenstvo, nespavosť.
• Uzavretosť.
• Nervozita, agresia.

Prevencia Hospitalizmu u Detí

• Aktivita: Udržiavať deti v duševnej a telesnej aktivite primeranej veku a stavu.
• Zamestnávanie: Využívať detskú herňu, hračky, knihy.
• Prostredie: Izby pastelových farieb, obrázky na stenách, účelne zariadené prostredie.
• Vzdelávanie: Dopoludňajšie vyučovanie pre školákov, výchovná starostlivosť pre škôlkarov.
• Citový kontakt: Vytvárať citový kontakt, oslovovať dieťa menom, akým ho volajú doma.
• Komunikácia: Verbálna a neverbálna komunikácia.

Prevencia Hospitalizmu u Dospelých

• Príjem: Vľúdne, empatické správanie pri príjme, oslovovať pán/pani/slečna a priezviskom.
• Obmedzenie negatívneho vplyvu hospitalizácie.
• Prostredie: Izby pastelových farieb.
• Zamestnanie: Udržiavať chorého v dobrej duševnej pohode (čítanie, TV, pracovná terapia, pobyt na čerstvom vzduchu).
• Atmosféra: Vytvárať príjemnú atmosféru na oddelení.
• Komunikácia: Podávať informácie zrozumiteľne, primerane veku a overiť, či im porozumel.
• Rozhovory: Rozprávať sa s pacientom na témy, ktoré ho zaujímajú.
• Dôvera: Ak nie je čas, povedať to a sľúbiť návrat – sľub dodržať.

Práva Hospitalizovaného Dieťaťa: Charta a Jej Význam

Charta práv hospitalizovaných detí bola schválená na I. európskej konferencii v máji 1988. Zabezpečuje, aby boli potreby detí rešpektované aj v nemocničnom prostredí.

Kľúčové body Charty práv hospitalizovaných detí:

1. Deti sa prijímajú do nemocnice len vtedy, ak sa starostlivosť nedá poskytnúť doma alebo pri dennej hospitalizácii.
2. Deti majú právo mať pri sebe svojich rodičov alebo zástupcu.
3. Ubytovanie pre rodičov má byť zabezpečené a ich prítomnosť podporovaná.
4. Rodičia by nemali trpieť finančnou záťažou ani stratou zárobku kvôli pobytu s dieťaťom.
5. Aktívna účasť rodičov na opatere dieťaťa by mala byť podporovaná.
6. Deti aj rodičia majú právo na informácie zodpovedajúce ich veku a úrovni chápania.
7. Majú byť prijaté opatrenia na zmiernenie fyzického a emočného šoku. Rodičia majú právo na informačnú účasť pri všetkých rozhodnutiach.
8. Každé dieťa má byť chránené pred zbytočnou liečbou a výskumom. Deti sa majú ošetrovať spolu s deťmi rovnakých vývojových záujmov, nie na oddeleniach dospelých.
9. Deti majú mať podmienky na hry, oddych, vyučovanie a stimulujúce prostredie.
10. O deti sa má starať personál s adekvátnym vzdelaním a skúsenosťami, ktorý reaguje na ich fyzické, emočné a vývojové požiadavky.
11. Kontinuita starostlivosti má byť zabezpečená tímom.
12. S deťmi sa má zaobchádzať s taktom a porozumením, ich súkromie má byť rešpektované.

Meranie Telesnej Teploty: Metódy a Zásady

Meranie telesnej teploty je základným ošetrovateľským úkonom, ktorý poskytuje dôležité informácie o stave pacienta. Existuje viacero miest a metód merania.

Miesta Merania Telesnej Teploty

• V podpazuší (axilárne): Dobre tolerovateľné, preferované u dospelých, starších detí a dospievajúcich.
• V slabinovej ryhe (inguinálne): Napríklad pri zlomeninách alebo popáleninách horných končatín, v polohe v ľahu na boku.
• V konečníku (rektálne): U novorodencov a dojčiat (o 0,5 °C vyššia ako v podpazuší).
• V pošve (vaginálne): Bazálna teplota, teplomer prísne individualizovaný, závislá od menštruačného cyklu.
• V ústach (orálne): Teplomer prísne individualizovaný, o 0,3 °C vyššia ako v podpazuší. Meranie min. 15 minút po jedení a pití.
• V uchu (tympanické): Vo vonkajšom zvukovode digitálnym teplomerom, najmä u detí (o 0,5 °C vyššia ako v podpazuší).
• Invazívne metódy: Na oddeleniach ARO/JIS (v artérii alebo močovom mechúre).
• Špeciálne kožné teplomery: Na JIS/ARO (malý snímač na koži alebo v sliznici, súčasť inkubátorov).
• Chemické teplomery: Páska na kožu pre rýchle orientačné meranie, vhodné na doma alebo cestovanie.

Zásady Správneho Merania Telesnej Teploty

• Pravidelnosť: Meriame 2-krát denne (ráno, večer) alebo podľa zvyklostí oddelenia.
• Pokoj: Pacient by mal byť aspoň 30 minút v kľude (psychickom aj fyzickom) pred meraním.
• Príprava: Zabezpečiť vhodnú polohu a prostredie.
• Deti: Prediskutovať postup so zákonným zástupcom, prispôsobiť veku. U nepokojných detí je potrebná prítomnosť počas celého výkonu.
• Rektálne meranie u detí: Používať rektálny rýchlobežný teplomer. U veľmi pohyblivých detí dbať na prevenciu perforácie hrubého čreva.
• Sledovanie: Sledovať sprievodné subjektívne a objektívne príznaky zvýšenia/zníženia TT.
• Dezinfekcia: Teplomery po použití dezinfikovať.

Kardiopulmonálna Resuscitácia (KPR) u Detí: Rozdiely a Postup

KPR u detí sa líši od KPR u dospelých. Tieto rozdiely sú kľúčové pre efektívnu prvú pomoc a záchranu života.

Postup KPR u Dieťaťa

1. Spriechodnenie dýchacích ciest:

• Do 1 roka: Nerobiť klasický záklon hlavy ako u dospelých. Podložiť predlaktie alebo uterák pod ramená dieťaťa.
• Od 1 roka: Mierny záklon hlavy.

2. Päť iniciálnych vdychov:

• Kontrola prejavov života: Otvorenie očí, pohyby, prehĺtanie.
• Do 1 roka: Ústa záchrancu obopnú ústa aj nos dieťaťa. Vdýchnuť objem vzduchu, ktorý máme v ústnej dutine.
• Od 1 roka: Palcom a ukazovákom stlačiť mäkké časti nosa. Ústa záchrancu obopnú ústa dieťaťa.
• Od 10 rokov: Postupuje sa ako u dospelých.

3. Stláčanie hrudníka:

• Pomer: 15 stlačení hrudníka : 2 záchranné vdychy.
• Frekvencia: 100 – 120-krát za minútu.
• Poloha: Vodorovná, na tvrdej podložke.
• Miesto: Stred hrudníka (nad dolným hrotom sterna).
• Hĺbka: Asi 4 cm (do 1 roka), staršie deti 5 cm.
• Spôsob stláčania:
• Do 1 roka: Dvoma prstami alebo palcami.
• Od 1 roka: Hranou jednej dlane.
• Nad 10 rokov: Dvoma rukami, ako u dospelých.

4. Aktivácia tiesňovej linky: Po jednej minúte resuscitácie bez prítomnosti inej osoby aktivovať linku 112, 155 a pokračovať v KPR.

Často Kladené Otázky (FAQ)

Aké sú najčastejšie príznaky laryngitídy u detí?

Medzi najčastejšie príznaky laryngitídy u detí patrí štekavý kašeľ, chrapot, pískanie pri nádychu (inšpiračný stridor), dušnosť a zvýšená telesná teplota. Tieto príznaky sa často náhle zhoršujú v noci, sprevádzané nepokojom a úzkosťou dieťaťa.

Ako môžem pomôcť dieťaťu pri laryngitídnom záchvate doma pred príchodom lekára?

Pri laryngitídnom záchvate je kľúčové dieťa upokojiť, pretože plač zhoršuje opuch hrtana. Uložte ho do zvýšenej polohy alebo sedu, zabezpečte prístup k studenému a vlhkému vzduchu (napr. otvoriť okno, použiť zvlhčovač). Na krk môžete priložiť studený Priessnitzov obklad alebo teplý olejový zábal. Sledujte telesnú teplotu a podávajte tekutiny.

V čom sa líši KPR u dojčiat od KPR u dospelých?

Rozdiely v KPR u dojčiat oproti dospelým sú výrazné. U dojčiat do 1 roka sa nerobí klasický záklon hlavy, ale podkladá sa uterák pod ramená. Iniciálne sa podáva 5 vdychov a následne 15 stlačení hrudníka na 2 vdychy. Stláčanie hrudníka sa vykonáva dvoma prstami alebo palcami do hĺbky približne 4 cm. Ústa záchrancu obopnú ústa aj nos dojčaťa.

Čo je hospitalizmus a ako mu predchádzať u detí?

Hospitalizmus je silná negatívna reakcia na hospitalizáciu, prejavujúca sa maladaptáciou na nemocničné prostredie. U detí sa môže prejavovať zaostávaním vo vývoji, stratou návykov, negativizmom, apatiou, či stereotypnými pohybmi. Prevencia zahŕňa udržiavanie duševnej a telesnej aktivity, zabezpečenie stimulujúceho prostredia (hračky, pastelové farby), umožnenie prítomnosti rodičov, vytváranie citového kontaktu a adekvátnu prípravu dieťaťa na výkony.