Krmivá, plodiny a jedovaté rastliny

Poľnohospodárska výroba je komplexná činnosť, kde má krmovinová základňa kľúčový význam pre chov hospodárskych zvierat. Tento učebný text sa zameriava na krmivá, plodiny a jedovaté rastliny, ktoré sa v našich podmienkach pestujú alebo sa vyskytujú na poľnohospodárskej pôde, a predstavuje tak komplexný pohľad na túto problematiku. Porozumenie týmto témam je nevyhnutné pre budúcich veterinárnych lekárov aj pre študentov v odbore bezpečnosti krmív a potravín.

Krmovinová základňa a produkcia krmív

Krmivá, plodiny a jedovaté rastliny sú základom pre zabezpečenie adekvátnej výživy hospodárskych zvierat. Krmovinová základňa je orientovaná na produkciu krmív podľa potrieb živočíšnej výroby, pričom sa pestujú plodiny zodpovedajúce klimatickým a pôdnym podmienkam jednotlivých výrobných oblastí. Rastlinná biomasa sa využíva v čerstvom alebo upravenom stave na kŕmne účely. Pestrá štruktúra plodín zabezpečuje dostatočné množstvo krmív s primeranou nutričnou hodnotou pre rôzne druhy a kategórie zvierat.

Poľnohospodárske výrobné oblasti na Slovensku

Poľnohospodárska výroba je ovplyvnená poveternostnými podmienkami a sezónnosťou. Hlavným výrobným prostriedkom je pôda, ktorá je živý a variabilný útvar. Na Slovensku sa rozlišuje päť poľnohospodárskych výrobných oblastí na základe pôdno-klimatických podmienok, nadmorskej výšky, druhu pôd a členitosti terénu:

• Kukuričná poľnohospodárska výrobná oblasť: Teplá, suchšia oblasť do 200 m n.m. s černozemami a hnedozemami. Pestujú sa obilniny (kukurica, pšenica), okopaniny (repa), olejniny a strukoviny. Zaberá 38 % poľnohospodárskej pôdy.
• Repárska poľnohospodárska výrobná oblasť: Teplá, mierne suchá oblasť 200 – 300 m n.m. s hnedozemami. Vhodná pre repu cukrovú, husto siate obilniny na zrno a sladovnícky jačmeň. Zaberá 8 % poľnohospodárskej pôdy.
• Zemiakarská poľnohospodárska výrobná oblasť: Teplá až chladná oblasť 400 – 600 m n.m. s kambizemami a fluvizemami. Pestujú sa zemiaky, ovos, raž. Vyše 40 % plochy tvoria trvalé trávne porasty.
• Obilninárska poľnohospodárska výrobná oblasť: Rozmanité regióny 500 – 600 m n.m. s členitým terénom. Pestujú sa zemiaky, menej náročné obilniny a viacročné krmoviny. Zaberá takmer 20 % poľnohospodárskej pôdy.
• Krmovinárska poľnohospodárska výrobná oblasť: Podhorské a horské regióny nad 600 m n.m. s prevládajúcimi kambizemami. Trvalé trávne porasty tvoria až 72 % plochy. Pestujú sa raž, ovos, zemiaky, ľan.

Klasifikácia a význam krmív

Krmivá sú produkty rastlinného alebo živočíšneho pôvodu, používané na orálne kŕmenie zvierat. Rozdeľujú sa na:

• Krmivá hospodárske objemové šťavnaté: zelené obilniny, strukoviny, olejniny, kŕmne okopaniny, viacročné krmoviny, siláže.
• Krmivá hospodárske objemové suché: seno, slama, sušené repné rezky.
• Krmivá hospodárske koncentrované: semená obilnín, strukovín.
• Priemyselné krmivá šťavnaté: rezky, melasa, výpalky, mláto.
• Priemyselné krmivá suché: múka, otruby, extrahované šroty.
• Krmivá živočíšneho pôvodu: mlieko, mäsové a kostné múčky.

Krmovina je rastlina pestovaná na výrobu objemových krmív, ktorá po pokosení sa stáva krmivom. Krmoviny majú nezastupiteľnú úlohu v osevnom postupe pri zvyšovaní úrodnosti pôdy a sú dôležitým zdrojom kvalitného krmiva pre prežúvavce a kone.

Charakteristika zelených objemových krmív

Zelené objemové krmivá sú prirodzeným pokrmom pre zvieratá, najmä v letnom období. Ich kvalita závisí od druhu rastliny, pôdnych a klimatických podmienok a vegetačného štádia. Vyznačujú sa:

• Vysokým obsahom biologicky aktívnych látok (vitamíny, mikro- a makroprvky).
• Vyššou stráviteľnosťou, najmä v mladšom vegetačnom štádiu (do začiatku kvitnutia).
• Bohatým zdrojom rastlinných bielkovín (najmä bôbovité).
• Veľkým objemom biomasy z jednotky plochy s nízkymi nákladmi.

Jednoročné krmoviny

Jednoročné krmoviny zabezpečujú energetickú zložku kŕmnej dávky. Patria sem obilniny, strukoviny, olejniny a okopaniny. Sú pestované na zelené kŕmenie, buď priamym spásaním, alebo po pokosení.

Obilniny ako krmivá

Obilniny sú hospodársky významné rastliny čeľade lipnicovité. Slúžia ako šťavnaté objemové krmivá, na zrno (koncentrované jadrové krmivo) alebo ako konzervované objemové krmivá (siláže). Rozdeľujú sa na dve skupiny:

• Rastliny mierneho pásma: Pšenica, jačmeň, raž, ovos, tritikale. Majú duté steblá, viac zárodočných korienkov a sú obilninami dlhého dňa.
• Rastliny teplého pásma: Kukurica, cirok, proso. Majú steblá vyplnené dreňou, len jeden zárodočný koreň a sú obilninami krátkeho dňa.

Pšenica siata (Triticum aestivum L.)

Pšenica je strategická obilnina, druhá najstaršia pestovaná obilnina. Má hustú zväzkovitú koreňovú sústavu. Je samoopelivá, plodom je obilka. Pestuje sa na ťažších, hlbokých pôdach s neutrálnou až slabozásaditou reakciou. Vyžaduje miernu zimu a teplé leto.

• Hospodárske využitie: Hlavne na pekárenské výrobky (až 70 % škrobu, 10 % bielkovín). Pšeničné šroty a otruby sú vysoko koncentrované krmivo pre všetky druhy zvierat. Na zelené kŕmenie sa využíva obmedzene, často v miešankách so strukovinami.

Ovos siaty (Avena sativa L.)

Ovos je menej náročný na pôdu a klímu. Vytvára v priemere 2-6 odnoží. Klíči pri 3-5 °C. Je rastlinou dlhého dňa a vyžaduje dostatok vlahy.

• Hospodárske využitie: Hlavne na produkciu zeleného šťavnatého krmiva (30-50 t.ha⁻¹), ktoré sa môže skrmovať až do mliečnej zrelosti zrna vďaka pomalšiemu drevnateniu. Zrno je jadrové krmivo s najlepšími dietetickými vlastnosťami, vhodné pre plemenné zvieratá a mláďatá. Obsahuje lyzín, metionín, treonín, vitamín E, riboflavín a tiamín. Obsahuje avenín, koniferín a slizovité látky.

Jačmeň siaty (Hordeum vulgare L.)

Jačmeň má plytký koreňový systém. Vyžaduje černozeme, hnedozeme a fluvizeme, stredne ťažké, dobre prevzdušnené pôdy s pH 6,0-7,1. Klíči pri 1-3 °C a potrebuje rovnomerné zrážky.

• Hospodárske využitie: Na zelené kŕmenie sa nevyužíva pre nízku produkčnú schopnosť a tvrdé ostinky. Zrno sa používa v kŕmnych zmesiach pre všetky druhy zvierat, najmä pre plemenné. Má nižšiu energetickú hodnotu a NL ako pšenica. Sladovnícky jačmeň sa používa na výrobu piva. Priaznivo pôsobí na konzistenciu a farbu tuku ošípaných.

Raž siata (Secale cereale L.)

Raž je dôležitá chlebovina mierneho pásma. Má bohato rozvetvený koreňový systém, odolná voči chudobnejším pôdam. Je cudzoopelivá.

• Hospodárske využitie: Ako objemová krmovina (ozimné miešanky/monokultúra) pre skorý jarný zber, ale rýchlo lignifikuje. Zrno sa používa na výrobu chleba. Hospodárske zvieratá ju menej obľubujú pre horkastú chuť a obsah látok (trimetylamín, alkylrezorcinol, tanín), ktoré môžu spôsobiť zažívacie problémy. Rizikový je výskyt parazitickej huby Claviceps purpurea (námel) s toxickými alkaloidmi.

Tritikale (Triticale x Secale)

Tritikale je kultúrna plodina, kríženec pšenice a raže. Má bohatý koreňový systém a je odolné voči miernym mrazom.

• Hospodárske využitie: Vysoký produkčný potenciál na kŕmenie (zrno, zelená hmota), výrobu whisky a škrobu. Vhodné pre ekologické systémy, chránené oblasti a ľahké piesčité pôdy.

Kukurica siata (Zea mays L.)

Kukurica je jednoročná, jednodomá plodina, náročná na teplo. Koreňová sústava preniká do hĺbky 3 m.

• Hospodárske využitie: Strategická poľnohospodárska a technická plodina. Poskytuje vysoko energetické krmivo pre všetky druhy zvierat. Zberá sa na zelené krmenie (metanie až kvitnutie), na siláž (voskovo-mliečna zrelosť) alebo na zrno. Využíva sa v potravinárstve (múka, krupica), na výrobu škrobu, liehu, oleja. Vďaka fotosyntéze typu C₄ produkuje veľké množstvo biomasy. Geneticky modifikovaná kukurica (GMO) je bežná pre zvýšenú odolnosť proti škodcom.

Proso siate (Panicum miliaceum L.)

Proso je jednoročná rastlina, náročná na vysoké teploty, dobre znáša sucho. Má krátke vegetačné obdobie (60-80 dní).

• Hospodárske využitie: Doplnková plodina na zelené kŕmenie. Zrno na prosové krúpy, múku, vhodné pre exotické vtáky, hydinu a ošípané.

Mohár taliansky (Setaria italica L.)

Mohár je jednoročná bylina, pestuje sa v suchých, úrodných, piesočnatých a hlinitých pôdach v teplejších oblastiach.

• Hospodárske využitie: Ako zelená krmovina a semená ako potrava pre hrabavú hydinu a okrasné vtáky. Semená neobsahujú lepok.

Cirok sudánsky (Sorghum vulgare, L.)

Cirok je jednoročná rastlina, veľmi odolná voči suchu, menej náročná na pôdu. Má mohutný koreňový systém.

• Hospodárske využitie: Hlavne ako zelené krmivo pre prežúvavce (70-80 dní po vysiatí). Konzervuje sa silážovaním. Môže byť energetická plodina (bioplyn, etanol). Zrnové ciroky sú potravinou pre ľudí a komponentom kŕmnych zmesí pre zvieratá.

Okopaniny ako šťavnaté krmivá

Okopaniny poskytujú šťavnaté objemové krmivá, sú charakteristické pomalým počiatočným rastom a vysokou produkciou biomasy. Patria sem mrlíkovité (repa), mrkvovité (mrkva), ľuľkovité (zemiak), čakankovité (čakanka) a kapustovité (kŕmna kapusta, kaleráb, vodnica, kvaka). Mnohé sú dvojročné plodiny. Sú sacharidové krmivá s nízkym obsahom bielkovín. Sú chutné, ľahko stráviteľné a dobrým zdrojom vitamínov (C, beta-karotén, B) a draslíka. Ich skladovanie je náročné pre vysoký obsah vody.

Repa cukrová (Beta vulgaris provar. altissima Doell.)

Repa cukrová je dvojročná, technická plodina, náročná na teplo a vlahu. Klíči pri 6 °C. Pestuje sa v nížinnej oblasti na hlinitých pôdach.

• Hospodárske využitie: Na potravinársky priemysel (cukor), lieh (bioetanol), farmaceutický a krmovinársky priemysel. Vedľajšie produkty (skrojky, rezky, melasa) sa využívajú na kŕmenie. Melasa ako ochucovadlo a spojivo v krmivách. Skrojky sa skrmujú čerstvé alebo silážujú. Repné rezky majú laktogénny účinok, ale môžu znižovať obsah tuku v mlieku.

Repa kŕmna (Beta vulgaris convar. crassa Helm.)

Repa kŕmna je menej náročná na pôdne a klimatické podmienky ako cukrová repa. Klíči pri 4 °C. Pestuje sa v nížinných aj vyšších, chladnejších oblastiach.

• Hospodárske využitie: V procese kŕmenia hospodárskych zvierat, predovšetkým prežúvavcov. Má priaznivý laktogénny účinok a je ľahko stráviteľná (až 80 %). Listy sa odstraňujú a skrmujú ako skrojky alebo silážujú. Buľvy sa skladujú hrobľovaním a podávajú nastrúhané.

Mrkva kŕmna (Daucus carota subsp. sativus Hofm)

Mrkva je dvojročná rastlina, ktorá vytvára koreň. Je nenáročná na pôdne a klimatické podmienky, pestuje sa vo všetkých výrobných oblastiach.

• Hospodárske využitie: Listy ako šťavnaté objemové krmivo. Koreň ako kvalitné šťavnaté krmivo s vyšším obsahom cukrov a bielkovín. Je bohatým zdrojom beta-karoténu (2000 mg.kg⁻¹ sušiny), vitamínu C a vitamínov B₁ a B₂. Odporúča sa pre mladé jedince, plemenné zvieratá a kone.

Kŕmna kapusta (Brassica oleracea L. conv. acephala)

Kŕmna kapusta je dvojročná rastlina s hlbokým koreňom. Rozlišujeme dreňový, prechodný a listový typ. Je odolná voči mrazom do -15 °C.

• Hospodárske využitie: Ako čerstvé objemové zelené krmivo. Predlžuje obdobie skrmovania zeleného krmiva vďaka odolnosti voči mrazom. Poskytuje chutné, šťavnaté, ľahko stráviteľné krmivo.

Ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum L.)

Zemiak je jednoročná rastlina, dvojklíčnolistová, pochádza z Južnej Ameriky. Rozmnožuje sa vegetatívne. Darí sa mu v oblastiach s vyšším úhrnom zrážok (podhorské oblasti).

• Hospodárske využitie: Hlavne hľuzy pre humánnu spotrebu, ale aj pre kŕmne účely. Zelené časti zemiaka obsahujú toxický glykoalkaloid solanín. Hľuzy tiež obsahujú solanín v minimálnych koncentráciách (tesne pod šupkou), skrmujú sa len hľuzy. Sú cenným sacharidovým krmivom.

Kaleráb kŕmny (Brassica oleracea L. conv. acephala)

Kaleráb je dvojročná rastlina, neznáša vysoké teploty a nedostatok vlahy. Pestujú sa druhy so svetlo žltozelenou alebo fialovou buľvou.

• Hospodárske využitie: Vhodný na kŕmne účely aj pre kuchynské spracovanie. Listy a buľvy sú cenným krmivom. Je dobrým zdrojom vitamínu C, karoténu, vitamínu E, B, kyseliny listovej, draslíka, vápnika, železa a zinku.

Vodnica (Brassica rapa var. rapa L.)

Vodnica je dvojročná rastlina, pestuje sa ako doplnková krmovina alebo strnisková medziplodina. Je nenáročná a znáša chladnejšie podmienky.

• Hospodárske využitie: Na kŕmenie hospodárskych zvierat ako šťavnaté objemové krmivo. Listy sa používajú na šaláty. Dužina chuťou pripomína kaleráb. Je dobrým zdrojom vitamínov (C, PP, kyselina pantoténová) a minerálnych látok (draslík, vápnik, fosfor, chlór).

Kvaka (Brassica napus var. napobrassica)

Kvaka je dvojročná rastlina, vytvára koreňovú buľvu bielej až fialkastej farby. Je kŕmnou plodinou a koreňovou zeleninou.

• Hospodárske využitie: S bielou dužinou pre ošípané a hovädzí dobytok. Odrody so žltou dužinou ako koreňová zelenina. Obsahuje vitamín C, niektoré vitamíny skupiny B, beta-karotén a vápnik.

Strukoviny ako bielkovinové krmivá

Strukoviny sú jednoročné rastliny čeľade bôbovité s mohutnou koreňovou sústavou, schopné viazať vzdušný dusík. Sú bielkovinové krmivá s vysokým obsahom bielkovín v semenách aj v zelenom stave. Vyznačujú sa vysokou stráviteľnosťou, pomalou lignifikáciou, sú bohatým zdrojom minerálnych látok a vitamínov. Najviac sa využívajú hrach, vika, sója, menej bôb a lupina.

Lupina (Lupinus L.)

Lupina zahŕňa lupinu bielu, žltú a úzkolistú. Má význam ako krmovina a pre zelené hnojenie. Rastliny obsahujú izoflavóny a toxické alkaloidy (lupanín, lupinín, lupinotoxín, lupinidín).

• Hospodárske využitie: Pestuje sa na semeno pre kŕmne zmesi a na zelené kŕmenie pre prežúvavce vďaka vysokému obsahu bielkovín a ľahko fermentovateľných cukrov. Slúži aj na zelené hnojenie. Intoxikácia alkaloidmi z horkých lupín môže spôsobiť nervový syndróm (neurolatyrizmus). Lupiny sú aj alergény.

Hrachor (Lathyrus L.)

Rod hrachor zahŕňa asi 160 druhov. Hrachor siaty je jednoročná rastlina, pestuje sa v južných oblastiach Slovenska.

• Hospodárske využitie: Vňať je horkastá (alkaloidy). Skrmuje sa pre ovce, v obmedzenom množstve pre hovädzí dobytok a králiky, pre kone spôsobuje kolíky. Semená obsahujú bielkoviny, tuk, vlákninu, draslík, fosfor a toxickú kyselinu oxaldiaminopropionovú (ODAP), ktorá môže spôsobiť neurologické ochorenie latyrizmus.

Vika (Vicia L.)

Rod vika zahŕňa 150 – 200 druhov. Medzi významné krmoviny patria vika siata, huňatá a panónska. Majú slabé, poliehavé stonky.

• Hospodárske využitie: Pestujú sa na zelené kŕmenie, na semeno a ako zelené hnojenie. Sú výborné medonosné plodiny. Vika huňatá je súčasťou Landsberskej miešanky. Obsahujú toxické neproteínové aminokyseliny (kanavanín) a kyanogénne glykozidy (vicianín). V semenách sú lektíny vyvolávajúce hemaglutináciu.

Bôb (Vicia)

Bôb obyčajný (pravý) patrí do čeľade bôbovité. Je jednoročná rastlina, má iba jarnú formu. Má pevnú, vzpriamenú stonku. Je pôvodom zo severnej Afriky a juhozápadnej Ázie.

• Hospodárske využitie: Používa sa na kŕmenie (zelená hmota a semeno). Semená sú bohaté na bielkoviny a tuky. Pre ľudí sa pestuje aj bôb záhradný.

Cícer (Cicer L.)

Rod cícer zahŕňa 43 druhov. Cícer baraní je známy ako rímsky hrach. Je to strukovina.

• Hospodárske využitie: Hlavne pre humánny konzum, nepestuje sa na výživu hospodárskych zvierat. Semená obsahujú vysoké množstvo dusíkatých látok, draslíka, fosforu a vitamínov skupiny B.

Fazuľa (Phaseolus)

Fazuľa je jednoročná rastlina. Patrí medzi najvýznamnejšie strukoviny. Obsahuje veľa bielkovín. Existujú rôzne odrody.

• Hospodárske využitie: Hlavne pre humánny konzum. Semená sú cenným zdrojom bielkovín a minerálov. V zelenom stave sa používa pre kŕmne účely obmedzene.

Šošovica (Lens culinaris)

Šošovica je jednoročná strukovina. Je to dôležitá potravina pre ľudí.

• Hospodárske využitie: Výhradne na humánny konzum. Semená sú bohaté na dusíkaté látky (do 28 %), vlákninu, draslík, fosfor a vitamíny skupiny B.

Olejniny a ich význam

Olejniny sú rastliny obsahujúce tuky v plodoch alebo semenách, ktoré sú ekonomicky spracovateľné. Používajú sa na výrobu olejov pre potravinárske a technické účely. Vedľajšie produkty (pokrutiny, extrahované šroty) slúžia ako bielkovinové komponenty kŕmnych zmesí. Olejniny môžu slúžiť aj ako krmoviny alebo na zelené hnojenie. Medzi hlavné pestované olejniny na Slovensku patria repka olejka, slnečnica ročná, mak siaty, ľan siaty a horčica ročná.

Kapusta repková pravá (Repka olejka) (Brassica napus L. subsp. napus)

Repka olejka je jednoročná kultúrna rastlina, ozimná aj jarná forma. Má repovito zhrubnutý koreň. Pestuje sa v miernych a subtropických oblastiach.

• Hospodárske využitie: Hlavne na výrobu rastlinných olejov a bionafty. Zvyšky po extrakcii oleja (repkové výlisky, šroty) sú cenným bielkovinovým krmivom pre hospodárske zvieratá. Zelená hmota sa občas využíva na kŕmenie, ale s opatrnosťou pre obsah glukozinolátov, ktoré môžu spôsobovať zažívacie problémy.

Slnečnica ročná (Helianthus annuus L.)

Slnečnica je jednoročná rastlina, významná olejnina. Pochádza zo Severnej Ameriky. Vyžaduje teplú klímu.

• Hospodárske využitie: Semená na výrobu oleja (potravinárske a technické účely). Slnečnicové šroty sú vysoko hodnotné bielkovinové krmivo. Celé semená sa používajú v kŕmnych zmesiach pre hydinu a divú zver. Zelená hmota sa dá využiť na silážovanie, najmä v oblastiach, kde kukurica nedorastie do plnej zrelosti.

Horčica biela, čierna (Sinapis alba L., Brassica nigra L.)

Horčica je jednoročná rastlina, pestuje sa pre semená a zelenú hmotu.

• Hospodárske využitie: Semená na výrobu horčice (korenina) a oleja. Zelená hmota sa využíva ako zelené hnojenie alebo na zelené kŕmenie, najmä ako medziplodina pre predĺženie kŕmneho obdobia. Obsahuje glukozinoláty, ktoré sú v surovom stave pre zvieratá potenciálne toxické.

Mak siaty (Papaver somniferum L.)

Mak je jednoročná rastlina. Pestuje sa predovšetkým pre potravinárske účely.

• Hospodárske využitie: Semená na potravinárske účely (pečivo, olej). Maková slama sa po zbere semien môže využívať ako palivo alebo ako podstielka. Pre zvieratá sa mak neodporúča pre obsah ópiových alkaloidov, hoci v semenách je ich množstvo minimálne.

Ľan siaty (Linum usitatissimum L.)

Ľan je jednoročná rastlina, pestuje sa pre vlákno (priadny ľan) alebo pre semeno (olejný ľan).

• Hospodárske využitie: Semená sú bohaté na omega-3 mastné kyseliny a vlákninu, využívajú sa v potravinárstve a na výrobu oleja. Ľanové výlisky (pokrutiny) sú cenné bielkovinové krmivo. Obsahuje kyanogénne glykozidy, preto sa odporúča tepelná úprava pred skrmovaním. Vlákno sa využíva v textilnom priemysle.

Jednoročné a viacročné miešanky

Miešanky krmovín predstavujú kombináciu rôznych druhov rastlín pestovaných spolu. Princípy zostavovania miešaniek sú založené na využití synergických efektov medzi plodinami. Význam a výhody pestovania miešaniek zahŕňajú:

• Vyššia úroda: Často prekonáva úrody monokultúr.
• Lepšie využitie pôdnych živín a vody: Hlbšie a plytšie koreniace rastliny efektívnejšie využívajú zdroje.
• Zlepšená nutričná hodnota: Kombinácia obilnín a strukovín vyvažuje energetickú a bielkovinovú zložku.
• Zníženie rizika chorôb a škodcov: Diverzifikácia druhov sťažuje šírenie špecifických patogénov.
• Zlepšenie štruktúry pôdy: Rôzne koreňové systémy prispievajú k lepšej pôdnej štruktúre.
• Predĺženie obdobia zeleného kŕmenia: Skoré a neskoré druhy v miešanke zabezpečujú dostupnosť zeleného krmiva dlhšie.

Viacročné krmoviny a ich prínos

Viacročné krmoviny sú dôležitým zdrojom kvalitného objemového krmiva pre hospodárske zvieratá, najmä prežúvavce. Patrí sem čeľaď bôbovitých (ďatelinoviny) a lipnicovitých (trávy). Ich výhodou je nenáročnosť na pestovanie, keďže nie je potrebné každoročne pripravovať pôdu a opätovne ich vysievať. Slúžia tiež ako zúrodňovací faktor v osevnom postupe.

Ďatelinoviny (Lucerna, Ďatelina)

Ďatelinoviny sú bohatým zdrojom bielkovín a zlepšujú pôdnu úrodnosť vďaka symbiotickým baktériám viažucim dusík.

• Lucerna siata (Medicago sativa L.): Kráľovná krmovín, hlboko koreniaca, odolná voči suchu. Poskytuje vysoko kvalitné bielkovinové krmivo.
• Ďatelina lúčna (Trifolium pratense L.): Významná ďatelinovina pre mierne pásmo, vhodná do miešaniek.
• Ďatelina hybridná (Trifolium hybridum L.): Prispôsobivá, vhodná aj na vlhkejšie pôdy.
• Ďatelina plazivá (Trifolium repens L.): Dôležitá v trvalých trávnych porastoch, odolná voči spásaniu.

Trávy (Mätonoh, Kostrava, Timotejka)

Trávy sú základom objemových krmív, poskytujú energiu a vlákninu.

• Mätonoh trváci (Lolium perenne L.): Rýchlo rastúci, kvalitná tráva pre pastviny.
• Reznačka laločnatá (Dactylis glomerata L.): Odolná tráva, vhodná do suchších oblastí.
• Kostrava lúčna (Festuca pratensis Huds.): Kvalitná tráva pre kosené lúky.
• Kostrava červená (Festuca rubra L.): Odolná tráva, vhodná aj do chudobnejších pôd.
• Timotejka lúčna (Phleum pratense L.): Vysoko úrodná tráva, vhodná na seno.
• Lipnica lúčna (Poa pratensis L.): Dôležitá zložka trávnych porastov, vytvára hustý drn.

Trvalé trávne porasty a pasenie

Trvalé trávne porasty (TTP) sú dôležité z pôdohospodárskeho, ekologického, vodohospodárskeho, krajinotvorného a hospodárskeho hľadiska. Techniky zužitkovania biomasy zahŕňajú:

• Priame spásanie: Zvieratá spásajú porast priamo na pastve. Kvalita krmiva sa mení so starnutím porastu. Je potrebné manažovať rotáciu pastvy, aby sa predišlo prepašovaniu a degradácii porastu.
• Kosenie: Zber biomasy na zelené kŕmenie do žľabu alebo na konzerváciu (seno, siláž).

Konzervovanie krmovín

Pre obdobie vegetačného pokoja (zimné mesiace) je nevyhnutné krmivá konzervovať. Konzervovaním sa zabezpečuje vysoká nutričná a dietetická hodnota krmiva. Správne načasovanie zberu v najhodnotnejšom vegetačnom štádiu je kľúčové.

Sušenie krmovín

Princíp sušenia spočíva v odstraňovaní vody z krmoviny na úroveň pod 15 %, čo inhibuje aktivitu mikroorganizmov a enzýmov. Sušenie môže byť:

• Na zemi: Prirodzené sušenie slnkom a vetrom. Rizikom sú nepriaznivé poveternostné podmienky.
• Na sušiakoch: Umožňuje lepšiu cirkuláciu vzduchu a znižuje straty živín.
• Dosušovanie: Umelé dosušovanie teplým vzduchom (v senníkoch) zabezpečuje vyššiu kvalitu sena.

Silážovanie krmovín

Silážovanie je konzervácia krmovín (objemových šťavnatých) fermentáciou, pri ktorej sa cukry premenia na kyselinu mliečnu, čím sa pH zníži a krmivo sa stabilizuje. Dôležitý je technologický postup prípravy siláže a kontrola fermentačného procesu. Siláže môžu byť glycidové alebo bielkovinové.

• Delený zber kukurice (LKS, CCM): Špecifické metódy silážovania kukurice pre vysokoenergetické krmivo.
• Alkalage: Konzervácia krmovín alkalickými látkami (napr. hydroxidom sodným), ktorá zvyšuje pH a zlepšuje stráviteľnosť vlákniny, minimalizuje riziko plesní. Má však aj technologické a zdravotné riziká.

Uskladňovanie okopanín

Okopaniny, ako zemiaky, repa, mrkva a kaleráb, sa uskladňujú hrobľovaním pri teplote 3-5 °C a relatívnej vlhkosti 90 %. Dôležité je minimalizovať mechanické poškodenie hľúz a buliev, aby sa predišlo plesniveniu a hnilobe.

Jedovaté rastliny a prevencia toxikóz

Jedovaté rastliny predstavujú významné riziko pre hospodárske zvieratá, najmä pri pastve alebo konzumácii kontaminovaného krmiva. V našich oblastiach sa častejšie vyskytujú tieto rodiny a druhy:

• Prasličkovité (Equisetaceae): Obsahujú tiaminázu, ktorá rozkladá vitamín B₁.
• Iskerníkovité (Ranunculaceae): Obsahujú ranunkulín, dráždivý na sliznice.
• Makovité (Papaveraceae): Obsahujú alkaloidy, napr. v makových porastoch.
• Ľuľkovité (Solanaceae): Napr. zemiak (solanín v nadzemných častiach), ľuľok čierny (solanín, atropín).
• Mrkvovité (Apiaceae): Napr. boľševník, rozpuk jedovatý (cikutoxín).
• Kapustovité (Brassicaceae): Napr. horčica (glukozinoláty).
• Ľaľovité (Convulvulaceae): Napr. povojník plotný.
• Laskavcovité (Amaranthaceae): Napr. láskavec.
• Astrovité (Asteraceae): Napr. starček (pyrolizidínové alkaloidy).
• Bôbovité (Fabaceae): Napr. lupina, hrachor (alkaloidy, latyrogény).

Prevencia otravy spočíva v eliminácii výskytu jedovatých rastlín na pastvinách a v krmovinách, v správnom manažmente pastvy a v poznaní príznakov intoxikácie pre prípadnú podpornú terapiu.

Najčastejšie otázky študentov k téme Krmivá, plodiny a jedovaté rastliny

Prečo sú krmovinové miešanky výhodné pre hospodárske zvieratá?

Krmovinové miešanky sú výhodné, pretože poskytujú vyváženejšiu kŕmnu dávku vďaka kombinácii rôznych druhov rastlín. Zlepšujú nutričnú hodnotu krmiva (napr. kombinácia bielkovín zo strukovín a energie z obilnín), zvyšujú úrody z jednotky plochy a môžu predĺžiť obdobie zeleného kŕmenia. Navyše, prispievajú k zdravšej pôde a znižujú riziko šírenia chorôb a škodcov.

Ako ovplyvňuje vegetačné štádium kvalitu objemových krmív?

Vegetačné štádium má zásadný vplyv na kvalitu objemových krmív. Mladý zelený porast (napr. v štádiu butonizácie alebo pred kvitnutím) má vyšší obsah bielkovín a nižší podiel vlákniny, čo zabezpečuje lepšiu stráviteľnosť a vyššiu nutričnú hodnotu. So starnutím rastlín sa zvyšuje produkcia biomasy, ale zároveň narastá obsah vlákniny (lignifikácia), čo zhoršuje stráviteľnosť a využiteľnosť živín pre zvieratá.

Aké sú hlavné riziká spojené s jedovatými rastlinami v poľnohospodárstve?

Hlavnými rizikami jedovatých rastlín pre hospodárske zvieratá sú otravy, ktoré môžu viesť k zníženiu produkcie (mlieka, mäsa), reprodukčným problémom a dokonca k úhynu zvierat. Niektoré rastliny môžu spôsobiť akútne zažívacie, neurologické alebo kardiovaskulárne problémy, zatiaľ čo iné môžu viesť k chronickým poškodeniam orgánov. Riziko stúpa pri nedostatočnej pastve, kedy zvieratá môžu zo zúfalstva konzumovať aj bežne odmietané rastliny, alebo pri kontaminácii sena a siláže.

Prečo je pšenica siata dôležitá pre ľudí, ale jej využitie na zelené kŕmenie je obmedzené?

Pšenica je pre ľudí dôležitá ako chlebová obilnina pre vysoký obsah škrobu (až 70 %) a bielkovín (najmä lepku), ktoré sú kľúčové pre pekárenské výrobky. Na zelené kŕmenie sa využíva obmedzene, pretože mladý porast pšenice má neharmonické zastúpenie minerálnych látok a vyššiu koncentráciu dusíkatých látok. Tiež má pomalší priebeh lignifikácie v porovnaní s ražou, ale vo všeobecnosti sa pre zelené kŕmenie preferujú iné obilniny, ako ovos alebo raž, často v miešankách so strukovinami.

Aký je význam konzervovania krmovín pre chov zvierat?

Konzervovanie krmovín, ako je sušenie alebo silážovanie, je kľúčové pre zabezpečenie dostatku kvalitného krmiva pre hospodárske zvieratá, najmä počas vegetačného pokoja (zimné obdobie). Umožňuje uchovať nutričnú hodnotu krmív zozbieraných v optimálnom vegetačnom štádiu, stabilizovať kŕmne dávky po celý rok a predchádzať produkčným chorobám spôsobeným náhlymi zmenami v kŕmnej dávke. Správne konzervované krmivá prispievajú k udržaniu vysokej produkcie a ekonomiky chovu.