Kožné infekcie a kontaktná dermatitída

Kožné infekcie a kontaktná dermatitída sú bežné kožné problémy, ktoré môžu ovplyvniť každého. Tento komplexný sprievodca vám pomôže pochopiť rôzne typy, ich pôvod, príznaky, diagnostiku a možnosti liečby. Získate hlbší rozbor, aby ste boli lepšie pripravení na boj proti týmto nepríjemným ochoreniam kože. Či už študujete na maturitu alebo si len chcete rozšíriť vedomosti, nájdete tu všetky dôležité informácie.

Kožné infekcie a kontaktná dermatitída: Komplexný rozbor

Koža je naším najväčším orgánom a slúži ako prvá obranná línia proti vonkajším vplyvom. Napriek tomu je náchylná na rôzne infekcie a podráždenia. V tejto časti sa pozrieme na najčastejšie bakteriálne a kvasinkové infekcie, ako aj na kontaktnú dermatitídu, ktorá nie je imunitne podmienená.

Corynebakteriálne dermatózy: Erythrasma

Medzi dermatózy vyvolané korynebaktériami patrí erythrasma, keratoma sulcatum a trichomycosis axillaris. Erythrasma je chronická, nehnisavá, povrchová bakteriálna infekcia kože, ktorá sa typicky vyskytuje v intertriginóznych priestoroch, teda v záhyboch kože.

Pôvodca a patogenéza: Pôvodcom ochorenia je grampozitívne Corynebacterium minutissimum, ktoré môže byť súčasťou normálnej kožnej flóry. Na vznik ochorenia predisponuje hyperhidróza (nadmerné potenie), obezita, tesné oblečenie a zlá hygiena, najmä u starších mužov. V teplom a vlhkom prostredí, pri macerácii kože a porušení mikroflóry, dochádza k premnoženiu korynebaktérií v úrovni stratum corneum.

Klinický obraz a typické lokalizácie: Klinicky sa erythrasma vyskytuje najmä v ingvinách (slabiny), perigenitálne, v axilách (podpazušie), pod prsníkmi a medzi prstami. Prejavuje sa ako ohraničené hnedočervené makuly, ktoré sa pomaly šíria do periférie a na povrchu sa ošupujú. Ochorenie je okrem zmeny sfarbenia väčšinou asymptomatické, ale po výraznom spotení alebo trení odevom sa môže objaviť svrbenie.

Diagnostika erythrasmy: Diagnosticky je kľúčové vyšetrenie Woodovou lampou. Corynebacterium minutissimum produkuje porfyrín, a preto po osvetlení ultrafialovým svetlom červeno fluoreskuje. Mikroskopické a kultivačné vyšetrenie často ukáže len prítomnosť normálnej flóry, a preto je nešpecifické.

Liečba erythrasmy: Liečba zahŕňa imidazolové antimykotiká a externé antibiotiká vo forme krémov, mastí, lócií alebo roztokov.

Kandidózy: Kvasinkové infekcie kože a slizníc

Kandidózy sú mykotické infekcie postihujúce kožu, sliznice, nechty a vnútorné orgány. Často je postihnutý gastrointestinálny, respiračný a urogenitálny trakt. Pôvodcom sú kvasinky rodu Candida, najmä Candida albicans, ale aj Candida tropicalis, Candida glabrata a Candida krusei.

Rizikové faktory a patogenéza: Za normálnych podmienok sa Candida správajú ako saprofyty. Za priaznivých podmienok tvoria pseudomycélium, prechádzajú do parazitickej formy a spôsobujú klinické ochorenie. Rizikové faktory zahŕňajú:

• Dlhodobá liečba antibiotikami, kortikosteroidmi alebo cytostatikami.
• Endokrinné zmeny, najmä tehotenstvo a diabetes mellitus.
• Imunokompromitované stavy vrátane AIDS.

Tieto faktory narúšajú mikrobiálnu rovnováhu, znižujú obranyschopnosť kože a slizníc alebo menia lokálne prostredie, čo umožňuje inváziu kvasiniek. Vlhkosť a teplo podporujú rast kvasiniek.

Typy kožných kandidóz:

• Candidosis intertriginosa manuum: Vyskytuje sa najmä u diabetikov, obéznych pacientov, imunokompromitovaných osôb, pri zvýšenom potení, nevhodnom oblečení a zníženej hygiene. Postihuje kožné záhyby, najmä pod prsníkmi, na bruchu, v trieslovinách a v podpazuší. Klinicky sa najprv objavia mliečno-zakalené vezikuly; po prasknutí sa menia na jasne červené ložisko s golierom odlučenej epidermy. Okolo sú typické satelitné vezikuly a pustuly. Ložiská pália a svrbia.
• Candidosis intertriginosa pedum: Vyskytuje sa pri zvýšenom potení chodidiel, nenosení priedušnej obuvi a diabetes mellitus. Postihuje interdigitálne priestory chodidiel, koža je macerovaná a vytvárajú sa erózie.

Levurides (idová reakcia): Levurides vznikajú resorpciou antigénov kvasiniek, čo vyvoláva imunitnú reakciu s výsevom drobných vezikúl, napr. na bočných stranách prstov alebo na hrudníku. Nie je to priamy dôkaz prítomnosti kvasiniek v mieste výsevu, ale ide o imunologickú reakciu na antigén Candida.

Kandidózy slizníc: Slizničné kandidózy vychádzajú z rovnakého etiopatogenetického základu ako kandidózy kože a nechtov.

• Stomatitis candidomycetica (soor): Vzniká na sliznici ústnej dutiny, najmä u novorodencov, dojčiat a imunokompromitovaných pacientov. Postihuje jazyk, bukálnu sliznicu. Typickým nálezom sú belavé stierateľné membranózne povlaky na červenej spodine. Infekcia sa môže šíriť na farynx, larynx, tracheu a bronchy. Anguli infectiosi (kandidóza kútikov) sú variantou, často sprevádzané fisúrami.
• Vulvovaginitis candidomycetica: Vzniká najmä v gravidite, pri dlhodobej liečbe antibiotikami, pri diabete mellitus, porušenej mikroflóre a imunokompromitovaných stavoch. Vulva a vagina sú edematózne a erytematózne. V akútnej fáze sa objavuje hustý zrazený biely, tvarohovitý výtok, zatiaľ čo v chronickej fáze býva výtok redší. Subjektívne dominuje pálenie a svrbenie.
• Balanitis a balanoposthitis candidomycetica: Vzniká u mužov, často po pravidelnom sexuálnom styku so ženou s chronickou vulvovaginálnou kandidózou. Rizikovými faktormi sú diabetes mellitus, fimóza a zlá hygiena. V akútnej fáze sú glans penis a preputium červené, pokryté šedobelavým povlakom a vlhkými eróziami. V chronickej fáze je koža suchá, zriasnená, ošupuje sa a často vzniká edém preputia až fimóza.

Chronická mukokutánna kandidóza: Objavuje sa najmä u detí s vrodeným alebo získaným imunodeficientným stavom. Môže ísť o apláziu týmusu, agamaglobulinémiu alebo stav po liečbe imunosupresívami či cytostatikami. Prejavuje sa rôznymi formami kandidózy, ku ktorým môžu patriť konjunktivitídy, blefaritídy, cystitídy a uretritídy.

Diagnostika a liečba kandidóz: Diagnóza sa opiera o mikroskopické, sérologické a kultivačné vyšetrenie materiálu. Materiál možno odobrať z kože a slizníc a podľa klinickej situácie aj z moču, krvi, CSF, spúta, laváže alebo z hnisu. Liečba je antimykotická. Lokálna terapia zahŕňa roztoky, krémy a masti obsahujúce azoly, allylaminy, amorolfin alebo ciklopirox. Pri rozsiahlejšom alebo rezistentnom postihnutí, alebo pri systémovom riziku sa podávajú perorálne antimykotiká, najmä flukonazol, itrakonazol, vorikonazol a terbinafin. Prevencia zahŕňa hygienu, udržiavanie suchého prostredia a nosenie vhodného oblečenia a obuvi.

Kontaktná dermatitída: Iritačná forma a jej charakteristika

Dermatitídy a ekzémy patria medzi neinfekčné zápalové ochorenia kože. Dermatitída je neinfekčné zápalové ochorenie kože nealergického pôvodu. Prejavuje sa kombináciou erytému, ošupovania, vezikúl, papúl a spongiózy, teda intracelulárneho edému epidermy, a môže prebiehať akútne alebo chronicky. Kontaktná dermatitída iritatívna, označovaná aj ako toxická kontaktná dermatitída, vzniká v dôsledku dráždivého alebo toxického pôsobenia substancií, žiarenia alebo termických vplyvov. Rozvoj závisí od intenzity, vlastností a koncentrácie pôsobiacej látky a od odolnosti kože. Hlavnú ochrannú úlohu má stratum corneum.

Faktory ovplyvňujúce citlivosť: Najcitlivejšia je koža viečok, genitálu, intertriginóznych oblastí, malých detí a starších osôb. Význam majú aj genetické faktory, rasa a prítomnosť iného kožného ochorenia.

Akútna iritačná kontaktná dermatitída: Dermatitis contacta acuta je zápalová reakcia kože po krátkodobej expozícii dráždivému faktoru. Po pôsobení dostatočne silného iritantu sa zápal rozvinie u takmer všetkých jedincov. Vyvolávateľmi môžu byť chemikálie (kyseliny, zásady, rozpúšťadlá, detergenty, jedy), ale aj fyzikálne vplyvy ako ultrafialové žiarenie, teplo a chlad.

• Klinický obraz: Akútna kontaktná dermatitída je lokalizovaná len na nekrytej pokožke a v mieste pôsobenia škodliviny, najmä na tvári a rukách. Podľa typu a intenzity pôsobiaceho faktora vzniká erytém, edém, vezikuly a erózie, ktoré môžu mokvať, tvoriť chrasty a následne sa ošupovať. Pri vysoko toxickom pôsobení môžu vzniknúť nekrózy a hojenie jazvami. Subjektívne býva prítomný pruritus, pálenie, bolesť a svrbenie, pri ťažšom poškodení aj celkové prejavy vrátane horúčky. Medzi klinické formy patria dermatitis solaris, cauterisatio, combustio, congelatio a dermatitis phototoxica.

Chronická iritačná kontaktná dermatitída: Dermatitis contacta chronica vzniká po opakovanej kumulatívnej expozícii dráždivému faktoru. Na rozdiel od akútnej formy nejde o jednorazové silné poškodenie, ale o postupné rozvinutie po opakovanej iritácii množstvom, ktoré by samostatne akútnu dermatitídu nevyvolalo. Typickými iritantmi sú chemikálie pri domácich prácach, voda, mydlo, čistiace prostriedky, prach, piesok, moč a stolica. Výsledkom je kumulatívne poškodenie ochrannej kožnej bariéry. Chronická dermatitída zároveň vytvára vhodné prostredie na prienik infekčných agensov alebo alergénov, a tým môže sekundárne vzniknúť alergický ekzém.

• Klinický obraz: Chronická forma sa predilekčne nachádza na chrbte rúk, predlaktiach a miestach trvalého dráždenia. Klinicky vidíme nepresne ohraničené erytémové ložiská suchej kože s ošupovaním a ragádami, postupne s lichenifikáciou a zhrubnutím kože. Zriedkavo sa môžu objaviť aj akútne prejavy, napríklad vezikuly, pustuly alebo mokvanie. Subjektívne je prítomné svrbenie, celkové prejavy chýbajú a stav sa zlepšuje po vylúčení iritantu.

Diagnóza a liečba iritačnej dermatitídy: Diagnóza sa stanovuje podľa anamnézy a klinického obrazu; možné je aj epikutánne testovanie dráždivou látkou. Liečba spočíva v prerušení kontaktu s iritantom, použití kortikosteroidných extern, chladivých púdrov a krémov a podľa potreby lokálnych antibiotík alebo antimykotík. Pri hyperkeratózach (zhrubnutá koža) sa používa kyselina salicylová.

Intertrigo a plienková dermatitída: Špecifické formy

Intertrigo (dermatitis intertriginosa): Vzniká najmä u obéznych jedincov a pri športovej aktivite. Ide o povrchový zápal kože mechanického pôvodu, ktorý vzniká trením dvoch kožných plôch. Klinicky sa prejavuje erytematóznou macerovanou kožou s mokvajúcimi eróziami a môže sa komplikovať sekundárnou bakteriálnou infekciou.

Plienková dermatitída: Vzniká kombináciou mechanického a chemického dráždenia v uzavretej plienke spolu s pôsobením baktérií a kvasiniek. Rizikom je superinfekcia. Klinicky ide o akútny zápal s erytémom, vezikulami a eróziami. Pri superinfekcii vznikajú pustuly, ulcerácie typu ecthyma a pri kvasinkovej infekcii golierovité ošupovanie.

Záver: Zhrnutie a prevencia kožných ochorení

Rozumieť príčinám, prejavom a liečbe kožných infekcií a kontaktnej dermatitídy je kľúčové pre účinnú prevenciu a manažment. Dodržiavanie hygieny, vyhýbanie sa rizikovým faktorom a včasná diagnostika sú základom zdravia kože. Nezabúdajte, že pri akýchkoľvek pretrvávajúcich kožných problémoch je dôležité konzultovať ich s lekárom.

Často kladené otázky k témam kožné infekcie a kontaktná dermatitída

Aký je rozdiel medzi dermatitídou a ekzémom?

Dermatitída je nealergické zápalové ochorenie kože vyvolané rôznymi dráždivými faktormi, zatiaľ čo ekzém je chronické zápalové ochorenie alergického, hypersenzitívneho imunopatologického pôvodu. Atopická dermatitída je na rozhraní oboch.

Prečo je Woodova lampa dôležitá pri diagnostike erythrasmy?

Woodova lampa je kľúčová, pretože Corynebacterium minutissimum, pôvodca erythrasmy, produkuje porfyrín, ktorý pod UV svetlom červeno fluoreskuje. Tento jav je špecifický pre diagnostiku erythrasmy a odlišuje ju od iných kožných ochorení.

Aké sú hlavné rizikové faktory pre vznik kandidóz?

Medzi hlavné rizikové faktory patria dlhodobá liečba antibiotikami, kortikosteroidmi alebo cytostatikami, endokrinné zmeny (tehotenstvo, diabetes mellitus) a imunokompromitované stavy (vrátane AIDS). Tieto faktory narúšajú rovnováhu kožnej flóry a obranyschopnosť tela.

Ako sa lieči kontaktná dermatitída?

Liečba kontaktnej dermatitídy spočíva predovšetkým v prerušení kontaktu s dráždivou látkou. Dopĺňa sa lokálnou terapiou kortikosteroidnými externami, chladivými púdrami a krémami. V prípade superinfekcie sa používajú lokálne antibiotiká alebo antimykotiká. Pri chronickej forme s hyperkeratózou sa môže použiť kyselina salicylová.

Čo je intertrigo a ako mu predchádzať?

Intertrigo je povrchový zápal kože mechanického pôvodu, ktorý vzniká trením dvoch kožných plôch, často u obéznych jedincov alebo pri športovej aktivite. Prejavuje sa erytémom a mokvajúcimi eróziami v kožných záhyboch. Prevencia spočíva v udržiavaní suchej a čistej kože v záhyboch, nosení priedušného oblečenia a regulácii hmotnosti.